Život na Sardínii: lacné energie a figy na pizzi. Taliani nehovoria „Milujem ťa“, ale „Už si jedol?“ (Rozhovor)
Kristina a Michal sa usadili na Sardínii, aj keď ich mnohí od toho odhovárali. Miestni sú podľa nich priateľskí, nápomocní a oceňujú aj ich kostrbatú taliančinu. Pomerne ľahko si zvykli na uvoľnenú atmosféru a miestnu kuchyňu, lasagne, croissanty či toasty s čerstvým syrom. V rozhovore pre Epoch Times Kristina opísala, ako vyzerá bežný deň na ostrove, čo je takmer nemožné zohnať, na čom sa dá ušetriť a čo naopak zaťažuje peňaženku viac ako doma.
Epoch Times Slovensko: Ako začal váš život na Sardínii? Prečo ste sa rozhodli presťahovať do tejto oblasti?
Kristina Kalíková: S myšlienkou presťahovať sa niekam k moru sme sa pohrávali už dlhší čas. Lákala nás teplá zima, každodenné prechádzky popri mori a pomalšie tempo života. Pred sťahovaním som pracovala ako vodička meracieho vozidla „street view“ a bola som neustále niekde preč, precestovala som Grécko, takže som si vďaka práci mohla nanečisto vyskúšať život pri mori. Veľmi sa mi to zapáčilo. Najskôr sme uvažovali práve o Grécku, no odradilo nás veľké množstvo voľne pobehujúcich psov. Jeden taký „Grék“ z ulice mi však natoľko prirástol k srdcu, že je dnes súčasťou našej svorky a užíva si Sardíniu spolu s nami.
Čím si vás Sardínia získala natoľko, že zvíťazila napríklad nad Sicíliou alebo Kalábriou? Čo zavážilo pri rozhodovaní?
Určite prírodou. Sardínia je viac „zelená“ než Sicília. Sú tu dog-friendly. Síce tu tiež nájdete pobehujúcich psov, ale väčšinou majú majiteľov a sú na „samovychádzke“ – majitelia ich pustia z vôdzky a pes sa venčí sám, zatiaľ čo pán sedí s kávičkou a rozpráva sa v kaviarni s priateľmi.
Niektorí Česi žijúci na juhu Talianska nás odrádzali, že nás miestni medzi seba neprijmú. Že sú uzavretá komunita a nie sú veľmi priateľskí. Opak je však pravdou. Skôr nás odradili tieto reči od ľudí, ktorí tu ani nežijú. Možno máme len šťastie na ľudí, o čom sme sa už veľakrát presvedčili – aj v práci sme vždy mali skvelých šéfov. Alebo, ako sa hovorí: „Človek priťahuje to, čo z neho vyžaruje.“ Nevieme presne, čím to je, no miestni nás prijali veľmi dobre. Zo začiatku síce môže chvíľu trvať, kým si vás pustia bližšie k sebe, ale ak ste slušní a poctiví ľudia, ich dôveru si získate ľahko.
Čo si na Sardínii najviac pochvaľujete?
Jednoznačne jedlo! Prvá vec, ktorá nám hneď napadla. Potraviny sú kvalitné, vynikajúce a chutia presne tak, ako majú. A aj jednoduchšie jedlá, ako napríklad bolonská omáčka či lasagne, z miestnych ingrediencií chutia ako nebo v ústach. Naozaj.
Príjemne nás prekvapila aj komunikácia s miestnym úradom. Keď sme riešili rezidenciu, napísala som im e-mail s kúpnou zmluvou v prílohe, keďže zatiaľ nemáme tlačiareň, či by sa to dalo vyriešiť týmto spôsobom. Myslela som si, že nám ani neodpovedia, no odpoveď prišla hneď na druhý deň. Stačilo prísť osobne a vyplniť formulár, zmluvu už mali uloženú a nikto nám nevynadal, že by niečo nebolo v poriadku, čo sme, žiaľ, zažili na úradoch v Česku.
