Jadrový expert Naniaš: Prečo Slovensko stavia na Američanov, hoci technicky by zvládlo aj ruský reaktor?
Slovensko sa pri výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach plánuje oprieť o spoluprácu s americkou spoločnosťou Westinghouse. Projekt s odhadovanou hodnotou 13 až 15 miliárd eur patrí medzi najväčšie investície v novodobej histórii krajiny a má zásadne ovplyvniť budúcu energetickú bezpečnosť Slovenska. Výber technologického partnera preto vyvoláva zvýšenú pozornosť odbornej aj politickej verejnosti. Výberový proces vlády vyvolal ostrú kritiku opozície, ktorá vláde vyčíta netransparentný postup, absenciu verejnej súťaže a riziko výrazného zaťaženia verejných financií.
Jadrový expert Marián Naniaš v rozhovore pre Epoch Times Slovensko uviedol, že na výber spoločnosti Westinghouse sa treba pozrieť v širších súvislostiach. Tvrdí, že na Slovensku máme dobré skúsenosti so sovietskym, resp. ruským typom jadrového reaktora VVER, pričom slovenské jadrové elektrárne sú „bezpečné a výborne prevádzkované“ a solídne obstáli i v celosvetovom meradle.
Naša krajina podľa neho disponuje vyškoleným personálom a existujúcou infraštruktúrou, avšak v súčasnej celosvetovej medzinárodnej politicko-ekonomickej situácii je táto cesta pravdepodobne politicky neakceptovateľná.
„Dôvod je prozaický. Či chceme, alebo nie, je faktom, že Rosatom (ruská štátna korporácia pre atómovú energiu, pozn. red.) je strategický nástroj ruského štátu. A to po roku 2022 znamená vysoké politické riziko, reputačné riziko, sankčný tlak – aj keď jadro formálne nie je plne sankcionované – ako aj extrémna neistota financovania, servisu a paliva,“ uviedol Naniaš.
Pripomenul, že v rámci Európskeho kontextu síce Európska únia explicitne nezakázala jadro a ani Rosatom, avšak nové projekty s ruským dodávateľom sú v skutočnosti „politicky toxické“.
„Cez Európsku komisiu, Európsku investičnú banku, Európsku banku pre obnovu a rozvoj by prakticky takýto projekt bolo dnes nemožné financovať, a naopak asi by tam bol aj silný tlak na de-risking dodávateľských reťazcov. Konkrétne pre Slovensko by to znamenalo problémy s financovaním, tlak zo strany inštitúcií EÚ, potenciálne právne spory, a navyše dlhodobú závislosť na dnes politicky nestabilnom partnerovi,“ poznamenal.
Prečo je ruský reaktor technicky lákavý, no politicky nepriechodný?
Expert tvrdí, že Slovensko by pravdepodobne technicky a ekonomicky vedelo ruský reaktor VVER-1200 prevádzkovať lepšie než väčšina sveta, no politicky si to dnes nemôže dovoliť.
„To je presne ten typ rozhodnutia, kde inžinier povie: Toto je najrozumnejšie, ekonóm povie: Áno, toto je najlacnejšie, ale politik povie: „Toto je nepriechodné. Politika teraz v tomto procese dnes rozhoduje viac než fyzika či ekonomika.“
Na druhej strane si však podľa neho netreba robiť žiadne ilúzie, keďže ruskí podnikatelia sú podľa neho takí istí „žraloci“ ako všetci ostatní. „Stačí sa dôkladnejšie pozrieť na to, čo urobili s energetikou v takej malej krajine ako je Arménsko,“ pripomenul Naniaš a odkázal na situáciu v zakaukazskej krajine, kde sa ruskej strane podarilo získať energetický monopol, ktorým presadzuje vyššie ceny ako trhové, a obmedzuje iné alternatívy.
Spomenul tiež Maďarsko a jeho spoluprácu s Ruskom, no náš južný sused by sa podľa neho nemal považovať za „bernú mincu“. „Ak by niekto chcel poukázať na maďarskú jadrovú elektráreň Paks2, kde budujú nové bloky VVER-1200, tak tu treba pripomenúť, že zmluva medzi Maďarskom a Ruskom o výstavbe bola podpísaná už v roku 2014, takže nemôže byť vnímaná ako precedens,“ skonštatoval.
Napriek dobrým skúsenostiam so sovietskymi a ruskými jadrovými reaktormi však Naniaš „stávku na Westinghouse“ nepovažuje na horší krok. Hráčov v tejto lige navyše nie je veľa – okrem Rosatomu a Westinghousu už len juhokórejská spoločnosť KHNP, francúzska firma EDF a čínsky štátny podnik China National Nuclear Corporation (CNNC).
„Treba to vidieť aj z iného uhlu. A to je to, že prijatie inej, taktiež kvalitnej a bezpečnej jadrovej technológie je vlastne správny krok k diverzifikácii. A ako vieme, tá je dôležitá aj v úplne bežnom živote, o energetike už ani nehovoriac,“ podotkol jadrový expert.
Vo vzťahu k projektu Westinghouse (AP1000) podľa neho treba vnímať aj ďalšiu veľmi dôležitú skutočnosť – takéto isté tri reaktorové bloky idú stavať susední Poliaci, pričom Ukrajina plánuje postaviť až deväť takýchto veľkých blokov s cieľom posilniť svoju energetickú nezávislosť a bezpečnosť.
„Inými slovami, v tomto trojuholníku Poľsko – Slovensko – Ukrajina vznikne veľmi silné teritoriálne zoskupenie takýchto jadrových reaktorových blokov AP1000, čo určite prinesie veľkú synergiu,“ skonštatoval Naniaš.
Opozícia hovorí o politickom tlaku a miliardovom riziku
Niektoré opozičné strany výber americkej spoločnosti Westinghouse pri výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach spochybňujú najmä pre spôsob, akým vláda Roberta Fica (Smer-SD) projekt pripravuje.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) kritizuje memorandum o jadrovej spolupráci s USA ako netransparentné a politicky motivované. Podľa SaS dokument neobsahuje konkrétne technické parametre ani jasné záruky pre slovenské firmy a vyvoláva podozrenie z klientelizmu.
Poslanec Karol Galek upozornil, že premiér sa v memorande zaviazal „nabádať“ štátnu spoločnosť JESS k výberu amerického dodávateľa, čo považuje za neprípustný politický nátlak a obchádzanie transparentnej súťaže.
Podobne sa vyjadruje aj strana Demokrati, ktorá síce jadrovú energetiku podporuje, no kritizuje absenciu verejného obstarávania a jasnej energetickej stratégie štátu.
Predseda strany Jaroslav Naď upozorňuje na nejasné vyradenie spoločnosti ČEZ z projektu, hoci sa podieľala na prípravných prácach, ako aj na otázniky okolo plánovaného výkonu reaktora a konečných nákladov. Podľa Demokratov môžu reálne výdavky po započítaní inflácie a úrokov výrazne presiahnuť vládou komunikovaných 15 miliárd eur, čo by mohlo znamenať záťaž pre budúce generácie.
Premiér Fico kritiku odmieta a zdôrazňuje, že nová jadrová elektráreň má byť čisto v štátnom vlastníctve. Argumentuje najmä časovým tlakom, keďže existujúce jadrové bloky v Jaslovských Bohuniciach podľa neho majú obmedzenú životnosť a Slovensko potrebuje včas nahradiť ich výrobu.
Výhodu vidí aj v tom, že projekt už disponuje viacerými povoleniami vrátane povolenia na umiestnenie stavby, čo môže výrazne skrátiť prípravnú fázu. Zároveň pripustil, že ak by neexistovali sankcie, preferoval by spoluprácu s Ruskou federáciou, no v súčasných geopolitických podmienkach je podľa neho americký partner realistickou voľbou.
Prečo môže priame rozhodnutie urýchliť jadrový projekt?
Jadrový expert v tejto súvislosti upozorňuje, že verejné obstarávanie pri veľkých jadrových projektoch často vedie k výrazným oneskoreniam a nárastu nákladov.
Ako príklady uvádza projekty vo Francúzsku, Fínsku či USA, kde kombinácia tendrov, regulačných zmien a verejných vstupov predĺžila výstavbu o celé desaťročia a znásobila pôvodné rozpočty. V niektorých prípadoch boli projekty po masívnom zdražení dokonca úplne zrušené.
Podľa Naniaša naopak existujú príklady, kde priame vládne rozhodnutia a stabilný dizajn umožnili rýchlejšiu a lacnejšiu realizáciu jadrových zdrojov. Poukazuje na projekty v USA či Veľkej Británii, kde sa vlády rozhodli obísť zdĺhavé tendre a priamo uzavreli kontrakty s dodávateľmi.
„Priame zadanie, napríklad cez vládne rozhodnutia, môže zefektívniť proces tým, že minimalizuje byrokraciu a umožní rýchlejšie financovanie. Samozrejme, aj pri priamom zadaní môžu vzniknúť problémy, napríklad rôzne technické, ale celkovo to znižuje administratívne brzdy,“ skonštatoval.
Nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach preto nie je otázkou ideológie ani sympatií k dodávateľom, ale skúškou toho, či dokáže štát urobiť dlhodobé rozhodnutie v čase, keď politika, ekonomika a realita ťahajú každá iným smerom.
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?