Svet

Trump a Macron rokujú s Kurdmi – prejdú iránski Kurdi k povstaniu?

Trump rokuje s Kurdmi v Iraku. Ide o ich krajanov v susednom Iráne. Majú sa stať Trumpovými prvými pozemnými silami? Zdá sa, že Macron je proti a chce „mierové riešenie“. Hrozí, že vojna vtiahne do konfliktu ďalšie susedné štáty.

Americký prezident Donald Trump v pondelok 2. marca v rozhovore pre „New York Post“ vyhlásil, že nevylučuje nasadenie amerických pozemných síl v Iráne. Doslovne povedal: „Nemám žiadne obavy, pokiaľ ide o pozemné jednotky. Každý prezident vždy hovorí: ‚Nebudú tam žiadne pozemné jednotky.‘ Ja to nehovorím. Hovorím: ‚Pravdepodobne ich nebudeme potrebovať‘.“

Trump hovorí s kurdskými vodcami v Iraku

Nasadenie pozemných jednotiek je vždy citlivá záležitosť, keďže sa stalo nepopulárnym medzi americkou verejnosťou kvôli obavám z možných strát. Preto Biely dom zrejme hľadá alternatívy alebo spojencov v regióne, ktorí sú ochotní vstúpiť do vojny proti mulláhovmu režimu v Teheráne.

Ako sa Epoch Times v utorok 3. marca dozvedel z kurdských kruhov na severe Iraku, došlo k telefonickému rozhovoru medzi dvoma kurdskými vodcami Masudom Barzanim (predsedom strany KDP), Bafelom Talabanim (predsedom strany PUK) a americkým prezidentom.

Tento rozhovor bol medzitým potvrdený v miestnych médiách a tiež na webovej stránke Talabaniho. V tlačovej správe PUK sa uvádza: „Počas rozhovoru prezident Trump vysvetlil ciele Spojených štátov v tejto vojne,“ čím bolo kurdskému vodcovi Talabanimu údajne „poskytnuté jasnejšie pochopenie zámerov USA“. Podľa správy sa diskutovalo aj o „spoločnej podpore posilnenia pevného partnerstva medzi USA a Irakom“.

Irackí Kurdi nemajú záujem o účasť na bojoch v Iráne

Ako denník Epoch Times zistil z prostredia oboch kurdských vodcov, irackí Kurdi, traumatizovaní mnohými vojnami, nemajú záujem o priamu účasť na súčasných bojových operáciách v Iráne. Na to sú ich jednotky – nazývané Pešmerga, čo v preklade znamená „tí, ktorí hľadia smrti do očí“ – príliš slabé. Ministerstvo Pešmergy v Erbile má v súčasnosti pod sebou približne 70 000 vojakov, medzi ktorými sú aj vojaci vo veku nad 70 rokov.

Iracká centrálna vláda v Bagdade tiež doteraz úspešne zabránila tomu, aby bola Pešmerga vybavená modernou vojenskou technikou. Denník Epoch Times sa na vlastné oči presvedčil, že Pešmerga disponuje napríklad nemeckými húfnicami z roku 1938 a niekoľkými ruskými tankmi zo 70. rokov.

Ich najmodernejšie zbrane sú raketomety Milan a niekoľko sto rakiet Milan, ktoré Nemecko dodalo Pešmerge od roku 2014 na boj proti IS. Rakety Milan sú vhodné predovšetkým pre pechotné jednotky na obranu proti nepriateľským tankom. Pešmerga bola čiastočne vycvičená nemeckou armádou a dostala aj vyradené pušky G-3 a súčasné štandardné útočné pušky G-36.

Avšak: aj keby irackí kurdskí vodcovia v Erbile a Sulaimani boli ochotní vstúpiť do vojny za USA, neboli by rovnocennými súpermi iránskych ozbrojených síl.

Macron kontruje Trumpovi?

Záujem o kontakt s irackými Kurdmi však nemal len Trump. Ako informuje miestna televízna stanica Rudaw na svojej webovej stránke, aj francúzsky prezident Emmanuel Macron s nimi hľadal dialóg. Macron podľa stránky telefonoval s prezidentom iracko-kurdskej autonómnej vlády Nechirvanom Barzanim. Potvrdila to aj kurdská prezidentská kancelária.

Vo vyhlásení prezidentskej kancelárie sa ďalej uvádza, že Macron a Barzani „zdôraznili význam posilnených medzinárodných snáh o upokojenie situácie a riešenie problémov mierovou a diplomatickou cestou“. Zdá sa teda, že Macron nepožiadal irackých Kurdov o vojenskú pomoc, skôr naopak.

Kto sú Kurdi v severnom Iraku?

V severnom Iraku bola v roku 1991 s pomocou USA zriadená autonómna oblasť Kurdistan s hlavným mestom Erbil na severe a vedľajším centrom Sulaimani na juhu. Od roku 2005 je autonómna oblasť oficiálne zakotvená v irackej ústave.

