Trump a Macron rokujú s Kurdmi. Pridajú sa iránski Kurdi k povstaniu?
Trump rokoval s irackými Kurdmi o ich krajanoch v susednom Iráne. Mali by sa stať Trumpovými prvými pozemnými silami? Zdá sa, že Macron je proti a chce mierové riešenie. Hrozí totiž, že vojna do konfliktu vtiahne aj ďalšie susedné štáty.
Americký prezident Donald Trump v pondelok 2. marca v rozhovore pre New York Post vyhlásil, že nevylučuje nasadenie amerických pozemných síl v Iráne. Doslovne povedal: „Nemám žiadne obavy, pokiaľ ide o pozemné jednotky. Každý prezident vždy hovorí: ‚Nebudú tam žiadne pozemné jednotky.‘ Ja to nehovorím. Hovorím: ‚Pravdepodobne ich nebudeme potrebovať‘.“
Rozhovor s kurdskými vodcami v Iraku
Nasadenie pozemných jednotiek je vždy citlivá záležitosť, keďže sa vo verejnom vnímaní stalo nepopulárnym pre obavy z možných strát. Preto Biely dom zrejme hľadá alternatívy alebo spojencov v regióne, ktorí sú ochotní vstúpiť do vojny proti režimu mulláhov v Teheráne.
Ako sa Epoch Times v utorok 3. marca dozvedel z kurdských kruhov na severe Iraku, došlo k telefonickému rozhovoru medzi dvoma kurdskými vodcami – Masúdom Barzáním (predsedom strany KDP) a Bafelom Tálabáním (predsedom strany PUK) – a americkým prezidentom.
Tento rozhovor medzičasom potvrdili miestne médiá aj Tálabáního webová stránka. V tlačovej správe PUK sa uvádza: „Počas rozhovoru prezident Trump vysvetlil ciele Spojených štátov v tejto vojne,“ čím kurdský vodca Tálabání údajne získal „jasnejšiu predstavu o zámeroch USA“. Podľa správy sa diskutovalo aj o spoločnej podpore posilnenia pevného partnerstva medzi USA a Irakom.
Irackí Kurdi: Nemáme záujem
Ako denník Epoch Times zistil z prostredia oboch kurdských vodcov, irackí Kurdi, traumatizovaní mnohými vojnami, nemajú záujem o priamu účasť na súčasných bojových operáciách v Iráne. Na to sú ich jednotky – nazývané Pešmerga, čo v preklade znamená „tí, ktorí hľadia smrti do očí“ – príliš slabé. Kurdské ministerstvo obrany v Erbile má v súčasnosti pod sebou približne 70 000 vojakov, medzi ktorými sú aj vojaci vo veku nad 70 rokov.
Iracká centrálna vláda v Bagdade doteraz úspešne bránila tomu, aby bola Pešmerga vybavená modernou vojenskou technikou. Denník Epoch Times sa priamo na mieste presvedčil, že Pešmerga disponuje napríklad nemeckými húfnicami z roku 1938 a niekoľkými ruskými tankmi zo 70. rokov.
Ich najmodernejšie zbrane sú raketomety Milan a niekoľko stoviek rakiet Milan, ktoré Nemecko dodalo silám Pešmerga od roku 2014 na boj proti IS. Rakety Milan sú vhodné predovšetkým pre pechotné jednotky na obranu proti nepriateľským tankom. Pešmerga bola čiastočne vycvičená nemeckou armádou a dostala aj vyradené pušky G-3 a súčasné štandardné útočné pušky G-36.
Lenže platí, že aj keby irackí kurdskí vodcovia v Erbile a Sulajmání boli ochotní vstúpiť do vojny za USA, neboli by rovnocennými súpermi iránskych ozbrojených síl.
Macron kontruje Trumpovi?
Záujem o kontakt s irackými Kurdmi však nemal len Trump. Ako informuje miestna televízna stanica Rudaw na svojej webovej stránke, aj francúzsky prezident Emmanuel Macron sa pokúsil o dialóg s nimi. Macron podľa stránky telefonoval s prezidentom iracko-kurdskej autonómnej vlády Nečirvanom Barzáním. Potvrdila to aj kurdská prezidentská kancelária.
Vo vyhlásení prezidentskej kancelárie sa uvádza, že Macron a Barzání zdôraznili význam posilnených medzinárodných snáh o upokojenie situácie a riešenie problémov mierovou a diplomatickou cestou. Zdá sa teda, že Macron nepožiadal irackých Kurdov o vojenskú pomoc, skôr naopak.
Kto sú Kurdi v severnom Iraku?
V severnom Iraku bola v roku 1991 s pomocou USA zriadená autonómna oblasť Kurdistan s hlavným mestom Erbil na severe a vedľajším centrom Sulajmání na juhu. Od roku 2005 je autonómna oblasť oficiálne zakotvená v irackej ústave.
