Streda 24. apríla, 2024
(Zľava) slovenský premiér Robert Fico, poľský premiér Donald Tusk, český premiér Petr Fiala a maďarský premiér Viktor Orbán pózujú na summite predsedov vlád Vyšehradskej štvorky (V4) v Prahe. Praha, 27. februára 2024. (FOTO TASR - Barbora Vizváryová)

Kontroverzné výroky premiéra: bude EÚ posielať vojakov na Ukrajinu?

Premiér Slovenskej republiky pred summitom na podporu Ukrajiny v Paríži zalarmoval obyvateľov Slovenska, keď zverejnil krátke video, v ktorom oznámil zvolanie bezpečnostnej rady štátu pred týmto mimoriadnym rokovaním. Povedal: „Žiadny slovenský vojak na Ukrajinu nepôjde.”

Či niektorý z lídrov členských krajín EÚ alebo NATO niečo také plánuje alebo či ide iba o katastrofický scenár, ktorý by mal Robertovi Ficovi (Smer-SD) a dodatočne aj Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) v prezidentských voľbách priniesť politické body u voličov, nie je zatiaľ jasné. 

R. Fico už takmer presne pred rokom tiež hovoril o možnom vyslaní slovenských vojakov na Ukrajinu: „Začína sa potichu hovoriť, že ďalšou etapou by malo byť aj posielanie vojakov Severoatlantickej aliancie na Ukrajinu. Čo by som ja považoval za najväčšiu hlúposť, akú niekto môže urobiť.“ Tieto vyhlásenia na hranici zastrašovania a spôsobovania paniky sa neskôr ukázali byť neodôvodnené.

Čo bolo cieľom stretnutia v Paríži?

Politológ filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesor Jozef Bátora v relácii ”Braňo Závodský naživo” stručne objasnil, čo bolo predmetom parížskych rokovaní. Míting iniciovaný francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom bol akýsi flexibilný formát stretnutia, ktorého účelom bolo zdynamizovať pomoc Ukrajine, urýchliť schopnosť reakcie EÚ a vyslať Kyjevu signál, že Západ Ukrajinu podporuje, aj keď Rusko na bojisku prebralo iniciatívu. 

Na summit boli pozvaní najvyšší zástupcovia krajín EÚ a členských krajín NATO. Táto špeciálna platforma vznikla ako reakcia na alarmujúcu situáciu na fronte na Ukrajine, kde ruské vojská značne postupujú aj v dôsledku toho, že Ukrajina nedostáva zbrane a muníciu, ako jej bolo zo strany EÚ sľúbené. 

Zmyslom tohto rýchleho a efektívneho stretnutia malo byť flexibilnejšie dosahovanie dohôd na dodávkach zbraní, munície pre Ukrajinu, vyjadrenie podpory Ukrajine, ako aj vytvorenie priestoru pre koordináciu krajín, ktoré sú ochotné podporiť Ukrajinu.

Diskusia o možných scenároch

Okrem lepšieho zosúladenia finančných a vojenských kapacít členských štátov EÚ, súčasťou mimoriadneho stretnutia v Elyzejskom paláci boli aj úvahy nad tým, aké ďalšie kroky by mohli byť potrebné na obranu Európy a územia členských krajín NATO. 

Diskutovalo sa o možných spôsoboch aktívnej prípravy na obranu našich území, či už v kybernetickom priestore alebo aj štandardnými vojenskými krokmi. 

V diskusnej rovine sa preberala aj otázka možnosti využitia ozbrojených síl NATO. Viaceré krajiny sa vyjadrili, že to nie je aktuálne a téma sa uzavrela. Prehodnocovali sa teda rozličné možné scenáre. „Dnes neexistuje konsenzus o oficiálnom a schválenom vyslaní pozemných jednotiek. Ale z hľadiska dynamiky nemožno nič vylúčiť,“ povedal Macron na tlačovej konferencii v parížskom Elyzejskom paláci v pondelok večer.

V Paríži došlo k sformovaniu niekoľkých pracovných skupín. Jednou z nich je pracovná skupina pre kybernetickú bezpečnosť územia, nakoľko Švédsko a Fínsko dlhodobo čelia kybernetickým a hybridným útokom zo strany Ruska. Zároveň sa vytvorila koalícia ochotných, ktorí budú Ukrajine dodávať rakety na zasahovanie cieľov hlbšie, napr. Ruských zásobovacích línií, tzv. raketová koalícia.