Ceny energií sú ďalšou kapitolou, ktorá nás milo prekvapila. Elektrina nás vyšla na 60 € mesačne, a to sme si prikurovali klimatizáciou, pretože tohtoročná zima je podľa miestnych obyvateľov najchladnejšia a najdaždivejšia, aká tu kedy bola.
Zaujímavý je aj systém vývozu odpadu. Smetiari tu chodia od pondelka do soboty a doma máme rozpis, v ktorom je uvedené, ktorý deň sa vyváža aký odpad. Napríklad v pondelok sa vyváža umido a vetro (organický odpad a sklo), v utorok papier, v stredu plasty a podobne. Poplatok za smeti je síce o niečo vyšší než v Česku, no aj tam sa líši podľa obce, v ktorej žijete. My sme bývali v obci, kde bol odpad lacnejší než inde. Tu platíme 116 € ročne pre dve osoby.
Veľmi sa nám páči aj to, že deti a domáce zvieratá sú prirodzenou súčasťou života. Nikomu neprekážajú kričiace a hrajúce sa deti na námestí s futbalovou loptou aj napriek zákazu kopania lopty pred radnicou. Ani pes, ktorý šteká a stráži svoj domov. Každý má právo na vyjadrenie svojich pocitov. Máte chuť si uprostred ulice zaspievať alebo si pri čakaní v rade v supermarkete zatancovať na pesničku, ktorá práve hrá z reproduktorov? Smelo do toho. Skôr sa k vám niekto pridá, než by si pomyslel, že ste ušli z blázinca.
Takýto slobodný život na Sardínii prezentujete aj na sociálnej sieti. V nedávnom príspevku ste trochu zhrnuli váš bežný deň. Čo je teda jeho súčasťou?
Keďže máme dvoch psov a jeden z nich je bláznivý „vodomil“, každé ráno sa začína prechádzkou k moru. Samozrejme, nesmie chýbať ani dobrá talianska káva, pozdravy so susedmi a miestnymi ľuďmi. Hoci žijeme v menšom mestečku, neprejdete okolo nikoho bez pozdravu a priania pekného dňa. Radi tiež chodíme do miestnych pekární po čerstvé, ešte teplé pečivo.
Aké je typické sardínske pečivo?
Chodíme do miestnych pekární. Aj napriek tomu, že žijeme v malom mestečku, je tu na výber z niekoľkých pekární. Typickým pečivom je určite ciabatta a focaccia. Majú veľké množstvo rôznych druhov bieleho pečiva a chlebov, ktoré chutia naozaj výborne. Úprimne, rožky nám vôbec nechýbajú, pretože aj toastový chlieb je tu oveľa chutnejší. Keď sa pozriete na zloženie, nenájdete tam nič zbytočné navyše. A keď si k tomu dáte čerstvý syr stracchino (crescenza), je to priam božská kombinácia.
Do akej miery je život na Sardínii nákladný?
Spočítali sme mesačné výdavky a zhodli sme sa, že pre komfortný život so všetkými energiami, poplatkami, potravinami a občasnými jedlami v reštauráciách stačí približne 1 000 – 1 500 € pre dvoch. Samozrejme, záleží od toho, kto je aký náročný a čo k svojmu životu potrebuje.
Na čom sa tam dá teda ušetriť a čo naopak, najviac zaťažuje vaše peňaženky?
Tak začnime tým drahším. Veľmi drahé je tu vlastniť auto, pretože prevod na taliansku ŠPZ je drahý a poistenie auta tiež. Čím silnejšie auto, tým drahšie poistenie. Niektoré autodiely a práce v autoservise sú drahšie než v Česku. Z nášho pohľadu sa ale skôr oplatí auto kúpiť priamo tu, než ho prevážať z ČR/SR a potom tu prevádzať na taliansku ŠPZ.
