Streda 24. júla, 2024
BRUSEL, Belgicko - 11. júla 2018: Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vľavo), nemecká kancelárka Angela Merkelová a americký prezident Donald Trump (Foto: Sean Gallup/Getty Images)

Šéf NATO: Európa by sa mala pripraviť na vojnu s Ruskom, ktorá „môže trvať desaťročia“

Keďže „Rusko orientuje celú svoju ekonomiku na vojnu“, Európa musí tiež posilniť svoju bezpečnosť, povedal šéf NATO Jens Stoltenberg. 

NATO sa podľa neho musí pripraviť na konflikt s Ruskom, pretože „neexistuje žiadna záruka“, že Moskva nerozšíri svoju prebiehajúcu vojnu na Ukrajine na ďalšie krajiny.

„NATO nechce viesť vojnu s Ruskom. Musíme sa však pripraviť na konfrontáciu, ktorá by mohla trvať desaťročia,“ povedal 10. februára v rozhovore pre nemecký denník Welt am Sonntag.

„Ak Putin zvíťazí na Ukrajine, neexistuje žiadna záruka, že sa ruská agresia nerozšíri do ďalších krajín,“ povedal Stoltenberg a zdôraznil, že najlepšou obranou je teraz podpora Ukrajiny a investície do vojenských kapacít NATO. „Odstrašovanie funguje len vtedy, ak je dôveryhodné. Pokiaľ budeme investovať do vlastnej bezpečnosti a zostaneme jednotní, budeme naďalej schopní odstrašiť aúkoľvek formu agresie.“

Výroba väčšieho množstva zbraní a munície je podľa neho jednou z kľúčových výziev, ktorým bude kontinent v nasledujúcich rokoch čeliť.

„Putin pripravuje ruskú ekonomiku na dlhú vojnu. Nariadil 70-percentné zvýšenie ruských vojenských výdavkov a je naďalej odhodlaný získavať rakety z Iránu a Severnej Kórey,“ povedal Stoltenberg.

„Keďže Rusko pripravuje celú svoju ekonomiku na vojnu, aj my musíme urobiť viac pre našu bezpečnosť.“

Vyzval na rýchle obnovenie a rozšírenie európskej priemyselnej základne, aby región mohol zvýšiť dodávky zbraní na Ukrajinu a doplniť jej zásoby.

„To znamená prejsť z pomalej výroby v čase mieru na rýchlu výrobu, ktorá je potrebná v čase konfliktov,“ povedal Stoltenberg.

Keďže priemyselná sila a ekonomika Ruska sú oproti Západu veľmi malé, Európa má podľa neho prostriedky na to, aby Moskvu predstihla v investíciách aj vo výrobe zbraní.

Ak sa však táto príležitosť nevyužije, Rusko môže zo situácie ťažiť a regionálna bezpečnosť bude podľa Stoltenberga ohrozená.

Šéf NATO ocenil nemeckú výzvu na poskytnutie väčšej podpory Ukrajine a uviedol, že všetci spojenci „musia urýchlene konať“.

Nemecko sa zaviazalo v roku 2024 investovať do obranného sektora 2 % hospodárskeho výstupu krajiny, čo je podľa Stoltenberga nevyhnutné pre bezpečnosť Európy. Takáto úroveň výdavkov na obranu je podľa neho „rozhodujúca pre zachovanie bezpečnosti našich krajín.“

J. Stoltenberg je posledným predstaviteľom NATO, ktorý varoval pred potenciálnou vojnou medzi Európou a Ruskom. V rozhovore s novinármi minulý mesiac predseda Vojenského výboru NATO holandský nadporučík Rob Bauer podľa denníka The Telegraph uviedol, že občania by sa mali pripraviť na konflikt, ktorý si môže vyžiadať rozsiahle zmeny v ich živote.

„Musíme si uvedomiť, že nie je samozrejmosťou, že budeme v mieri. A práve preto sa my [sily NATO] pripravujeme na konflikt s Ruskom. Diskusia je však oveľa širšia. Ide aj o priemyselné otázky a tiež o to, že ľudia musia pochopiť, že v tom taktiež zohrávajú určitú úlohu,“ povedal R. Bauer.

Pochválil Švédsko za to, že minulý mesiac vyzvalo svojich občanov, aby sa pripravili na vojnu, čo viedlo k nárastu počtu ľudí, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do národných obranných služieb.

„Začína to tam. … Uvedomenie si, že nie všetko sa dá naplánovať a nie všetko bude v najbližších 20 rokoch v poriadku,“ povedal R. Bauer.

„Musíte mať zavedený systém, aby ste našli viac ľudí, ak dôjde k vojne, či už k nej dôjde alebo nie. Potom hovoríte o mobilizácii, záložníkoch alebo odvodoch. … Musíte sa vedieť oprieť o priemyselnú základňu, ktorá je schopná vyrábať zbrane a muníciu dostatočne rýchlo na to, aby ste boli schopní pokračovať v konflikte, ak sa doň dostanete.“

Rozšíri Rusko vojnu?

Zatiaľ čo európski lídri varujú pred potenciálnou vojnou s Moskvou, ruský prezident Vladimir Putin v nedávnom rozhovore s Tuckerom Carlsonom zdôraznil, že „absolútne“ nemá záujem rozšíriť prebiehajúci konflikt s Ukrajinou na ďalšie krajiny.

„Snažia sa vystrašiť vlastné obyvateľstvo v rámci imaginárnej ruskej hrozby… To je zjavná skutočnosť. … Snažia sa nafúknuť ruskú hrozbu,“ povedal Putin a dodal, že do Poľska pošle vojská len v prípade, ak „Poľsko zaútočí na Rusko“.

„Prečo by sme to robili? Jednoducho nemáme žiadny záujem. Je to len strašenie.“

Rozšírenie za hranice Ukrajiny je podľa neho „absolútne vylúčené“.

„Nemusíte byť žiadnym analytikom. Zapojiť sa do nejakej globálnej vojny je v rozpore so zdravým rozumom. A globálna vojna privedie celé ľudstvo na pokraj skazy. To je zrejmé.“

Počas nedávneho predvolebného zhromaždenia v Južnej Karolíne bývalý prezident Donald Trump nastolil otázku obrany Spojených štátov pred ruskou hrozbou zo strany spojencov v NATO.

„Jeden z prezidentov veľkej krajiny sa postavil a povedal: ‚No, pane, ak nezaplatíme a napadne nás Rusko, ochránite nás? Povedal som: ‚Nezaplatili ste, ste neplatiči. … Nie, nebudem vás chrániť. V skutočnosti by som ich povzbudil, aby si robili, čo … chcú. Musíte zaplatiť. Musíte zaplatiť svoje účty,“ vyhlásil bývalý prezident.

V roku 2018 prezident Trump poukázal na to, že „Spojené štáty vynakladajú na NATO oveľa viac ako ktorákoľvek iná krajina“, čo podľa neho „nie je spravodlivé ani prijateľné“.

„Hoci tieto krajiny od môjho nástupu do funkcie zvyšujú svoje príspevky, musia urobiť oveľa viac,“ vyhlásil Trump.

Podľa údajov NATO boli Spojené štáty a Nemecko najväčšími prispievateľmi od apríla 2023. Spojené štáty prispievali do rozpočtu organizácie 16,19 % a Nemecko tiež 16,19 %. Na druhom mieste bolo Spojené kráľovstvo s viac ako 11 %, Francúzsko s viac ako 10 % a ostatné krajiny s jednociferným podielom.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj