Barbora sa vzdala kancelárskeho života a bez akýchkoľvek skúseností založila vlastnú farmu (Rozhovor)
Vyštudovaná ekonómka Barbora nám predstavila svoju farmu, na ktorej hospodári v súlade s princípmi regeneratívneho poľnohospodárstva. Venuje sa chovu kráv, sliepok, rýb i danielov a navyše v obci zaviedla aj inováciu v podobe vajcobúdky. Okoloidúci v nej vždy nájdu čerstvé vajíčka, ktoré si môžu okamžite kúpiť. Aj keď študovala úplne iný smer a do farmárčenia sa pustila s nulovými skúsenosťami, Farma Barbora sa rozrastá, napreduje a ukazuje, že vstávanie za šera a staranie sa o hospodárstvo nie sú cudzie ani mladej generácii.
Epoch Times Slovensko: Ste inžinierka, máte vyštudovanú ekonómiu, no dnes je vašou dennou rutinou kŕmenie sliepok či pasenie kráv. Ako ste sa z kancelárskeho prostredia dostali k farmárčeniu? Kedy nastal najväčší zlom?
Barbora Korbelová: Najväčší zlom nastal po škole. Nastúpila som do práce na plný úväzok a už do mesiaca som vedela, že takto to dlho nezvládnem. Byť každý deň osem hodín zavretá, to jednoducho nie je pre mňa. Jedného dňa prišiel otec s nápadom, či by sme nechovali kravy, že o tom vždy premýšľal. Ja som na to povedala len: „Prečo nie?“ A od tej chvíle to už išlo samo. Po roku som zase prišla za otcom ja – s návrhom, že si zaobstaráme sliepky (to som vždy chcela). Akoby to šlo z extrému do extrému, ale to som celá ja. Mimochodom, do práce stále chodím, ale našťastie už len na skrátený úväzok.
Mali ste vtedy za sebou aspoň nejaké farmárske skúsenosti? Alebo ste s pustili do niečoho úplne neznámeho?
Nemala som žiadne skúsenosti. Všetko bolo pre nás nové. Keď k nám prišiel veterinár prvýkrát, rovno nám povedal, že sme blázni, že o tom nič nevieme, a aj tak sme sa do toho pustili. A mal pravdu v oboch bodoch.
Ani z detstva si nespomínate na nejaké farmárske zážitky?
Kone som milovala od detstva, párkrát ma na ne zobral bratranec môjho otca. Potom si ešte pamätám, ako som chodila na návštevy k tete na statok a moje prvé kroky vždy smerovali ku králikom a sliepkam.
Ako sa zmenil tento detský pohľad na farmárčenie?
Priznávam, že som si to celé predstavovala trochu idylicky. Myslela som si, že veľa vecí zvládnem sama – nezvládla som. Keby mi nepomáhala rodina, už by som to vzdala. Je to drina – fyzická, psychická aj časová. Odkedy farmárčim, úplne sa zmenil môj pohľad na jedlo a na to, čo všetko sa skrýva za jedným obyčajným produktom. Najväčším prekvapením však bolo množstvo papierovania. S tým som naozaj nepočítala. Ale základ je, že si dokážem spočítať, za koľko musím predať, aby som nebola v strate. Z hľadiska ekonomiky je síce ešte skoro robiť veľké závery, fungujeme len 2 roky. Už teraz však úplne chápem, prečo sa mladí ľudia do poľnohospodárstva nehrnú. Vstupy sú extrémne finančne náročné (stačí sa pozrieť, koľko stojí jeden hektár pôdy) a množstvo papierovania a kontrol motiváciu veľmi nezvyšuje.
Čo vás na tom najviac baví?
Veľmi si to užívam. Milujem to. Jasné, je to fyzicky aj časovo náročné, ale mám podporu celej rodiny, a to je najviac. Chcem sa učiť, zlepšovať, budovať a vytvárať hodnoty pre rodinu aj spoločnosť. Napríklad vo forme kvalitných potravín. Najviac ma baví to, že každý deň je iný a že sa mi tá práca vracia v podobe spokojných zvierat a spokojných zákazníkov.
Venujete sa teda chovu sliepok a kráv. Tuším, že na sociálnej sieti ste ukazovali aj ryby. Zabudli sme na niečo?
Áno, ešte ryby, daniele a mám aj jedného koňa.