A na čom sa dá ušetriť?
Hm, na alkohole a na jedle! Telefónny paušál je lacnejší, posedenie na kávičke v kaviarni je tiež lacnejšie. Ako sme už spomínali v úvode, energie sú takisto lacnejšie. Plynom si ohrievame vodu a varíme na plyne. 10-kilová bomba stojí 24 €. Vystačí nám približne na 3 – 4 mesiace, v lete aj dlhšie, pretože teplú vodu v tých horúčavách toľko nepoužívame.
Možno by som sa zastavila aj pri potravinových nákupoch, pri ktorých spomínate najmä ryby, syry, mäso, ovocie aj zeleninu. Ako je to s cenami a dostupnosťou? Koľko vás vyjde pravidelný nákup potravín?
Týždenný nákup nás vyjde približne na 120 – 150 €. Obľúbili sme si Eurospin, kde majú všetko, čo človek potrebuje, a je to oveľa lacnejšie než napríklad Conad. Conad má zase lepší výber zrnkových káv a zeleniny, kam chodíme najmä pre kávu a zeler, ktorý v Eurospine často nie je.
Nechýbajú vám tradičné české potraviny? Sardínia síce ponúka hromadu alternatív, no predsa len na českých potravinách a jedlách ste vyrastali…
Jediné, čo nám tu chýba, je hrudkovitý tvaroh a po kyslej smotane sa tu človek musí doslova naháňať, pretože nie je stále v predaji. V apríli k nám prídu rodina a priatelia, tak sme ich poprosili, aby nám priniesli francúzsku horčicu, chren (ten sme tu nenašli), Kofolu a salámu Poličan. Hoci aj miestne salámy sú veľmi dobré.
Namiesto Horalky nám tu robí sladkú spoločnosť výborné cornetto (croissant) s pistáciovým krémom. Veľmi sa tešíme aj na jar, pretože medzi Calasettou, Portoscusom a ostrovom San Pietro (juhozápadné pobrežie Sardínie) začínajú migrovať tuniaky a tým sa začína ich výlov. V Carloforte (hlavnom meste ostrova San Pietro) sa okolo toho konajú aj kultúrne podujatia, ako napríklad Girotonno – festival venovaný tuniakom, vareniu, show a ochutnávkam. Je to naozaj krásne predstavenie.
Aké české jedlá si teda zvyknete pripravovať aj na Sardínii?
Na Vianoce sme mali zemiakový šalát. Urobili sme si malú porciu, aby nám stačila na večeru. Boli to naše prvé Vianoce, keď sme neboli prejedení, a o pár dní sme už nevedeli, čo s tým šalátom robiť. Manžel by si rád dal ešte kôprovku, ale kôpor sme tu zatiaľ tiež nenašli. Zatiaľ si pochutnávame na miestnych jedlách.
Ak sa vrátime k vášmu bežnému dňu…
Po raňajkách nasledujú lekcie taliančiny, ktoré sú dokonca zadarmo.
Ako to prebieha a ako je možné, že sa vyučujú bezplatne?
Kurzy sú bezplatné vďaka Európskej únii. (Takéto kurzy (češtiny) sú aj v Česku pre cudzincov.) Navštevujeme ich dvakrát týždenne. Dostali sme učebnice, podľa ktorých sa učíme, pani učiteľka hovorí väčšinou len po taliansky. Keď niečomu nerozumieme, vysvetlí nám to po anglicky. Čítame, píšeme, máme aj cvičenia na počúvanie. Dostávame aj domáce úlohy. Kurzy sme našli na internete a keďže sme chceli rýchlejší postup v učení taliančiny, rozhodli sme sa prihlásiť. Síce tam dochádzame hodinu, ale spájame to napríklad s nákupom nábytku do domčeka, ktorý ešte vybavujeme a plánujeme od tohto roku prenajímať turistom, alebo s výletom do hlavného mesta Cagliari.
