
Europarlament opäť riešil Slovensko. Spor o právny štát a eurofondy rozdelil našich europoslancov
Európsky parlament sa v stredu 11. februára opätovne vrátil k citlivej téme stavu právneho štátu a ochrany finančných záujmov Európskej únie na Slovensku. Rozprava nadviazala na obavy Európskej komisie vyjadrené v Správe o právnom štáte za rok 2025 a dotkla sa fungovania justície, boja proti korupcii, slobody médií aj správy európskych fondov.
Predtým sa Parlament zaoberal situáciou na Slovensku v septembri minulého roka. Udialo sa tak po návštevách krajiny europoslancami z Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, ktoré sa uskutočnili vlani v máji a júni.
Podobne ako v septembri, i tentoraz zazneli ostré slová, zásadné obvinenia, no tiež výzvy na vecný dialóg a rešpektovanie kompetencií.
Právny štát ako podmienka čerpania fondov
Rozpravu otvorila úradujúca predsedníčka Rady EÚ Marilena Raounaová. Hneď v úvode debaty zdôraznila, že ochrana právneho štátu je základným predpokladom fungovania Únie aj správy jej rozpočtu.
„Rešpektovanie právneho štátu je základným pilierom našej Únie a naše spoločné hodnoty nie sú predmetom vyjednávania. Rešpekt k právnemu štátu je nevyhnutnou podmienkou na vykonávanie rozpočtu EÚ a na dodržiavanie zásady riadneho finančného hospodárenia,“ uviedla cyperská politička.
Zároveň pripomenula, že mechanizmus podmienenosti čerpania fondov nie je trestom, ale preventívnym nástrojom na ochranu peňazí daňovníkov. Rada podľa nej víta dialóg medzi Komisiou a Slovenskom a očakáva konkrétne výsledky.
Poukázala tiež na skutočnosť, že Slovensko zďaleka nepatrí k ojedinelým prípadom a preskúmanie situácie v oblasti právneho štátu nedávno podstúpili aj Estónsko, Fínsko, Grécko či Španielsko.
„V máji budeme pokračovať v analýze situácie v oblasti právneho štátu vo Francúzsku, Chorvátsku, Taliansku a Lotyšsku. Budeme naďalej pozorne sledovať vývoj a konať tam, kde to bude potrebné,“ povedala.
Slovenská politická prestrelka v rozprave
Vystúpenia slovenských europoslancov ukázali hlboké politické rozdelenie, ktoré sa z domácej scény prenieslo aj do Štrasburgu. Kým časť poslancov hovorila o systematickom oslabovaní kontrolných mechanizmov a ohrození právneho štátu, druhá časť označila celú debatu za politickú kampaň namierenú proti Slovensku.
Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu) hovoril o potrebe oddeliť obraz krajiny od obrazu vlády. „Slovensko nie je Fico a jeho zbojnícka družina. A Fico nie je Slovensko,“ vyhlásil v pléne.
Zdôraznil, že väčšina Slovákov si neželá „haciendy z eurofondov pre vyvolených“ ani oslabovanie inštitúcií, pričom pripomenul, že v krajine stále fungujú nezávislé orgány, ktoré dokážu brzdiť excesy moci.
Jeho stranícka kolegyňa Lucia Yar (PS/Obnovme Európu) odmietla tvrdenia, že opozícia kritizovaním vlády poškodzuje dobré meno krajiny. Súčasnú vládu označila za „korupčnú chobotnicu, ktorá likviduje nezávislé inštitúcie“.
Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) situáciu na Slovensku prirovnala k domu ponorenému do tmy. „Korupcia ponára našu spoločnosť do tmy. Súčasná vláda zhasína jedno svetlo za druhým, keď oslabuje a rozkladá inštitúcie na odhaľovanie a vyšetrovanie závažných kriminálnych činov,“ uviedla.
Dodala, že tlak verejnosti aj európskych inštitúcií je potrebný. Zároveň zdôraznila, že EÚ má konať tam, kde má právomoci, najmä pri ochrane finančných záujmov Únie.
„Slovensko nemôže patriť vyvoleným, ktorí z tejto tmy profitujú. Patrí všetkým, ktorí tam žijeme, pracujeme a tvoríme,“ skonštatovala Lexmann.
Na opačnej strane zaznievali obvinenia, že progresívni a opoziční poslanci „kydajú“ na vlastnú krajinu. Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) mal síce výhrady k znižovaniu trestov za korupciu, no samotnú rozpravu označil za poškodzovanie Slovenska.
Jeho stranícky kolega Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) zasa označil diskusiu za „komickú frašku“ a útok na konzervatívne hodnoty krajiny.
