Sobota 18. mája, 2024
Donald Trump na konferenci NRA 9. februára 2024. (Madalina Vasiliu / The Epoch Times)
,

Trumpovo vyhlásenie o (ne)ochrane členov NATO pred Ruskom zo širšej perspektívy (Komentár)

Počas víkendového predvolebného zhromaždenia v Južnej Karolíne sa republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump vyjadril o (ne)ochrane krajín NATO, čo sa dostalo na titulné strany novín a následne to komentovali aj politici. Pokiaľ ide o podstatu veci, z jeho strany nejde o nič nové a táto požiadavka má logický strategický základ.

Na zhromaždení Trump kritizoval minulú a budúcu potenciálnu bezplatnú pomoc USA Ukrajine v jej konflikte s Ruskom, celkovo približne 200 miliárd dolárov. Podľa neho by malo ísť v skutočnosti o pôžičku, a nie o jednostranný „dar“. V tejto súvislosti poukázal na Európu, ktorej sa síce konflikt týka viac, ale podľa neho pomohla Ukrajine mnohonásobne menej.

Republikánsky matador potom pripomenul svoj rozhovor s vedúcimi predstaviteľmi NATO, s ktorými počas svojho pôsobenia v Bielom dome, t. j. pred ukrajinsko-ruským konfliktom, diskutoval o ich nedodržiavaní záväzku z roku 2014, podľa ktorého musia členovia aliancie vynakladať na obranu aspoň 2 % svojho ročného HDP.

“Pýtali sa: „Ak nezaplatíme, budete nás stále chrániť?“ Povedal som: „V žiadnom prípade.“ Nemohli uveriť tejto odpovedi,“ povedal Trump o situácii.

„Jeden z prezidentov veľkej krajiny sa postavil a povedal: ‚A, pane, ak nezaplatíme a Rusko nás napadne, budete nás chrániť?“ Bývalý prezident USA ďalej rozprával: „Povedal som: ‚Nezaplatili ste? Vy ste neplatiči?“ On povedal: „Áno.“ „Povedzme, že by to tak bolo. Nie, nechránil by som vás. V skutočnosti by som ich povzbudzoval, aby si robili, čo chcú.“ „Musíte platiť. Musíte platiť účty.“

Ako naznačuje kontext, Trumpov postoj k výdavkom krajín NATO na obranu, resp. k neplneniu záväzku väčšiny členov, nie je novinkou. Hovoril o tom krátko po nástupe do funkcie v marci 2017 s vtedajšou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou alebo pri iných príležitostiach, napríklad v roku 2019, keď okrem iného poukázal na „bohaté“ Dánsko, ktoré na obranu vynakladá len 1,35 % svojho HDP.

V poslednej verejne dostupnej výročnej správe generálneho tajomníka NATO za rok 2022 sa uvádza, že len 7 z 28 členských štátov NATO splnilo cieľ vynakladať 2 % HDP na obranu, pričom odhad podielu výdavkov je uvedený pre každú krajinu. Podobne, plus mínus desatiny či stotiny percenta, to bolo aj v už spomínanom roku 2019.

Širšia perspektíva v prípade konfliktu

Geopolitická situácia však odvtedy nadobudla inú podobu. Rusko zaútočilo na Ukrajinu a Čína zasa „zhltla“ Hongkong, vyhrotila situáciu s Taiwanom a neustále zvyšuje svoj vojenský potenciál.

Čínske vojenské námorníctvo už prekonalo americkú flotilu, pokiaľ ide o početnosť, a čo je dôležitejšie, výrobné kapacity Číny sú mnohonásobne väčšie ako americké. Podľa nedávnej správy Pentagonu Čína už tiež vlastní najmenej 500 jadrových hlavíc, čo je viac, ako predpokladali USA v rámci rozvoja Číny, a jej jadrový arzenál sa má v priebehu niekoľkých rokov zdvojnásobiť.

Podľa washingtonského Centra pre kontrolu zbrojenia a nešírenie jadrových zbraní má Rusko v súčasnosti približne 5 977 jadrových hlavíc, z ktorých je 1 588 „nasadených“, zatiaľ čo Spojené štáty majú 5 550 jadrových hlavíc, z ktorých je 3 800 „aktívnych“.

Ozbrojené sily USA v posledných rokoch čelia aj problému nedostatočného náboru nováčikov.

Vytrvalou podporou Ukrajiny výrazne znížili svoje zásoby niektorých druhov munície „na hranu“ a rozmýšľajú, ako zvýšiť výrobné kapacity.

Okrem toho experti už dlhší čas upozorňujú, že Spojené štáty nebudú schopné viesť dva veľké ozbrojené konflikty súčasne.

Preto v prípade, že Rusko napadne niektorú krajinu alebo krajiny NATO a Čína využije takúto situáciu na útok na Taiwan, ktorý je podľa vyjadrení amerických politikov pre záujmy USA strategickejšou krajinou, je veľmi pravdepodobné, že napadnuté členské štáty NATO sa budú musieť spoľahnúť na európske spoločenstvo.

Na záver teda – nie je Trumpovo varovanie v tomto smere logickým odkazom?

Prečítajte si aj