Markéta založila útulok na Korfu: Žiť tu a odvracať hlavu od chorých, hladných tvorov som jednoducho nedokázala (Rozhovor)
Markéta Mavropoulou vybudovala na Korfu útulok pre pouličné psy a mačky, ktorých je na ostrove obrovské množstvo. Tlapky z Korfu sú aktuálne domovom pre približne 90 opustených zvierat, pričom celkovo sa im podarilo nájsť domov už pre 300 psov a mačiek v miestnych domácnostiach. Okrem základnej veterinárnej starostlivosti, kŕmenia a pohodlia v kotercoch sa organizácia venuje aj šíreniu osvety a ponúka finančnú pomoc pri kastráciách, ak si to ľudia nemôžu dovoliť. Dôležitou súčasťou sú sociálne siete, prostredníctvom ktorých sa Markéta snaží čo najrealistickejšie prezentovať a ukazovať každodennú rutinu v útulku.
Epoch Times Slovensko: Žijete na ostrove Korfu a vravíte, že vaším poslaním je zachraňovať miestne opustené zvieratá. Čo vás na tento grécky ostrov priviedlo?
Markéta Mavropoulou: Na ostrov Korfu som sa dostala v roku 2005, keď som tu bola na pracovnom pobyte. Stretla som tu svojho budúceho manžela, s ktorým som napokon strávila 18 rokov. V tom čase tu pobehovalo množstvo opustených a hladných psov a pri kontajneroch sa zhromažďovalo veľa túlavých a chorých mačiek, a tak som ich začala aspoň prikrmovať. Lenže postupom času už len kŕmenie nestačilo. Chorým a týraným zvieratám som sa rozhodla pomáhať naplno, a to všetko na vlastné náklady.
Prvé mesiace na ostrove boli pre mňa celkovo náročné: iná mentalita ľudí, bola som tu bez priateľov a bez rodiny. Pomoc týmto bezmocným tvorom ma však nejakým spôsobom napĺňala a mala som pocit, že tu na ostrove robím niečo dobré. Nehovoriac o tom, že žiť tu a odvracať hlavu od týchto chorých, hladných tvorov som jednoducho nedokázala.
Venovať sa opusteným zvieratám nie je práve najjednoduchšie, či už na Korfu, alebo kdekoľvek inde na svete…
Začala som pomáhať viac a viac a moje vlastné financie prestávali stačiť, a tak som začala príbehy jednotlivých zvierat zdieľať na sociálnych sieťach. Vtedy v podstate len na Facebooku a postupne som sa dopracovala ku kontaktom na organizácie, ktoré sa záchrane psov a mačiek venovali už dlho predo mnou. Týmto organizáciám som začala pomáhať napríklad dočasnou starostlivosťou a od nich som potom získala inšpiráciu, ako pomáhať ešte lepšie.
Čomu sa váš útulok Tlapky z Korfu venuje najviac? Aká je vaša hlavná činnosť a oblasť pomoci?
Našou hlavnou činnosťou je šíriť na ostrove osvetu a učiť miestnych ľudí, ako sa lepšie správať k zvieratám. Bohužiaľ, jediným spôsobom osvety sú sociálne siete. Snažíme sa denne pridávať rôzne príbehy z bežného dňa – či už rutinu kŕmenia, čistenia alebo návštevy u veterinára. Chcem, aby ľudia videli realitu. Nejde nám len o to, aby sme zvieratá niekam umiestnili. Naozaj ide o neohodnotenú tvrdú prácu bez ohľadu na to, či je sviatok alebo víkend. Tým, že neskrývame skutočnosť, si získavame ľudí, ktorí sú ochotní to, čo robíme, podporiť.
Pod osvetou mám na mysli najmä to, že ponúkame pomoc rodinám, ktoré na kastrácie nemajú peniaze. Vysvetľujeme im, že kastrácia je dôležitá a že im finančne pomôžeme, aby nemali starosti s nechcenými mláďatami. Väčšina ľudí je vďačná, ale sú aj takí, ktorí nás odmietli. Ak napríklad nájdeme psa v zlých podmienkach, snažíme sa ľuďom pokojne vysvetliť, v čom je problém, prípadne im pomáhame situáciu napraviť a objasňujeme, že pes nepatrí na reťaz. Niektorí sa na mňa pozerajú ako na bláznivú ženu a označujú ma ako „tú s červenými vlasmi, čo zbiera mačky a psy“. Zameriavame sa aj na kastrácie pouličných zvierat, aby sme zabránili ich nekontrolovanému množeniu. Aktuálne je v útulku približne 60 psov a 30 mačiek, ktorým sa snažíme nájsť domov.
Koľko ľudí tvorí vašu organizáciu?
Sme iba rodinné združenie. Tvorím ho ja – ja sa tu na ostrove starám o zvieratá – a potom moja sestra a mama.
Čo bolo pre vás za ten čas úplne najťažšie?
Najhoršie bolo vybudovať útulok pre psy a priestor pre opustené mačky. Bolo to finančne veľmi náročné a zvládli sme to iba vďaka podpore dobrých ľudí, našich sponzorov. Zároveň sa často trápime s finančnými problémami pri bežnej dennej prevádzke. Keďže nemáme žiadnu podporu od gréckeho štátu, sme závislí výhradne od príspevkov ľudí, ktorí nás sledujú.
Spolok sme založili v Českej republike. Jeho založenie tu bolo také komplikované, že sme od toho upustili. Založenie organizácie priamo na Korfu vyžadovalo mať najmenej 10 členov, a keďže tu až toľkým ľuďom nedôverujem, táto podmienka ma odradila.
Čo sa vám, naopak, podarilo s vašou organizáciou dosiahnuť?
Dá sa povedať, že sme všetko budovali v podstate od nuly. Do povedomia verejnosti sme sa dostali najmä vďaka sociálnym sieťam. Príbehy psíkov a mačičiek sa šírili a my sme získavali čoraz viac podporovateľov a sledovateľov. Zároveň nás „preslávili“ aj rodiny, ktoré si u nás adoptovali zvieratko. Organizácia funguje už šiesty rok a najviac sme hrdí na to, že sa nám darí ročne vykastrovať 150 až 200 pouličných zvierat. Zároveň sa nám za celý čas podarilo nájsť domov približne 300 opusteným psom a mačkám.
Snažíme sa vybudovať sieť pravidelných darcov prostredníctvom tzv. adopcie na diaľku. Ide o to, že si človek môže vybrať akéhokoľvek psíka z útulku, mesačne ho finančne podporovať a stať sa tak jeho „anjelom“ – projekt sa volá Korfánkův Andílek. Ľudia tak majú pocit, že pomáhajú, aj keď si psíka sami vziať nemôžu.
Rovnako bol vďaka finančnej podpore verejnosti úspešný aj predošlý projekt s betónovými búdami.
Projekt bol veľmi úspešný a vďaka ľuďom a sponzorom sa nám podarilo vybudovať 18 betónových búdok v 18 kotercoch. Každá z nich má priestor až pre 3 psov. V lete počas horúčav im poskytujú chlad a v zime ich vystielame senom, aby zvieratám nebola zima, hoci teploty tu nikdy neklesajú pod 0 °C.
Niektoré grécke ostrovy sú neslávne známe potulnými psami a mačkami. Platí to aj o Korfu?
Týka sa to hlavne mačiek. Pri smetiakoch ich je množstvo: sú choré a opustené a pri veľkom počte kastrácií mi naša pomoc stále pripadá ako kvapka v mori. Situácia so psami sa počas dvadsiatich rokov, čo som na ostrove, značne zlepšila. Mačky mi však pripadajú ako takmer neriešiteľný problém. V letných mesiacoch sa zdržiavajú v turistických oblastiach okolo hotelov a reštaurácií. Ľudia sa nad nimi zľutujú a kŕmia ich. Koncom októbra však turistické oblasti ostanú prázdne, a tak sa mačky a psy sťahujú k dedinám, kde sa zhlukujú najmä pri odpadkoch.
Ako túto situáciu vnímajú domáci obyvatelia?
Staršia generácia to vôbec nevníma ako problém. Psy berú len ako zvieratá – tvory, ktoré majú strážiť dom alebo kurník a byť priviazané na reťazi. Mladšia generácia k tomu pristupuje zodpovedne, preto dúfam, že sa situácia zlepší. Mladí ľudia nevnímajú kastrácie ako zásah proti prírode a neodmietajú ich z náboženských dôvodov, ako to býva u staršej generácie. Väčšina podpory prichádza od cudzincov, ktorí na ostrove žijú – či už sú to Nemci, Rakúšania, Angličania alebo Holanďania. Ak pomáhajú Gréci, patria skôr k mladšej generácii. U starších ľudí sa veľkého porozumenia nedočkáte.
Ako vyzerá celý postup od oznámenia až po odchyt a umiestnenie u vás?
Ak nám niekto zavolá alebo nás upozorní na opustené zviera, je našou povinnosťou najprv zistiť, či nemá čip, a teda aj majiteľa, a či sa len nezatúlalo. Ak majiteľa nedohľadáme, skúšame cez sociálne siete zistiť, či sa niekomu nestratilo. Až keď nemáme žiadne výsledky, môžeme zviera umiestniť – samozrejme, ak máme voľnú kapacitu. Väčšinou je to tak, že útulok praská vo švíkoch. Ak nemôžeme psíka z ulice vziať k nám, snažíme sa kontaktovať iné organizácie alebo dobrovoľníkov. Niekedy sa to rieši platenou dočasnou starostlivosťou, kým sa miesto u nás neuvoľní.
Konkrétne miesta na ostrove mám spojené práve s odchytmi. Keď nimi prechádzam, hneď sa mi vybaví, ktoré zvieratko sme práve tam zachránili.
Čo tieto odchytené zvieratá u vás čaká?
Najskôr ich čaká veterinárna prehliadka. Ak je zviera zdravé, nasleduje odčervenie, ošetrenie proti parazitom, očkovanie, prípadne kastrácia. Ak zviera vykazuje známky nejakej choroby, robíme detailné vyšetrenia, krvné testy a začneme liečbu. Kvalitná strava a bezpečné miesto sú samozrejmosťou.
Okrem toho sa snažíte získať podporu aj na odvodnenie určitej časti hája. O čo ide?
Áno, tohtoročná zima bola z hľadiska počasia veľmi náročná. Silné dažde spôsobili zosuvy pôdy, cesta bola čiastočne zatarasená a vytopilo nám časť miestnosti pre mačky. Keďže sa útulok nachádza v olivovom háji, veľa opatrení proti povodniam sa urobiť nedá. Do mačacej miestnosti, ktorá bola zaplavená, sme zaviedli dodatočný odvodňovací systém. Zimy na Korfu sú známe silnými zrážkami, no tie tohtoročné boli extrémne.
Ako vám môžu pomôcť ľudia z Česka či Slovenska?
Môžu nás sledovať, zdieľať naše príspevky, finančne nás podporovať, adoptovať si zviera… V lete nás po dohode môžete počas dovolenky aj navštíviť. Sestra minulý rok v Česku organizovala Bazárik, kde si ľudia mohli kupovať veci – väčšinou použité –, a výťažok bol venovaný práve našim „Tlapkám“. Vďaka tejto akcii sa vyzbieralo viac než 100 000 Kč (cca 4 100 €). Príprava akcie trvala viac než 3 mesiace, no výsledok stál za to.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?