Furmanov vytláča z lesov ťažká technika: Človek a kôň vykonávajú prácu precízne a s ohľadom na prírodu (Rozhovor)
Tradičné furmanstvo sa zo slovenských lesov postupne vytráca a je nahrádzané ťažkými strojmi a mechanizmami. Furmanov je síce málo, ale pritom každý jeden je zanietený pre túto prácu a s nadšením svoje skúsenosti posúva ďalším nádejným furmanom. Ako vyzerá bežný furmanský deň, čo každý furman potrebuje a aká je súčasná podporu štátu pre toto remeslo? Aj na tieto otázky nám odpovedala MVDr. Michaela Ležovičová z obce Uhliská.
Epoch Times Slovensko: Furmanstvo patrilo kedysi na slovenskom vidieku do každodenného života, no dnes by sa pravdepodobne Slováci otáčali za záprahom koní s údivom. Ako si v dnešnej dobe počína furmanstvo?
Michaela Ležovičová: Áno, furmanstvo na Slovensku stále existuje, no postupne vymiera. Furmanov je už len veľmi málo, pretože práca je náročná a nedostatočne platená. Napriek tomu sa v našej komunite furmanov snažíme toto remeslo udržať. Máme veľa priateľov a spolupracovníkov v rôznych kútoch Slovenska a aj naše kone pravidelne pracujú v lese pri ťažbe dreva. Okrem toho sa aktívne zapájame do furmanských pretekov a tiež ich organizujeme, aby sme ukázali verejnosti, že takéto kone a remeslo stále existujú a je dôležité ich zachovať.
Niekto by možno povedal, že furmanstvo je len o vedení koní so záprahom. Čo všetko však musí správny furman skutočne ovládať?
Správny furman musí predovšetkým koňovi rozumieť. Musí vedieť čítať jeho reč tela – rozpoznať, čo sa mu páči, čo ho ruší, alebo kedy si len „robí dobrý deň“. Ide totiž o súhru medzi človekom a zvieraťom, ktoré nevie hovoriť, a preto je komunikácia prostredníctvom pozorovania a pochopenia kľúčová. Okrem toho furman musí presne vedieť, ako sa správať v rôznych terénoch a situáciách – kde môže koňa viesť, ako bezpečne manipulovať s drevom v lese a aké techniky použiť, aby práca bola efektívna, ale zároveň šetrná k zvieraťu aj prostrediu. Furmanstvo je teda nielen fyzicky náročná, ale aj veľmi zručná a zodpovedná práca, ktorá vyžaduje cit, trpezlivosť a skúsenosti.
Ak by sme sa chceli stať furmanmi, ako postupovať?
Oficiálne kurzy furmanstva sú veľmi vzácne, ale to neznamená, že sa človek nemôže učiť. Väčšina furmanov ochotne zaučí každého, kto má o túto prácu skutočný záujem, veď furmanov je veľmi málo. Na našej farme sme napríklad mali návštevu až z Izraela, kde jeden z našich sledovateľov strávil týždeň učením sa práce s koňmi. Stačí sa len ozvať a väčšina furmanov sa rada podelí o svoje skúsenosti.
Čo k tomu človek ešte potrebuje?
Predovšetkým koňa, vhodný postroj a chuť pracovať.
Čo si vôbec máme predstaviť pod bežnou prácou furmana? Aká je jeho pracovná náplň?
Bežný deň furmana začína skoro ráno. Najprv nakŕmi svojho koňa, aby mal dostatok energie na celý deň práce. V dnešnej dobe furmani často cestujú za prácou, niekedy každý deň, inokedy na dlhšie obdobie. V lese potom koňa zapriahnu do chomúta alebo postroja a začína samotná práca. Furman často pracuje s viacerými ľuďmi, no niekedy je v lese sám. Je dôležitý aj pilčík, ktorý pripravuje a píli stromy. Furman potom drevo z miest, kam sa technika nedostane, odťahuje a približuje na prístupnejšie miesta, odkiaľ sa ďalej odváža mechanizmom.
Čomu sa venujete v rámci furmanstva konkrétne vy?
My ako spoločnosť sme najväčším súkromným chovateľom ťažných koní na Slovensku. V našom chove momentálne nájdete plemená ako švédsky ardén, percheron, flámsky kôň a nájde sa aj norik muránsky či poľské chladnokrvníky. Každoročne sa nám narodí niekoľko žriebät, pre ktoré potom hľadáme nové domovy, či už na Slovensku, alebo v poslednej dobe čoraz častejšie aj v zahraničí.
Okrem chovu sa venujeme aj práci v lese. Naše kone pravidelne a aktívne pomáhajú pri ťažbe dreva. Tiež sa zúčastňujeme furmanských pretekov a súťaží, čím pomáhame udržiavať tradíciu furmanstva. Naše kone cvičíme a trénujeme podľa potreby, často priamo do práce v lese, aby boli pripravené na všetky úlohy, ktoré od nich záujemca vyžaduje. Týmto spôsobom sa snažíme prispieť k zachovaniu a šíreniu furmanskej kultúry na Slovensku.
Súčasná doba už stojí na technológiách, strojoch, zariadeniach. Prečo stále potrebujeme aj furmanov?
Dnes už naozaj existujú stroje a technika, ktoré sa dostanú tam, kam sa kedysi dostal iba kôň. Napriek tomu je ľudský faktor nenahraditeľný. Práca človeka a koňa je omnoho šetrnejšia k životnému prostrediu. Po ťažkej technike často zostane v lese spúšť, zatiaľ čo furman a kôň vykonávajú prácu precízne a s ohľadom na prírodu, bez veľkých škôd, ktoré by spôsobili stroje. Táto kombinácia zručností, skúseností a citlivého prístupu robí furmanstvo jedinečným.
Chov takýchto koní nebude úplne najbežnejší. V čom spočíva? Na čo sa špeciálne upriamuje pozornosť?
Naša spoločnosť sa chovu ťažných koní venuje od roku 2014 a zameriavame sa predovšetkým na výber najlepších jedincov. Prvé chovné kobyly švédskych ardénov sme si priviezli priamo zo Švédska a žrebcov sa snažíme obmieňať po niekoľkých rokoch. V našom chove využívame prirodzenú plemenitbu. Čo sa týka flámskych koní a percheronov, aj tieto kone sme si doviezli z krajín ich pôvodu – Belgicka a Francúzska – a vlastníme aj plemenných žrebcov, takže sme úplne sebestační. Pri chove sa sústreďujeme hlavne na starostlivý výber chovných jedincov, aby ich potomstvo zdedilo čo najviac pozitívnych znakov a vlastností potrebných pre prácu v lese i na farme.
Medzi plemená vhodné na ťažnú prácu v lese sa radia najmä robustnejšie a nižšie kone, ako švédsky ardén či poľský chladnokrvník. Sú obratnejšie a lepšie sa pohybujú v náročnom teréne, čo ich predurčuje na prácu s drevom. Naopak, vyššie a ťažšie kone, ako flámsky kôň alebo percheron, ktoré často dosahujú výšku v kohútiku nad 180 cm, sú vhodnejšie na prácu s kočiarom alebo pri záprahoch.
Neraz ste spomenuli vzťah medzi koňom a furmanom, čo je kľúčové aj pri klasickom jazdectve…
Áno, vzťah a dôvera medzi človekom a koňom sú dôležité aj pri furmanstve. Ja osobne jazdím na koni od svojich 10 rokov a musím povedať, že ťažné kone majú často pokojnejšiu a vyrovnanejšiu povahu než jazdecké kone. Na našich koňoch aj jazdíme a často si ich ľudia kupujú práve na jazdenie alebo ako miláčikov. Ťažné kone sa pod sedlo trénujú jednoduchšie a rýchlejšie chápu, čo od nich človek chce, hoci vždy záleží na konkrétnom jedincovi. Dôvera a vzájomné porozumenie medzi furmanom a koňom sú kľúčové pre bezpečnú a efektívnu prácu.
Aká budúcnosť čaká z vášho pohľadu furmanstvo a ťažné kone na Slovensku?
Aj keď by som najradšej videla rast, z môjho pohľadu skôr hrozí úpadok. Práca furmanov je málo platená a náročná. Ľudí, ktorí sa chcú venovať práci s koňmi, je čoraz menej, a často sa stretávame s nepochopením zo strany tých, ktorí o chove a furmanstve nič nevedia. Niekedy dokonca počúvame neopodstatnené obvinenia, že kone týrame, hoci o naše zvieratá je vždy postarané a väčšina práce ich dokonca baví.
Môžu k rozvoju furmanstva na Slovensku prispieť aj bežní Slováci?
Určite by bolo skvelé, keby bežní ľudia podporovali furmanstvo, ale skôr by sme čakali podporu zo strany štátu. Ide predsa o naše lesy a o našu prírodu. Na pretekoch vidíme množstvo divákov, za čo im veľmi ďakujeme. Často nám práve ich záujem ukáže, že to, čo robíme, má zmysel. Vo viacerých menších obciach navyše funguje praktická spolupráca s furmanmi pri zvážaní dreva na vykurovanie. U nás tiež naše kone pomáhajú pri spracovaní dreva, ktoré sa následne upravuje na palivové a predáva obyvateľom obce. Takýmto spôsobom môže každý prispieť k rozvoju furmanstva a zároveň podporiť udržateľné využívanie prírodných zdrojov.
Posledné roky sa do pozornosti dostáva prírode blízke hospodárenie v lesoch, ktorých súčasťou sú aj furmanské práce. V tomto zmysle sa spomínala dokonca podpora furmanstva v rámci národných parkov…
Oblasť, kde hospodárime my, spadá do CHKO Štiavnické vrchy a čo sa týka štátu, v rámci štátnych lesov, pri ťažbe v prebierkach sa vyslovene odporúča využívať kone, čím sa zároveň podporuje furmanstvo. Myslím si, že záujem štátu o furmanov je pomerne malý. Väčšia pozornosť sa venuje podpore nášho slovenského ťažného plemena, čo je, samozrejme, pochopiteľné.
Na druhej strane, mnohí furmani a chovatelia vlastnia aj iné ťažné plemená, ktoré však nie sú zahrnuté do podpôr či programov, hoci by práve ony mohli priniesť veľký prínos, či už v lese, na súťažiach, alebo pri reprezentácii Slovenska na výstavách doma i v zahraničí. Bolo by preto určite prínosné, keby sa podpora rozšírila aj na týchto chovateľov a plemená, ktoré s rovnakým nasadením zachovávajú tradíciu furmanstva.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?