Kurdi v autonómnej oblasti sú vo veľkej miere nezávislí od Bagdadu a riadi ich volený parlament, prezident a premiér. Existujú dve hlavné politické strany: Vlastenecká únia Kurdistanu (PUK) na juhu a Demokratická strana Kurdistanu (KDP) na severe.
PUK je faktickým vládcom provincií Sulajmání a Halabdža, zatiaľ čo KDP kontroluje Erbil a Duhok. Tri z týchto provincií hraničia s Iránom; výnimkou je Duhok, jediná iracká provincia, ktorá susedí s Tureckom. PUK doteraz udržiavala dobré vzťahy s Iránom, KDP skôr s Tureckom.
Podľa vnútroirackej dohody je od roku 2005 prezidentom celého Iraku vždy Kurd. V súčasnosti je to politik PUK Abdul Rašíd.
V boji proti IS zohrali Kurdi kľúčovú úlohu v obrane Iraku a v rokoch 2014 až 2017 odbremenili irackú centrálnu armádu na severe.
Kto sú iránski Kurdi?
Pozdĺž irackého kurdského územia žije na iránskej strane približne 10 miliónov Kurdov, ktorí tvoria takmer desatinu iránskej populácie. Ich centrom je mesto Mahabad, z ktorého pochádza aj rodina Barzáníovcov, vládnuca v Iraku. Iránski Kurdi sú čiastočne sekulárni, čiastočne vyznávajú sunnitský islam a už len pre tieto svetové názory stoja diametrálne oproti šiitskému vedeniu v Teheráne.
Aj iránski Kurdi sa už desaťročia usilujú o autonómiu, resp. nezávislosť. Tú im však neudelil ani šach, ani šiitskí duchovní v Teheráne, čo v minulosti často viedlo k lokálnym nepokojom v iránskej kurdskej oblasti. Od 50. rokov 20. storočia vzniklo niekoľko strán, ktoré dodnes zastávajú prevažne komunistickú ideológiu. Aby sa vyhli represiám v Iráne, viaceré z týchto strán, ktoré vždy udržiavali aj vlastné ozbrojené sily Pešmerga, presunuli svoje centrály do susednej irackej kurdskej oblasti: do Sulajmání, Koji a Erbilu.
Irán útočí na kurdských exulantov v Iraku
V uplynulých dňoch iránska armáda zaútočila aj na tieto centrá iránskych kurdských exulantov v severnom Iraku, pravdepodobne s cieľom zabrániť tomu, čo možno plánuje Trump: aby iránski Kurdi považovali súčasnú situáciu za priaznivú na povstanie proti Teheránu.
Ako informovala miestna televízna stanica Kurdistan24, drony ostreľovali aj exilové sídlo Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu (PDKI) v Koji. Iránsky útok zasiahol aj predmestie Erbilu. Podľa informácií miestnych médií bolo zasiahnuté veliteľstvo 11. brigády síl Pešmerga.
Miestni informátori však pre Epoch Times uviedli, že útok na veliteľstvo bol pravdepodobne omylom, pretože v bezprostrednej blízkosti sa nachádza tábor iránskych Kurdov v exile a ten bol pravdepodobne skutočným cieľom.
Podľa BBC bol pri útokoch zranený najmenej jeden civilista a štyria bojovníci; jeden z nich neskôr podľahol zraneniam.
Čo chce Trump od Kurdov?
Z rozhovorov s miestnymi zdrojmi z oboch irackých kurdských strán PUK a KDP, ako aj s vojakmi z prostredia kurdského ministerstva obrany (Pešmerga) v Erbile možno vyvodiť nasledujúce závery:
- Irackí Kurdi sa nebudú priamo podieľať na boji proti Iránu alebo v Iráne. Je však možné, že budú poskytovať cezhraničnú podporu iránskym Kurdom v Mahabade. Okrem toho môžu už len na základe rodinných väzieb nadviazať kontakty s iránskymi Kurdmi a odovzdávať správy.
- Iránski Kurdi by mohli byť pripravení poskytnúť Trumpovi akési prvé pozemné jednotky v Iráne. Ich posledné veľké povstanie sa datuje do roku 1979, keď revolúcia mulláhov zvrhla šachov režim. Vtedy verili, že nastal vhodný čas, aby získali nezávislosť. Povstanie vedené PDKI však mulláhovia do roku 1982 brutálne potlačili. V tom čase si konflikt vyžiadal najmenej 10 000 mŕtvych a vyhnal z domovov viac ako 200 000 ľudí. Ak by iránski Kurdi teraz zaútočili na Teherán, PDKI bude od USA očakávať najmä záruky, že sa zabráni opakovaniu neúspechu z roku 1979.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.