Kurdi v autonómnej oblasti sú vo veľkej miere nezávislí od Bagdadu a spravujú ich volený parlament, prezident a premiér. Existujú dve hlavné politické strany: Vlastenecká únia Kurdistanu (PUK) na juhu a Demokratická strana Kurdistanu (KDP) na severe.

PUK je faktickým vládcom provincií Sulaimani a Halabdša, zatiaľ čo KDP kontroluje Erbil a Duhok. Všetky štyri provincie hraničia s Iránom, s výnimkou Duhoku, jedinej provincie Iraku, ktorá hraničí s Tureckom. PUK doteraz udržiavala dobré vzťahy s Iránom, KDP skôr s Tureckom.

Podľa vnútornej irackej dohody je od roku 2005 prezidentom celého Iraku vždy Kurd. V súčasnosti je to politik PUK Abdul Rašid.

V boji proti IS zohrali Kurdi kľúčovú úlohu v obrane Iraku a v rokoch 2014 až 2017 odbremenili stredné iracké jednotky na severe.

Kto sú iránski Kurdi?

Pozdĺž irackého kurdského územia žije na iránskej strane tiež asi 10 miliónov Kurdov, ktorí tvoria takmer desatinu iránskej populácie. Ich centrom je mesto Mahabad, z ktorého pochádza aj rodina Barzani vládnuca v Iraku. Iránski Kurdi sú čiastočne sekulárni, čiastočne sunnitského islamského vierovyznania a už len kvôli týmto svetovým názorom stoja diametrálne oproti šiitskému vedeniu v Teheráne.

Aj iránski Kurdi už desaťročia usilujú o autonómiu, resp. nezávislosť. Tú im však neudelil ani šah, ani šiitskí duchovní v Teheráne. Napriek tomu v minulosti často dochádzalo k lokálnym nepokojom v iránskej kurdskej oblasti a od 50. rokov 20. storočia vzniklo niekoľko strán, ktoré dodnes prevažne zastávajú komunistickú ideológiu. Aby sa vyhli represiám v Iráne, viaceré z týchto strán, ktoré vždy udržiavali aj vlastné ozbrojené sily Pešmergy, presunuli svoje centrály do susednej irackej kurdskej oblasti: do Sulaimani, Koya a Erbil.

Irán útočí na kurdských exulantov v Iraku

V uplynulých dňoch iránska armáda zaútočila aj na tieto centrá iránskych kurdských exulantov v severnom Iraku, pravdepodobne s cieľom zabrániť tomu, čo možno plánuje Trump: aby iránski Kurdi považovali súčasnú situáciu za priaznivú na povstanie proti Teheránu.

Ako informovala miestna televízna stanica Kurdistan24, iránski Kurdi v exile z Demokratickej strany iránskych Kurdov (PDKI) v Koya boli ostreľovaní dronmi. Iránsky útok zasiahol aj predmestie Erbilu. Podľa informácií miestnych médií bolo zasiahnuté veliteľstvo 11. brigády Pešmergy.

Miestni informátori však pre Epoch Times uviedli, že útok na veliteľstvo Pešmergy bol pravdepodobne omylom, pretože v bezprostrednej blízkosti sa nachádza tábor iránskych Kurdov v exile a ten bol pravdepodobne skutočným cieľom.

Podľa BBC bol pri útokoch zranený najmenej jeden civilista a štyria bojovníci pešmergy. Jeden z nich neskôr podľahol zraneniam.

Čo chce Trump od Kurdov?

Z rozhovorov s miestnymi zdrojmi z oboch irackých kurdských strán PUK a KDP, ako aj s vojakmi z prostredia ministerstva Pešmergy v Erbile možno vyvodiť nasledujúce závery:

• Irackí Kurdi sa nebudú priamo podieľať na boji proti Iránu alebo v Iráne. Je však možné, že budú poskytovať cezhraničnú podporu iránskym Kurdom v Mahabade. Okrem toho môžu už len na základe rodinných väzieb nadviazať kontakty s iránskymi Kurdmi a odovzdávať správy.
• Iránski Kurdi by mohli byť pripravení poskytnúť Trumpovi akési prvé pozemné jednotky v Iráne. Ich posledné veľké povstanie sa datuje do roku 1979, keď bolo šahovský režim zvrhnutý mulláhovskou revolúciou. Vtedy verili, že nastal vhodný čas na ich nezávislosť. Povstanie vedené PDKI však bolo mulláhovým režimom do roku 1982 brutálne potlačené. V tom čase bolo najmenej 10 000 mŕtvych a 200 000 utečencov. Ak by iránski Kurdi teraz zaútočili na Teherán, PDKI bude od USA očakávať najmä záruky, aby sa zabránilo opakovaniu neúspechu z roku 1979.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK