Inšpirácie

Kvitnúce čaje: v Európe sa k čaju často pristupuje ako k rýchlemu nápoju. To sa však mení (Rozhovor)

Štefan Soviar sa venuje nielen sypaným, ale aj pečeným či kvitnúcim čajom. Ich priekopníci – Číňania – majú svoje vlastné čajové rituály, pričom s konzumáciou čaju sa viaže jedinečná kultúra a atmosféra. Rovnako aj v Európe to už nie je len o samotnom pití. Pri kvitnúcich čajoch sa človek zastaví, vychutnáva si najprv ticho pri príprave a celé to umocňuje vizuálny zážitok z rozvinutia skutočných kvetov uprostred sklenenej kanvice.

Epoch Times Slovensko: Napriek tomu, že kvitnúce čaje sa k Slovákom dostávajú čoraz viac, stále sú trochu zahalené rúškom tajomstva. Aký príbeh sa za nimi skrýva?

Štefan Soviar: Kvitnúce čaje pochádzajú z Číny, konkrétne z oblastí s dlhoročnou čajovou tradíciou, kde sa čaj vždy vnímal nielen ako nápoj, ale aj ako kultúrny a spoločenský prvok. Ich história siaha stovky rokov dozadu a pôvodne boli určené najmä pre cisársky dvor alebo významné príležitosti.

Do Európy sa dostali pomerne neskoro, najmä preto, že ich čaro sa naplno prejaví až pri samotnej príprave – teda v momente, keď sa čaj „rozvinie“ pred očami. Práve tento vizuálny rozmer z nich robí výnimočný zážitok, ktorý si postupne nachádza cestu aj do slovenských domácností.

Čaje vo všeobecnosti patria medzi vôbec najstaršie nápoje na svete. Čo im spomínané kvitnutie dodáva?

Kvitnutie dodáva čaju ďalší rozmer – zážitkový. Nejde len o chuť či vôňu, ale o moment spomalenia a pozornosti. Sledujete, ako sa z malej guľôčky postupne stáva kvetinová kompozícia. V dnešnej rýchlej dobe má práve tento aspekt veľkú hodnotu. Človek sa na chvíľu zastaví, vníma proces a venuje čas sebe alebo ľuďom okolo seba, preto sú kvitnúce čaje aj vhodným darčekom.

Ako by ste opísali vzťah Európanov k týmto čajom v porovnaní s Číňanmi?

V Číne je čaj prirodzenou súčasťou každodenného života a tradície. Ľudia sú zvyknutí vnímať jeho pôvod, kvalitu aj spôsob prípravy. V Európe sa k čaju často pristupovalo praktickejšie ako k rýchlemu nápoju. To sa však mení. Kvitnúce čaje Európanom otvárajú dvere k hlbšiemu vnímaniu čaju ako rituálu a estetického zážitku, niečoho výnimočného, čo si nevychutnávate každý deň automaticky.

A o akom kvitnutí je vlastne reč? Predpokladám, že nejde o kvety v pravom zmysle slova…

Základom sú vždy čajové lístky najčastejšie bieleho, zeleného alebo čierneho čaju. Kvety, ktoré sa v nich nachádzajú, ako jazmín, nechtík či ľalia, sú skutočné, ale ich úloha je najmä vizuálna a aromatická. Kvitnutie teda nie je chemický proces, ale fyzické rozvinutie starostlivo zviazaných lístkov a kvetov.

Výrobe takéhoto čaju predchádza určitý špecifický proces. Ako prebieha? Začína to klasickým zberom čajových lístkov ako pri bežných čajoch?

Áno, začína sa veľmi podobne ako pri kvalitných sypaných čajoch, teda ručným zberom mladých lístkov. Tie musia byť nepoškodené a pružné, aby sa s nimi dalo ďalej pracovať. Už v tejto fáze sa kladie dôraz na kvalitu, pretože každý ďalší krok na nej stojí.

Po základnom spracovaní nasleduje ručné viazanie. Skúsení majstri do stredu zväzku umiestňujú kvet a okolo neho postupne viažu čajové lístky do presného tvaru. Ide o jemnú ručnú prácu, ktorá si vyžaduje veľkú prax, cit a trpezlivosť, práve preto ju neovláda hocikto.

Kľúčové je správne napätie pri viazaní, rovnomerné vrstvenie lístkov a následné sušenie. Ak sa niektorý krok podcení, čaj sa buď nerozvinie správne, alebo stratí tvar. Je to proces, pri ktorom rozhodujú detaily.

Aké konkrétne druhy sa môžu použiť na viazanie do výsledných guľôčok? Alebo je táto metóda takpovediac univerzálna?

Najčastejšie ide o biely a zelený čaj, výnimočne aj čierny. Samotná metóda nie je univerzálna. Každý druh čaju sa správa trochu inak, má inú pružnosť a reakciu na vodu. Preto sa technika vždy prispôsobuje konkrétnemu typu lístkov.

Postupom času vznikli aj modernejšie techniky a tvary, no tradičné ručné viazanie stále ostáva základom kvality. Inovácie sa často týkajú skôr dizajnu než samotného princípu.

Skúšali ste aj vy osobne viazať čajové lístky?

Zatiaľ sme nemali možnosť si viazanie čajových lístkov osobne vyskúšať, ale veríme, že raz príde príležitosť. Sme si istí, že tradičná technika viazania je veľmi náročná a vyžaduje veľa trpezlivosti a skúseností. 

Aby sme neostali len pri výrobe – ak už sa nám do rúk dostane jeden z kvitnúcich čajov, ako si ho správne pripraviť? Existuje nejaký špeciálny postup?

Ideálne v sklenenej kanvici, aby bolo kvitnutie viditeľné. Používa sa horúca, nie vriaca, voda a čaj sa nechá voľne rozvinúť bez miešania. Dôležité je dopriať mu čas.

Ako ho pripravujú Číňania?

Príprava čaju je v Číne rituálom. Nejde len o pitie, ale o celý proces – od výberu vody, cez ticho pri zalievaní až po spoločné zdieľanie čaju napríklad v kruhu rodiny.

Keďže sa pracuje s lístkami bieleho, zeleného či čierneho čaju, aké sú rozdiely vo vzhľade a chuti?

Biely čaj pôsobí jemne, má svetlú farbu a veľmi elegantný vzhľad. Zelený čaj je výraznejší chuťou aj farbou nálevu. Čierny čaj zas ponúka plnšiu chuť a tmavší tón. Rozdiely sú teda chuťové, vizuálne aj aromatické.

Ako by mal vyzerať a chutiť ideálny kvitnúci čaj podľa vašich predstáv?

Ideálny kvitnúci čaj by mal byť predovšetkým chutný a pripravený z kvalitných surovín, mal by sa pekne rozvinúť a aj po rozvinutí si zachovať svoj tvar.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK