Názory

Západná Európa si musí vybrať: americké clá alebo rozsiahle čínske krádeže (Komentár)

Nastal čas, aby vlády západnej Európy rozhodli, aké obchodné a strategické vzťahy chcú v blízkej budúcnosti udržiavať.

Západné krajiny sa ocitli v zložitej situácii, najmä krajiny západoeurópske. Európska únia sa roky snažila udržiavať v rovnováhe svoje obchodné, vojenské a diplomatické vzťahy s Washingtonom aj Pekingom. Vítala čínske investície a vývoz a v oblasti obrany, financií a technologického líderstva sa spoliehala na Spojené štáty.

Teraz je však táto rovnováha čoraz ťažšie udržateľná.

Americké clá verzus čínska výrobná dominancia

Na jednej strane stoja americké clá a tlak Trumpovej administratívy na zosúladenie s obchodnou a bezpečnostnou politikou USA. Na druhej strane je realita dominantného postavenia Číny vo výrobe, bez ktorej sa v súčasnosti väčšina rozvinutého sveta nezaobíde. Patria sem strategické prvky vzácnych zemín či takmer monopolné postavenie v dodávateľských reťazcoch, ktoré sú pre ekonomiku EÚ životne dôležité.

Samozrejme, existuje aj obrovské pokušenie mýtického „otvoreného“ čínskeho trhu, o ktorom mnohé západné spoločnosti tvrdia, že v skutočnosti vôbec nie je otvorený. Európske firmy sa často riadia pravidlami Pekingu – spoločnými podnikmi, nútenými transfermi technológií, dotovanou konkurenciou a inými nepriateľskými politikami –, pretože Čína je obrovská a zisková.

Tento prístup však všetkým obchodným partnerom Číny spôsobil obrovské náklady vrátane straty pracovných miest, trhov, príjmov a krádeží technológií či duševného vlastníctva.

Ekonomická závislosť a realita dodávateľských reťazcov

Napriek náznakom separácie a politickým opatreniam zostávajú európske ekonomiky pevne prepojené s Čínou ako exportnou destináciou a dodávateľom dôležitých komponentov. V mnohých odvetviach, najmä v elektronike a strojárstve, je závislosť EÚ od dovozu z Číny značná. To sťažuje „odstraňovanie rizík“ (de-risking), pretože úloha Číny vo výrobe je pre európske hospodárstvo nenahraditeľná.

Súčasne americké clá v kombinácii s rizikom, že by čínske tovary mohli byť presmerované do Európy, vytvárajú nové problémy. Eurozóna by nakoniec mohla absorbovať viac presmerovaného čínskeho vývozu, ak napätie v obchodných vzťahoch medzi USA a Čínou vytlačí dodávky z amerických trhov.

Ilúzia o „strategickej autonómii“ Európy

Európski lídri preto hovoria o „strategickej autonómii“. Odráža to obavu EÚ, že bude rozdrvená medzi Spojenými štátmi a Čínou.

Ilúzia spočíva v tom, že eurozóna má alebo nejako dosiahne autonómiu, aby mohla konať nezávisle, bez negatívneho vplyvu ktorejkoľvek z veľmocí. Ekonomické väzby EÚ s oboma superveľmocami sú však príliš integrované na to, aby sa dali rýchlo prerušiť.

Technologické štandardy, dodávateľské reťazce a pravidlá spracovania údajov sa čoraz častejšie stanovujú mimo EÚ, hlavne v Spojených štátoch a Číne. Európski lídri sa obávajú, že odstrihnutie sa od Spojených štátov alebo Číny by mohlo poškodiť priemyselnú základňu a ekonomickú životaschopnosť EÚ. Európske spoločnosti sú často tvrdo zasiahnuté americkými sankciami a clami práve pre svoju integráciu do finančných a obchodných systémov sústredených okolo USA.

Priemyselná a technologická závislosť ako bezpečnostné riziko

Nedávne udalosti, ako pandémia covidu-19 a vojna na Ukrajine, odhalili zraniteľnosť Európy v oblasti energetiky, najmä v porovnaní so Spojenými štátmi, ktoré sú z veľkej časti sebestačné. Ukázalo sa tiež, ako málo konkurencieschopný je európsky sektor výroby energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s čínskymi dodávateľmi.

Pokiaľ ide o ceny, objem výroby, technológie a podiel na trhu, spoločnosti z EÚ sa len ťažko vyrovnávajú s čínskou dominanciou. Tieto skutočnosti sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne nezmenia, pretože v ceste stoja technologické, zdrojové, politické a kultúrne obmedzenia.

Americké clá a transatlantický súlad

Aj keď Spojené štáty zavádzajú clá na čínske výrobky s cieľom vyrovnať obchodnú nerovnováhu, Európa následkom neunikne. Obchodní úradníci EÚ tieto clá pozorne sledujú, pretože vyššími cenami čínskych surovín ovplyvňujú dodávateľské reťazce. Medzitým sa obchodný prebytok Číny voči EÚ v posledných rokoch výrazne zvýšil.

Vnímanie dotovanej a neférovej čínskej konkurencie vyostrilo politické postoje od Paríža po Berlín. Výsledkom je, že predstavitelia EÚ čoraz častejšie označujú Čínu za „systémového rivala“. K tomu sa pridávajú obavy verejnosti týkajúce sa práv pracovníkov, ľudských práv a čínskeho vplyvu.

Prehlbujú sa transatlantické trhliny?

Clá Trumpovej administratívy, skepticizmus voči NATO a vyhlásenia o prevzatí Grónska od Dánska mohli v Európe zároveň zhoršiť vnímanie Spojených štátov. Rozkol medzi Spojenými štátmi a Európou patrí k najvážnejším napätiam v histórii NATO a mohol by významne ovplyvniť to, kde bude západná Európa hľadať svoje ekonomické a bezpečnostné riešenia.

Tieto politické a bezpečnostné faktory do budúcnosti výrazne sťažili spoluprácu medzi Spojenými štátmi a západnou Európou.

Európske hodnotenie situácie

Európa teraz stojí pred voľbou, či akceptovať americké clá, alebo tolerovať čínsky trh, ktorý Peking využíva ako páku na presadzovanie svojich záujmov. Dôvera v transparentnosť a spravodlivosť čínskeho trhu medzi západnými spoločnosťami slabne, pretože nepredvídateľné čínske kontroly vývozu a odvetné opatrenia predstavujú pre európske firmy reálne finančné riziká.

Na druhej strane sa koordinácia medzi EÚ a Spojenými štátmi čoraz viac zameriava na recipročné, spravodlivé a vyvážené obchodné dohody o clách, technologických normách a kontrolách vývozu. To zahŕňa polovodiče a iné pokročilé technológie.

Dnes sa západná Európa nerozhoduje len o obchode, ale aj o svojej budúcej geopolitickej úlohe – a tento proces naberá na obrátkach.

Názory vyjadrené v tomto článku sú postojmi autora a nemusia sa zhodovať s názormi redakcie Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK