Mária dodáva modernému oblečeniu folklórny šmrnc: Keď som tancovala, vravievala som, že kroj je moja druhá koža (Rozhovor)
Mária Andreková žije síce už istý čas vo Švajčiarsku, no nedá dopustiť na slovenské tradície, kroje a ľudové ornamenty. Najkrajšie spomienky sa jej spájajú najmä s východoslovenským folklórom a jej vlastným pôsobením vo folklórnom súbore. Zapálená pre ľudovú kultúru sa rozhodla venovať maľovaniu vzorov a ornamentov na rôzne materiály – od klasického textilu cez kožu až po drevo.
Na Slovensku je, samozrejme, folklór veľmi populárny. Ako ste sa k tejto vášni dostali vy?
Ako sa hovorí, slovenský folklór je nekonečná studnica inšpirácií, či ide o hudbu, tanec, remeslá alebo aj vzory a ornamenty. Odmalička som bola kreatívna, ale najviac ma to ťahalo k maľovaniu. K folklóru sme boli doma vedení hlavne od mamky, ktorá nás prihlásila do folklórneho súboru Oblík v Hanušovciach nad Topľou. V tomto súbore som sa stretávala s originálnymi krojmi z regiónov Šariš a Zemplín, ktoré majú krásne originálne ornamenty na ženských aj mužských krojoch.
Keďže ma osud zavial za pracovnou ponukou do zahraničia, moju folklórnu “závislosť” som si kompenzovala iným spôsobom ako tancom alebo spevom. Vždy ma fascinoval šarišský kroj – kvetinové vzory alebo aj veľmi zvláštne geometrické vzory na mužských nohaviciach alebo na ženských zásterách a šurcoch.
Oblikársky kroj som mala do detailu zapamätaný. Maľovala som ho veľmi často ako darčeky v podobe obrazov, neskôr som vyskúšala maľbu na tričká. To sa celkom ujalo a už som sa viezla vo svojej “závislosti” naplno.
Zavážilo práve to, že pochádzate z východného Slovenska? Ako sa vaša domovina pričinila o rozvoj vašej folklórnej vášne ?
Áno, ja som Slovenka a vždy dodávam srdcom “vychodňarka”. Som hrdá na to, odkiaľ pochádzam. Zbožňujem spomínať si na zážitky z FS Oblík, na naše vystúpenia, na nekonečne dlhé prespievané večery, na festivaly, ktoré majú neskutočnú atmosféru. Ten pocit pozná každý folklórny “závislák”. Na festivaloch je napríklad úplne jedno, či ste východniar, stredoslovák alebo západniar. Tam sme jedna rodina.
Väčšinou sa v súvislosti s krojmi spomína oblasť Podpoľania, Myjavy či Čičmian. Východné regióny sú v tomto trochu v úzadí…
Východné Slovensko ponúka neskutočné množstvo inšpirácii. Ja som sa nejako hlbšie tejto téme nevenovala, vždy som sa riadila požiadavkami zákazníka a jeho predstavami. Medzi ikonické prejavy východného Slovenska patrí podľa mňa Šarišská karička, u mužov sú to čapáše alebo aj párové čardáše. Každá oblasť východného Slovenska má svoj vlastný špecifický ornament, či už iný štýl, alebo farbu, čo má za cieľ odlíšiť sa od susedných regiónov. Čo sa týka klenotov východného Slovenska, skúste si všimnúť krásne dievčenské brokátové šarišské kabáty – tie kvety sú nádherné, známu pozdišovskú keramiku, kde je tiež znázornená karička, ale aj párové tance.
Taktiež veľmi krásny kroj zo Zamutova na Zemplíne a ja osobne milujem nádherné plisové sukne. Je toho skutočne veľa a nemyslím si, že sa im venuje málo pozornosti, skôr si každý hľadá niečo oku lahodiace. Ale áno, Podpoľanie, Detva, Čičmany sú najznámejšie. Je to najmä o tom vzhľade, bohatosti výšiviek a estetike, preto je aj ten detviansky kroj považovaný za číslo 1.
Aké výšivky sú typické pre vaše domovské regióny? Ako je to s pestrosťou na východe?
Samozrejme, ja sama som detvianskym krojom nadšená. Výšivky krivou ihlou sú unikát, ktorý je naozaj top. Farebnosť, kvety, to človek musí milovať. No aj na východe je obrovská rozmanitosť a pestrosť. Každý región má svoje motívy. Šariš – hlavne kvetinové vzory, ale aj geometrické ornamenty. Často sa objavuje kombinácia červenej, modrej ale aj čiernej farby na bielom plátne. Zemplín – vyskytujú sa taktiež geometrické vzory, krížiková výšivka doplnená korálikmi alebo flitrami, Spiš – vyskytuje sa už každému známa modrotlač a Abov – objavujú sa motívy vtáčika – holubice.
Šarišský kroj nášho FS Oblík je jednoduchý, ale môjmu srdcu veľmi blízky. Celý kroj by som vedela do detailu namaľovať aj o polnoci. V čase, keď som ešte tancovala som vravela, že je to moja druhá koža.
Vy ste sa rozhodli folklórne vzory posunúť ďalej prostredníctvom výroby rôznych doplnkov…
Začínala som ozaj krok po kroku. Najskôr som skúšala maľovať plátené tenisky. Tie boli okolo roku 2016 ozaj hit. Skúsila som postupne maľovať aj tričká, neskôr to boli sety tenisky + tričko. Keď som skúsila namaľovať koženú kabelku, bola som sama veľmi prekvapená. Moja značka NaYa zažila boom. Kožené ruksaky to úplne odpálili. Peňaženky, náušnice, sukne, kabáty. Poviem pravdu, sama neviem, ako som to všetko zvládala popri práci.
Musím sa priznať, že kombinácia modrej a bielej farby je jednoznačne môj favorit. Ak mi ale zákazník nechal voľnú ruku, vždy som použila vzor srdca, lupienkové vzory a bodky. To je moje trio. Vždy som ale do každého kúsku vložila niečo svoje. Každý kus je originál.
A čo náročnosť týchto vzorov? Niektoré vyzerajú jednoduchšie iné zložitejšie. Ktoré sa vám vytvárali najťažšie?
Pre mňa folklórne vzory nie sú náročné. Veď ani naši predkovia neboli študovaní umelci. Jednoducho to išlo od srdca. Každý vzor nesie v sebe nejakú symboliku. Mala som ale tú česť vytvoriť alebo teda dekorovať kúsky, ktoré mali ozaj pridanú hodnotu. Kúsok, pri ktorom som tŕpla od prvej chvíle, boli originálne svadobné šaty. Tá dôvera, ktorú mi zverila nevesta, to bolo teda niečo. Alebo keď ma klientka požiadala o návrh tetovania z folklórnych motívov. Cez ruky mi prešlo veľa zaujímavých projektov, na ktoré mám krásne spomienky.
Aké techniky ste pri týchto vzoroch používali? Stavili ste skôr na tradíciu alebo aj na inovácie?
Ja si veľmi vážim tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, ale nevytváram výšivky a nie som ani etnologička. Som osoba zapálená pre folklór. Ak sa mi podarí potešiť alebo ulahodiť oku aj mladšej generácií alebo ľuďom zo zahraničia vždy ma to poteší.
Pracujete aj s rozličnými materiálmi. Rozhoduje aj to pri použití tej ktorej techniky?
Ja sa venujem iba klasickému maľovaniu tenkým štetcom. Rozhodujúci je u mňa výber farby, pretože iná farba sa používa na textil, iná na kožu/koženku a iná sa používa na drevo. Som veľký detailista, ťah štetcom musí byť celistvý, tenký a neprerušovaný, čo je napríklad pri maľovaní na textil veľká výzva.
Je možno odvážne modernizovať niečo také tradičné, ako je folklór a jeho ornamenty. Ako to vnímate vy?
Uznávam, rada experimentujem. Vždy k tradičnému ornamentu pridávam aj niečo svoje. Je to tzv. moderný folklór, kde sú tradičné motívy prenesené do súčasného dizajnu a módy.
Máte aj ornamenty, ktoré sú pre vás tak povediac “posvätné”? Teda určite by ste na nič nich nemenili?
Posvätné? Tak ja napríklad do čičmianskych vzorov svoju fantáziu nemiešam. Tam si to proste ani nedovolím. Maľovala som napríklad hnedý ruksak, ktorý bol 1:1 podľa originálnej čičmianskej chalúpky. Vyšiel na jednotku. Proste tam netreba meniť nič.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.