Domov

Darovanie vojenskej techniky Ukrajine nebolo trestným činom. Premiér hovorí o vstúpení prokuratúry do politického súboja

Krajský prokurátor Remeta uzavrel vyšetrovanie darovania stíhačiek MiG-29 a systému S-300 Ukrajine s tým, že technika mala prakticky nulovú hodnotu a Slovensku nevznikla žiadna škoda. Podľa neho sa bývalá vláda zachovala správne a získala kompenzáciu z EÚ vo výške viac než 211 miliónov eur. Premiér Fico následne obvinil prokuratúru z politického zasahovania a ochrany opozície, pričom naznačil, že Remeta sa týmto profiluje na post generálneho prokurátora. Exminister obrany Naď rozhodnutie privítal ako potvrdenie svojej neviny a vyzval Fica na ospravedlnenie. Koalícia avizuje ďalšie kroky vrátane podnetov na generálnu prokuratúru a mimoriadneho výboru NR SR.

Krajský prokurátor Rastislav Remeta 5. februára informoval o výsledkoch vyšetrovania v kauze darovaných stíhačiek MiG-29 a systémov protivzdušnej obrany S-300. Uviedol, že hodnota vojenskej techniky darovanej Ukrajine bola prakticky nulová. Vyšetrovanie uzavrel s tým, že sa nepreukázalo, že by Slovensku vznikla škoda. 

„Vláda neporušila povinnosti pri správe majetku Slovenskej republiky,“ povedal Remeta. 

Podľa prokurátora sa vládny kabinet Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) zachoval ako dobrý hospodár, keď vymenil zastaralú vojenskú techniku za finančnú kompenzáciu od EÚ vo výške viac ako 211 miliónov eur. 

„Plynutím času by sa technika stala nepredajnou, o čom svedčí príklad Maďarska, ktoré nevie dodnes predať 19 migov,“ skonštatoval.

Remeta dodal, že Slovensko darovalo Ukrajine 13 migov, z ktorých tri nemali motory a desať malo podľa plánu na Ukrajinu odletieť. Nakoniec však podľa prokurátora odleteli len dva až štyri kusy.

Remeta skonštatoval, že technika bola po životnosti, bez modernizácie a s obmedzenými schopnosťami – Slovensko nemalo dostatok pilotov, servis ani výzbroj pre migy, ktoré od roku 2019 lietali bez rakiet. Rovnako aj systém S-300 mal podľa neho obmedzený počet zastaraných rakiet a neposkytoval dostatočnú ochranu vzdušného priestoru.

Podobný názor vyjadril aj náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko. „V záverečnej fáze prevádzkovania MiG-ov sme nemali dostatok pilotov. Zvyšní piloti za ostatnú dobu vzhľadom na technické problémy so zabezpečením životného cyklu MiG-ov stratili všetky spôsobilosti. Zásadným problémom bolo aj ich prevádzkovanie – aj na základe abonentnej zmluvy prevádzka oscilovala niekde na úrovni štyroch dostupných MiG-ov na jeden operačný deň, čo nezabezpečovalo držanie hotovosti pre zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru a ani výcvik nových pilotov. Kritická bola aj otázka dostupnosti náhradných dielov a otázka munície. Darovanie MiGov-29 má prakticky nulové dopady na obranyschopnosť SR, pretože ich nepoužívame a v budúcnosti ani používať nebudeme,“ uviedol v marci 2023.

Polícia podľa Remetu naďalej vyšetruje odovzdanie technickej dokumentácie k systému S-300 ukrajinskému vojenskému atašé, čo mohlo byť v rozpore s medzivládnou dohodou s Ruskom. Európska prokuratúra zároveň dozoruje vyšetrovanie darovania munície.

Darovanie prešetroval ÚBOK

Špeciálny tím Darca, ktorý vznikol v novembri 2024 na Úrade boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), vyšetroval darovanie vojenskej techniky Ukrajine. Pre jeho zriadenie sa rozhodol Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) z dôvodu podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov. 

„Darovali našu funkčnú a obrannú techniku bez najmenších zábran a akéhokoľvek dovolenia cudzej krajine. Vojenskú techniku zaobstarajú za naše peniaze,“ povedal pri vzniku tímu minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), pričom ostro kritizoval bývalých predstaviteľov vlády. Tvrdil, že Slovensko prišlo o funkčnú obrannú techniku, utrpelo finančnú ujmu a bolo vystavené bezpečnostnému riziku.