Nasadenie vojakov podľa viacerých krajín nie je aktuálne 

Pred stretnutím vo Francúzsku R. Fico vyhlásil: “V jednej veci mám úplne jasno. Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.“ 

Profesor Bátora nevidí spojitosť, ako by mohli iné krajiny spôsobiť odstúpenie premiéra z kresla predsedu vlády. Podľa neho len Robert Fico, ako predseda vlády, môže navrhnúť vyslanie slovenských vojakov do nejakej krajiny a väčšina poslancov v Národnej rade, ktorou teraz R. Fico disponuje, o takejto možnosti môže rozhodnúť.

“Premiér Fico istým spôsobom straší, trošku zbytočne, ako keby tak trošku panikári. Panické vyjadrenia z niečoho, čo bola len agenda stretnutia, ktorá sa samozrejme len diskutuje a je jasné, že Slovenskej republike ako suverénnemu štátu nikto nemôže naoktrojovať, že má posielať svoje jednotky,” uviedol J. Bátora.

R. Fico povedal, že Slovensko neplánuje nasadiť vojakov na Ukrajine a uviedol, že niektoré krajiny zvažujú bilaterálne dohody s Ukrajinou o vyslaní svojich jednotiek, hoci toto ešte nebolo aktuálnou otázkou rokovania v Paríži. Aj keď sa možnosť využitia vojakov NATO na diskusnom fóre preberala, viaceré krajiny, ako napr. Poľsko či Švédsko, uzavreli diskusiu s tým, že to momentálne nie je aktuálne.

Samotná prezidentka kritizuje rétoriku premiéra a uviedla, že jej informácie ako najvyššieho ústavného činiteľa nenaznačujú žiadne zapojenie slovenských vojakov do vojny na Ukrajine, ani neodôvodňujú vyvolávať v spoločnosti pocit ohrozenia. Podľa prezidentky u slovenských občanov vyvoláva premiér pocit ohrozenia zo strany spojencov – krajín EÚ a NATO – čo považuje za neprimerané.

Ľudia protestujú proti slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi a maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi pred Lichtenštajnským palácom v Prahe, kde sa v utorok koná summit predsedov vlád Vyšehradskej štvorky (V4). Praha, 27. februára 2024. (FOTO TASR – Barbora Vizváryová)

Česko a Poľsko prehodnocujú vzťahy so Slovenskom

Výroky slovenského premiéra šokujú jeho poľského aj českého kolegu. Podľa profesora Bátora môžu byť pre Slovensko aj nebezpečné, pričom naráža na vyhlásenia, keď R. Fico uviedol, že jediný záujem EÚ je momentálne na tom, aby sa Slovania zabíjali. 

J. Bátora ďalej upozorňuje na to, že na základe takýchto a podobných výrokov sa voči nám vymedzil český premiér, čo nie je zvykom, keďže sme tradične najbližší partneri Českej republiky. Podobne bez reakcie neostal ani poľský premiér. Povedal, že chce zvážiť, či má Vyšehradská spolupráca vôbec zmysel. 

“Tento typ vyjadrení podkopáva naše základné piliere nášho zahranično-politického ukotvenia a dlhodobé slovenské zahraničnopolitické záujmy, ktoré sú jednak naša vyšehradská regionálna spolupráca, ktorú tradične máme vo všetkých zahraničnopolitických stratégiách a takisto naša ukotvenosť v rámci EÚ a NATO. Pokiaľ budeme zobrazovať a rámcovať našich partnerov v rámci EÚ a NATO ako nepriateľov a pri tom zároveň nespomínať Rusko ako agresora, tak to je veľmi závažný problém pre našu kredibilitu,” povedal J. Bátora.

“Je to niečo, čo podkopáva naše partnerské vzťahy s našimi najbližšími krajinami, vrátane nám najbližšej Českej republiky, ktorá už oficiálnou cestou hovorí o tom, že musí prehodnotiť vzťahy so Slovenskom. Niektorí politici (pozn. red. v ČR), už bohužiaľ, sa vyjadrujú aj v tom zmysle, že do akej miery je slovenská vláda ohrozením Českej republiky. Rapídne padá kredit Slovenska, že nevieme čo s tým robiť,” uzavrel profesor Bátora aktuálne zahraničnopolitické výhľady Slovenskej republiky.

Rovnaký postoj, akým sa prezentoval premiér, zhodne potvrdil vo svojom vystúpení aj predseda parlamentu Peter Pellegrini. „Jednoznačný postoj je ten, že Slovensko na základe žiadnej bilaterálnej zmluvy nevyšle vojakov slovenskej armády na územie Ukrajiny. Som zvedavý, aké budú reakcie ostatných členských krajín EÚ. V prípade, že dôjde k takémuto posunu a na územie Ukrajiny umiestnia vojenské systémy, ktoré budú obsluhovať vojaci cudzích krajín, tak ja osobne to budem považovať za eskaláciu napätia, nie za upokojenie celej situácie,“ uviedol P. Pellegrini.

Prečítajte si aj