Erik Kaliňák (Smer-SD/nezaradený) odmietol tvrdenia o systematickom rozkrádaní fondov na Slovensku a poukázal na to, že sporné projekty pochádzajú z obdobia spred viac než desiatich rokov. Povedal, že väčšina kontrol už prebehla a v prípadoch pochybení sa peniaze vracajú.
Jeho stranícka kolegyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená) zdôraznila prezumpciu neviny a vyzývala kolegov, aby „neklamali“ a overovali si fakty.
Na vyhrotenú atmosféru a sériu útokov na „progresívcov“ reagovala Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Obnovme Európu) ironickou poznámkou. „To je fascinujúce, akú silu podľa vás my ako progresívci máme, že tu zvoláme debatu, sami všetkých nahuckáme, lebo všetci sú blázni, len vy ste lietadlá,“ vyhlásila.
Dodala, že cieľom jej skupiny je ochrana právneho štátu a to, aby sa európske peniaze používali na účel, na ktorý sú určené.
Podľa Komisie sa udial len čiastočný pokrok, no problémy pretrvávajú
Eurokomisár pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľov Michael McGrath predstavil podrobnejší prehľad hodnotenia situácie na Slovensku. Poukázal síce na čiastkové zlepšenia v oblasti efektívnosti súdnictva, no zároveň pomenoval vážne nedostatky v boji proti korupcii.
Pripomenul, že novela zákonov o sudcoch priniesla niektoré zmeny v prideľovaní zdrojov a organizácii systému, no „nebol dosiahnutý žiadny pokrok v odporúčaní zaviesť opatrenia, ktoré by zabezpečili dostatočné záruky nezávislosti členov Súdnej rady pri ich odvolávaní“.
Obmedzený pokrok podľa McGratha nastal aj pri ochrane sudcov pred trestnou zodpovednosťou za ich rozhodovaciu činnosť.
V oblasti boja proti korupcii už Komisia takýto zmierlivejší tón nezvolila. McGrath upozornil, že po reforme trestného práva a zrušení špecializovaných protikorupčných zložiek došlo na Slovensku k poklesu počtu prípadov a zdržaniam vo vyšetrovaniach vrátane tých, ktoré sa týkajú rozpočtu EÚ.
„Z tohto dôvodu Komisia v júli 2025 dospela k záveru, že sa nedosiahol žiadny pokrok v jej odporúčaní zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokých miestach, ktoré bolo vydané v predchádzajúcich správach o právnom štáte,“ poznamenal McGrath.
Pokiaľ ide o predchádzanie korupcii, Komisia rovnako dospela k záveru, že sa nedosiahol žiadny pokrok v regulácii lobizmu a majetkových priznaní. Na druhej strane Komisia zaznamenala určitý pokrok v posilňovaní právnych predpisov o konflikte záujmov.
Pokiaľ ide o slobodu a pluralitu médií, správa o právnom štáte zistila, že nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti ochrany nezávislej správy verejnoprávnych médií a k žiadnemu ďalšiemu pokroku v oblasti zavádzania legislatívnych a iných záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov.
„Súbežne s tým Komisia začala dialóg so Slovenskom o implementácii Európskeho aktu o slobode médií,“ uviedol eurokomisár.
Za problematické označil aj zmeny ústavy a novely zákona o ochrane oznamovateľov. V tejto súvislosti pripomenul, že Komisia začala voči Slovensku konania pre porušenie práva EÚ.
„Domnievame sa, že tieto zmeny a doplnenia porušujú právo EÚ, najmä tým, že ovplyvňujú nezávislosť slovenského Úradu na ochranu oznamovateľov, podmienky ochrany oznamovateľov, požiadavky na dôvernosť a právo na účinný prostriedok nápravy,“ zdôraznil s tým, že Slovensko má do 2. marca čas na odpoveď na formálnu výzvu.
Zároveň však deklaroval, že Komisia uprednostňuje dialóg pred sankciami a je pripravená pokračovať v komunikácii so slovenskými orgánmi. Ochranu finančných záujmov Únie označil za právnu aj morálnu povinnosť a uistil europoslancov, že Brusel bude situáciu na Slovensku naďalej pozorne monitorovať.
Čaká nás marcové hlasovanie
Debata v Európskom parlamente potvrdila, že otázka právneho štátu na Slovensku zostáva vysoko polarizujúcou témou. Ako ukázali vystúpenia europoslancov, spoločenská debata na Slovensku je intenzívna a odráža silné emócie spojené s minulosťou aj súčasnou politickou situáciou.
Transparentnosť, nezávislé inštitúcie a efektívne vyšetrovanie korupcie zostávajú kľúčovými faktormi dôvery občanov. Hlasovanie o ochrane právneho štátu a financiách EÚ na Slovensku by sa v europarlamente malo uskutočniť počas ďalšieho plenárneho zasadnutia, ktoré je na programe od 9. do 12. marca.






Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?