Ako to aktuálne vyzerá s vašou taliančinou? Keď ste totiž prišli na Sardíniu, nevedeli ste takmer žiadne slovíčka…
Piano, piano (pomaličky) sa do toho dostávame. Taliančinu sme vôbec nevedeli, ale je zábavné, koľko slov v Česku používame (napríklad aj názvy veľkých firiem), a teraz nám to konečne dáva zmysel. Taliančina je krásny jazyk.
Už sa teda viete dorozumieť v každodenných situáciách?
Áno, vieme si objednať, prehodiť pár viet s miestnymi. Síce to určite znie pre Talianov dosť kostrbato, ale je super, že to berú pozitívne a majú radosť, že sa človek snaží. Nesnažia sa človeka zosmiešniť, naopak, v tomto sú veľmi nápomocní.
Bezpochyby nedáte v reštauráciách dopustiť ani na pizzu. Aká je tá sardínska? Má svoje špecifiká?
Žiadna typická sardínska pizza tu nie je. Robí sa tu klasicky po taliansky, ale môžu pridávať aj niektoré svoje suroviny, napríklad sardínsku klobásu (salsiccia sarda), miestny ovčí syr (pecorino sardo) alebo sušené rybie ikry (bottarga).
Každý, kto už mal možnosť ochutnať pravú taliansku pizzu, uzná, že vyzerá a chutí úplne inak v porovnaní s našou…
Áno. Cesto a čerstvé ingrediencie sú základ. Naozaj to chutí inak. Či je to múkou, alebo láskou, ktorú do toho dávajú, pretože pre Talianov jedlo nie je len o nasýtení, ale vyjadruje lásku a starostlivosť. Jedlo je pre nich rituál, spôsob, ako stráviť čas s tými, ktorých majú najradšej. Taliani nehovoria „Ti amo“ (Milujem ťa), ale „Hai già mangiato?“ (Už si jedol?).
Do vašej domácej kuchyne ale pribudli aj lasagne…
Lasagne si zatiaľ domov kupujeme. Priznám sa, že si na ich prípravu ešte úplne netrúfnem. Zmes robíme z mixu bravčového a hovädzieho mäsa. Pridávam tam veľa cibule a mrkvy nakrájanej na malé kocky. Milujem, keď je tam viac zeleniny. Dobré červené víno a miestna paradajková passata robia to hlavné kúzlo. Cestoviny si predváram len zriedka. Najprv na dno zapekacej misy dám trochu zmesi, aby sa cestoviny neprilepili, a potom skladám vrstvy: cestoviny, bešamel (ktorý si buď robím sama doma, alebo keď chcem naozaj rýchlovku, kúpim hotový), mäsovú zmes, nastrúhaný syr a stále dokola. Je to teraz naše najobľúbenejšie jedlo.
Mnohé krajiny majú svoje potravinové bizarnosti. Stretli ste sa aj vy s niečím podobným na Sardínii, čo vás medzi potravinami prekvapilo?
Páči sa nám, že tu takmer neexistuje pizza Hawaii (s ananásom), a keď už je, tak je najdrahšia zo všetkých pízz. Ale pizza s figami? Prečo nie! Taliani to vysvetľujú tým, že predsa nebudú dávať na pizzu to, čo tu nerastie. Má to svoju logiku, s tým súhlasím aj ako milovník pizze Hawaii. Prekvapila nás napríklad aj veľkosť fľaškového piva. Buď majú fľaše 330 ml, alebo 660 ml. Ideálna veľkosť.
Ďalej aj to, že aj dospelí Taliani si dávajú pizzu s hranolčekmi – len paradajkový základ a hranolčeky navrchu. Inak nám tu nenapadá žiadna potravinová bizarnosť. Zdá sa nám, že to tu má hlavu a pätu aj v jedle. Možno sa k tomu „prehryzieme“ postupom času a niečo nás ešte prekvapí.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.