Zostávali jej tri mesiace života: zmenou svojho postoja sa dokázala vyliečiť z rakoviny
Pred 15 rokmi jej diagnostikovali rakovinu v terminálnom štádiu. Táto správa ju prinútila hlboko sa zamyslieť nad svojím životom.
Keď mala Taiwančanka Shen Lan-ting, bývalá prezidentka Medzinárodnej komory mladých podnikateliek v meste Taoyuan, 29 rokov, diagnostikovali jej hrozivú diagnózu: pokročilý kolorektálny karcinóm s prognózou tri mesiace života. Namiesto toho, aby prepadla zúfalstvu, zaujala pozitívny postoj. „Bez ohľadu na to, koľko času mi zostáva, budem každý deň vítať s radosťou a vďačnosťou,“ povedala si.
O tri mesiace neskôr sa jej neoperovateľný desaťcentimetrový nádor zmenšil na dva centimetre. O pätnásť rokov neskôr žije aktívny a zdravý život – rakovina zmizla.
O svoj príbeh víťazstva nad rakovinou sa Shen podelila s denníkom Epoch Times.
Diagnóza, ktorá zmenila všetko
Vo februári 2010 Shen diagnostikovali rakovinu hrubého čreva v pokročilom štádiu, ktorá sa rozšírila do pobrušnice – tenkej membrány vystielajúcej brušnú dutinu a obaľujúcej mnoho vnútorných orgánov. Lekári skonštatovali, že nádor je neoperovateľný.
„Lekár mi povedal, že miera prežitia pri cielenej terapii je pravdepodobne menej ako 10 % a šanca prežiť ďalších päť rokov je len 1 : 10 000,“ spomína.
Shen priznáva, že ju to vydesilo a „v podstate každý deň preplakala“.
Táto skúsenosť v nej však vyvolala hlboké uvedomenie: narodenie, starnutie, choroba a smrť nikoho z nás neobídu. „Žite každý deň naplno v prítomnosti, pretože nikto nevie, čo prinesie zajtrajšok,“ hovorí.
Utrela si slzy a rozhodla sa, že si bude vážiť každý deň. Bude zmysluplne tráviť čas so svojou rodinou a priateľmi, zmieri sa s ostatnými a nájde vnútorný pokoj. Zamerala sa na to, čo bolo v danej chvíli skutočne dôležité, a odmietla sa utápať v sebaľútosti či v strachu zo smrti.
Mier s vlastnými bunkami
Shenin prístup k liečbe nebol založený na „boji“ s chorobou. „Najdôležitejším prvkom je zmena myslenia. Namiesto toho, aby som hovorila, že bojujem s rakovinou alebo ju liečim, radšej hovorím: ‚mojím cieľom je dosiahnuť zdravie‘,“ vysvetľuje.
„Rakovinové bunky sú predsa moje vlastné bunky. „Nechcú ma zabiť. Ak telo zomrie, neprežijú ani ony. Rozhodla som sa teda uzavrieť s nimi mier a poďakovať im za varovný signál, ktorý nám umožnil spoločne sa uzdraviť.“
Zamyslela sa nad svojím životným štýlom pred ochorením. Podobne ako mnohí mladí ľudia, jedla to, čo bolo oráve po ruke – často jedlá z rýchleho občerstvenia –, mala prevrátený biorytmus a vôbec necvičila, čím úplne ignorovala potreby svojho tela.
Hoci rakovina je komplexná choroba, na ktorú vplýva mnoho faktorov vrátane genetiky, prostredia, imunity a náhody, Shen svoju chorobu vnímala ako príležitosť na obnovenie stratenej rovnováhy, a nie ako dôvod na hľadanie vinníka.
„Nádory sa môžu zväčšovať, takže by mali mať aj schopnosť zmenšiť sa – podobne ako balón,“ hovorí.
Sila vďačnosti
Inšpirovala ju kniha od Masaru Emota Skryté tajomstvá vody, v ktorej japonský vedec demonštruje, ako slová vďačnosti vytvárajú vo vode krásne kryštály, zatiaľ čo negatívne slová ich deformujú. Shen tento princíp aplikovala na seba. „Keďže ľudské telo tvorí viac ako 70 % vody, rozhodla som sa to vyskúšať. Bez ohľadu na to, čo jem, poviem „ďakujem“ a prijmem to pozitívne.“
Dnes uprednostňuje sezónne a čerstvé potraviny a prirodzenú stravu, no príležitostne si dopraje aj spracované potraviny. „Škoda, ktorú spôsobia obavy a strach, ďaleko prevyšuje samotné jedlo. Takže jem s radosťou a vždy s vďačnosťou,“ povedala.
Okrem stravovania si vybudovala aj zdravší spánkový režim. „Pred spaním úprimne poďakujem svojmu telu a potom vítam šancu na nový deň.“
Prepojenie emócií a zdravia
Jedna udalosť Shen definitívne otvorila oči a ukázala jej, ako silno súvisia emócie so zdravím.
Raz sa v taxíku dostala do hádky s vodičom. V náhlom výbuchu hnevu ju chytil za golier a začal sa jej vyhrážať. Shen, plná hnevu, sa rozplakala a rozhodla udalosť nahlásiť na polícii.
Dovtedy boli vedľajšie účinky jej chemoterapie relatívne mierne. Ihneď po tomto konflikte sa však dramaticky zhoršili – nevoľnosť, vracanie a vypadávanie vlasov dosiahli intenzitu, akú dovtedy nezažila.
Keď o tom povedala rodine, povzbudili ju, aby sa s nimi modlila. Rodina patrila k taiwanským kresťanom. Shen to spočiatku brala na ľahkú váhu, no pri počúvaní ich modlitieb v jej vnútri začala prebiehať tichá zmena. Pomaly sa zbavila hnevu a frustrácie a skúsila situáciu pochopiť z perspektívy vodiča.
Pri spätnom pohľade Shen cíti hlbokú vďačnosť za tento náročný okamih. „Naučilo ma to, ako hlboko emócie ovplyvňujú telo. Lipnutie na hneve alebo smútku len ubližuje vám samým, nie druhej osobe. Je oveľa lepšie nechať to tak a ísť ďalej s vďakou a radosťou,“ povedala.
Moderný výskum jej postreh potvrdzuje: aj krátkodobé pozitívne emócie môžu posilniť imunitu a zlepšiť základné zdravotné ukazovatele.
Cesta k pohybu
Počas zmeny životného štýlu si Shen uvedomila, aká neoceniteľná je podpora jej rodiny a priateľov. S láskou spomína, ako jej teta – a tetin pes – zohrali kľúčovú úlohu pri vybudovaní jej pravidelného cvičebného režimu.
Po prečítaní článku, ktorý propagoval cvičenie ako základ zdravia, Shen pochopila, že pohyb dokáže nasýtiť bunky kyslíkom, čím sa stávajú vitálnejšími. Jej teta si zhodou okolností prečítala ten istý článok a okamžite jej zavolala so slovami: „Poďme cvičiť!“
Shen odpovedala tichým „dobre“, ale v skutočnosti sa chcela len zvaliť do postele. No zrazu sa pred domom zjavila teta aj so psom a zavolala na ňu: „Neponáhľaj sa, počkám ťa. Pôjdeme so psom von.“
Keď Shen otvorila okno a uvidela ju, ako veselo máva, a psa, ktorý vrtí chvostom pri pohľade na ňu, bez váhania zišla k nim.
S podporou najbližších si Shen z cvičenia postupne vytvorila pravidelný zvyk. Neskôr dokonca absolvovala 360-kilometrovú cyklistickú túru, čím dodala odvahu a sebavedomie ďalším onkologickým pacientom.
Tri kroky k uzdraveniu
Shen vníma skutočné uzdravenie ako harmonickú cestu, na ktorej sú telo, myseľ a duch vzájomne prepojené.
Telo: Zamerajte sa na stravu, cvičenie a spánok. Vyberajte si sezónne a pôvodné (nespracované) potraviny, trávte čas v prírode a doprajte si dostatok odpočinok.
Myseľ: Pestujte v sebe vďačnosť. Keď sa objavia negatívne emócie, Shen radí jemne ich uvoľniť – napríklad sa s nimi zveriť blízkym – a nechať tieto pocity, aby sa postupne premenili na pokoj.
Duch: Viera hrá nenahraditeľnú úlohu, inšpiruje ľudí k optimizmu a súcitu.
Keď sa Shen obzrie za svojou cestou, vraví, že jej srdce je plné vďačnosti. „Každý život sa odvíja cez jedinečné zážitky. Vnímam ich ako vzácne dary, ktoré nám pomáhajú rásť. Počas najtemnejších dní života, s rakovinou v pokročilom štádiu, som si sľúbila, že ak sa uzdravím, podelím sa o svoj príbeh, aby som povzbudila ostatných,“ povedala.
„Dnes som vďačná za každú príležitosť, keď to môžem urobiť. Znova a znova mi to pripomína, že mám žiť zdravý, radostný a zmysluplný život.“
Účinky vďačnosti
Lekársky výskum potvrdzuje, že pozitívny, optimistický pohľad na svet v kombinácii s vďačnosťou v srdci môže výrazne podporiť uzdravenie a zlepšiť celkovú pohodu.
Vďačnosť a pozitívne emócie aktivujú prefrontálny kortex mozgu a odmeňovacie mechanizmy, pričom zároveň upokojujú amygdalu – centrum strachu v mozgu. To znižuje chronický stres, znižuje hladinu kortizolu a tlmí zápaly. Zároveň pozitívne emócie zvyšujú aktivitu blúdivého nervu, čím zlepšujú reguláciu imunitného systému, trávenie a regeneráciu buniek.
Stručne povedané, vďačnosť posúva telo z „režimu prežitia“ do stavu, ktorý praje uzdraveniu.
„Ľudia s vyššou morálnou úrovňou vnímajú svet cez jedinečnú optiku,“ povedal Dr. Yang Jingduan, generálny riaditeľ Northern Medical Center v New Yorku, psychiater špecialista a prispievateľ do denníka Epoch Times.
Kým ostatní podľa neho vnímajú iba nešťastie, ľudia s vyššou morálnou úrovňou objavujú pozitívne a povznášajúce aspekty, v dôsledku čoho zriedka kedy prechovávajú negatívne emócie. Tieto charakteristiky Dr. Yang považuje za mimoriadne dôležité pre zdravie a odolnosť.
Dr. Yang zdôrazňuje dôležitosť pestovania morálneho charakteru v každodennom živote vrátane súcitu, porozumenia, odpustenia a láskavosti voči ostatným. Bez toho, aby človek uviedol tieto veci do praxe, bude podľa neho ťažké mať pozitívnu myseľ. A v prípadoch, keď nastanú neočakávané udalosti, ľudia budú mať väčšiu tendenciu reagovať extrémnymi slovami alebo činmi, ktoré môžu ublížiť ostatným a negatívne ovplyvniť aj ich vlastné zdravie.
Japonský lekár tradičnej čínskej medicíny Ritsugaku Ken dodáva, že v tradičnej čínskej medicíne môže zablokovanie energetických kanálov, známych ako meridiány, spôsobiť bolesť a nakoniec viesť k stagnácii, ktorá podporuje vznik nádorov alebo rakoviny. Vďačnosť podľa neho pôsobí ako účinná pozitívna sila, ktorá pomáha tieto kanály vyčistiť, harmonizuje energiu tela s „čchi“ – alebo s energiou neba, zeme a prírody – a obnovuje rovnováhu tela a mysle.
Moderná veda tento názor potvrdzuje. Štúdia z roku 2024, uverejnená v časopise JAMA Psychiatry, analyzovala údaje od takmer 50 000 starších amerických zdravotných sestier a zistila, že tie, ktoré pravidelne prejavovali vďačnosť, mali o 9 % nižšie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny. Iný výskum ukazuje, že vďačnosť môže výrazne znížiť zápaly v tele.
Tipy, ako si zachovať vďačné srdce
Ritsugaku Ken odporúča začleniť do života tieto jednoduché návyky.
Píšte si denník vďačnosti
Každý večer si zapíšte mená ľudí alebo okamihy, za ktoré ste vďační, či už je to spozorovanie niečoho krásneho, radostný rozhovor s priateľom, šálka lahodnej kávy alebo pomoc niekomu inému.
Najšťastnejšie momenty dňa si môžete zapísať na lístky a vložiť ich do škatule. Počas ťažkých dní vytiahnite jeden alebo dva lístočky, aby ste tieto zážitky znovu prežili a znovu v sebe prebudili vďačnosť.
Ďakujte rodine a priateľom
Niektorí ľudia nás každý deň ticho podporujú, ale my neraz prehliadame ich úsilie: váš partner, ktorý vám pripraví rannú šálku kávy, rodičia, ktorí zásobujú vašu špajzu, alebo vaše deti, ktoré vám svojím smiechom zdvihnú náladu. Všímajte si veci, ktoré často považujeme za samozrejmé – vodiča autobusu, ktorý vás vozí do práce, alebo upratovačku, ktorá v tichosti udržiava poriadok na uliciach.
Zastavte sa a úprimne povedzte: „Ďakujem.“
Vyberte sa na prechádzku vďačnosti
Pri prechádzke v parku alebo okolí pozorujte farby stromov, vnímajte zvuky prírody a cíťte zem pod nohami. Ponorte sa do prítomného okamihu a oceňte svet okolo seba.
Vážte si samých seba
Každý deň si povedzte: „Ďakujem ti, že si sa dnes snažil(a) zo všetkých síl.“ Tento malý čin posilňuje vašu sebaúctu a povzbudzuje vás na ceste k vďačnosti.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?