Začínali ste s kravami, neskôr pribudli sliepky. Ako sa týmto chovom darilo?
Áno, začalo sa to kravami a jedným článkom o regeneratívnom poľnohospodárstve. Nadchol ma a hneď som vedela, že presne takto chcem hospodáriť. A ideálnou kombináciou pri regeneratívnej pastve je, keď po dobytku nasleduje hydina, a tak som ja – ktorá sa kedysi bála dotknúť sliepky – presvedčila celú rodinu, aby sme kúpili kurník a sliepky.
Ako prebieha takýto chov?
Snažím sa o regeneratívnu pastvu. Kravy majú každé dva dni čerstvú trávu a pasienky striedame tak, aby mala pôda čas na regeneráciu. Minulý rok som to skúšala prvý raz, tento rok sa teším, že po kravách pôjdu aj sliepky. Vďaka mobilnému kurníku ich plánujem každý týždeň presúvať na miesta, kde sa predtým pásli kravy. Považujem to za rozumné aj ako laik v poľnohospodárstve – v regeneratívnom hospodárení je stredobodom pôda. Tá tu po nás zostane, a preto by sme sa k nej mali správať zodpovedne. Inak cez zimu kŕmime iba senom a senážou bez akýchkoľvek ďalších príkrmov.
Mojím hlavným cieľom je spokojnosť a zdravie zvierat. Prostredníctvom nich chcem prispievať pôde a obohacovať ju. Príjemným „vedľajším efektom“ sú potom kvalitné suroviny, napríklad vajcia a mäso.
V spojení s vašou Farmou Barbora nám na internete vyskočí aj tzv. „vajcobúdka“. O čo ide?
Potrebovala som predávať vajíčka, chodiť do práce a zároveň stíhať venovať sa farme. Osobný predaj po dohode by bol časovo náročný pre mňa aj pre zákazníkov, takže vajcobúdka bola jasná voľba.
Ako vajcobúdka funguje? Ako postupovať, aby sme sa dostali k čerstvým vajíčkam z farmy?
Stačí zadať do mapy vajcobúdka – Farma Barbora, prísť na miesto, otvoriť búdku, vziať si vajcia, zaplatiť a je to. Vajíčka dopĺňame niekoľkokrát denne. Nemám pevne stanovený čas, pretože každý deň chodím do práce inak. Sliepky zatiaľ stíhajú.
Denne nazbierame približne 250 čerstvých vajec a do búdky putuje 90 % z nich – tie si zákazníci aj odnesú. Aj keď vajcobúdka funguje len druhý mesiac, záujem je naozaj vysoký.
Vajcobúdka je celoročná, vo vnútri je chladnička, ktorá udržuje teplotu, takže aj v lete sú vajcia uchované vo vhodných podmienkach.
Ako zistíme, že vajíčka, ktoré kupujeme, sú skutočne čerstvé a priamo z farmy?
Na obale je uvedený dátum trvanlivosti, z ktorého vidíte, kedy boli vajcia znesené. A, samozrejme, po rozklepnutí má čerstvé vajce okolo žĺtka hustý a pevný bielok.
Ak by sme si zobrali vajíčko zo supermarketu a vajíčko z vašej farmy, aké by boli hlavné rozdiely?
Rozdiel je vidieť aj cítiť, či už v konzistencii bielka, ale hlavne v chuti. Tá je jednoducho neporovnateľná. Farba žĺtka pre mňa nie je až taká rozhodujúca (pokiaľ nie je extrémne svetlá), pretože dnes ju dokáže nahradiť aj farbivo v krmive. Pre mňa je zásadný hlavne pôvod vajca: odkiaľ pochádza? Je od nás alebo je dovážané? Bola sliepka v klietke, v hale alebo mala voľný výbeh? Videla niekedy slnko, trávu, mala možnosť sa aspoň otočiť? Bohužiaľ, pri väčšine vajec z obchodov sú odpovede na tieto otázky veľmi smutné.
Ako si čerstvé vajíčka najčastejšie pripravujete vy?
Bude to znieť vtipne, ale ja jem iba miešané vajcia.
Plánujete do budúcna ešte nejaké ďalšie novinky?
Plánov mám veľa, len by som potrebovala investora. Neviete o niekom? Momentálne mám v hlave tri projekty, ktoré by som chcela začať realizovať ku koncu roka, tak uvidíme, čo čas a energia dovolia.
Ďakujeme za rozhovor!
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.