Šéf rezortu vnútra vznik tímu zdôvodňoval aj správou Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) z októbra 2024. Podľa nej vláda v demisii darovala Ukrajine stíhačky MiG-29 a odpaľovacie zariadenia KUB v hodnote približne 500 miliónov eur. Systém protivzdušnej obrany S-300 mal mať zostatkovú hodnotu asi 69 miliónov eur. Napriek týmto zisteniam koncom októbra 2025 špeciálny tím trestné stíhanie zastavil s tým, že darovanie nebolo trestným činom.

V reakcii na analýzu NKÚ exminister obrany Jaroslav Naď (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) uviedol, že je podľa neho nekompletná a že Slovensko za pomoc Ukrajine dostalo majetok v hodnote 668, 8 milióna eur, čo predstavuje viac, ako hodnota majetku, ktorú sme Ukrajine darovali. 

V utorok (10. 2.) Naď v tejto súvislosti doplnil, že ešte ako minister sám požiadal NKÚ o kontrolu darovania vojenského materiálu Ukrajine, aby vyvrátil obvinenia opozície z nezákonnosti či nevýhodnosti. Dodal však, že po zmene vlády boli kontrolórom poskytnuté nesprávne informácie, ktoré podľa neho ovplyvnili výsledky kontroly.

„Len sa vymenila vláda a zrazu tie vstupy, ktoré mali dostať pravdivé a ktoré mali byť odborné a jednoducho v zmysle zákona a v zmysle reálnych dôkazov, tak oni tam porozprávali absolútne nezmysly a tým zmanipulovali kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu,” vyhlásil v rozhovore pre Rádio Expres.

Naznačil pritom, že takéto konanie by mohlo byť trestným činom a malo by sa v budúcnosti preveriť.

Prokuratúra vstúpila do politického súboja, myslí si premiér

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na Remetove závery obvinil prokuratúru, že vstúpila do politického súboja na strane opozície a chráni členov bývalej Hegerovej vlády v kauze darovania vojenskej techniky Ukrajine.

“Bratislavský krajský prokurátor dnes ukázal, aký záujem má prokuratúra na stíhaní ľudských a ekonomických zverstiev z rokov 2020-2023. Žiadny,” napísal Fico 5. februára na sociálnej sieti.

Podľa premiéra Remeta politicky obhajoval rozhodnutia bývalých ministrov (najmä  Naďa), pričom naznačil, že sa tým profiluje ako kandidát na budúceho generálneho prokurátora. 

„Nijaký záver sa z dnešnej neuveriteľnej tlačovej konferencie bratislavského krajského prokurátora urobiť nedá,“ zhodnotil Fico. Podľa neho by prípadné odsúdenie exministra obrany narušilo plány opozície na vytvorenie širokej koalície.

Zároveň sa odvolal na predchádzajúce vyjadrenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku o slabých výsledkoch v boji proti korupcii. Fico dodal, že za zlyhania pri stíhaní ekonomickej trestnej činnosti nesú zodpovednosť orgány prokuratúry, ktoré podľa neho konajú aj z politických dôvodov.

Remeta mal byť kandidátom OĽaNO na voľbu generálneho prokurátora

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) považuje krajského prokurátora Remetu za zaujatého, keďže bol v roku 2020 kandidátom na generálneho prokurátora za hnutie OĽaNO (dnes Hnutie Slovensko). Podľa šéfa rezortu obrany sa mal z konania v prípade darovania vojenskej techniky Ukrajine pre možný konflikt záujmov vylúčiť.

Zároveň avizoval podanie podnetu na preskúmanie postupu bratislavskej krajskej prokuratúry na Generálnu prokuratúru SR. 

Poslanec Richard Glück (Smer-SD) zase informoval o zvolaní mimoriadneho výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorého je predsedom. Pozvať plánujú generálneho prokurátora Žilinku aj prokurátora Remetu.

Štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher (Smer-SD) kritizoval Remetov postup, potom čo prokurátor oznámil odmietnutie trestného oznámenia v súvislosti s darovaním stíhačiek MiG-29 a systému KUB. Melicher tvrdí, že takýto krok vysiela signál, že rozdávanie štátneho majetku je beztrestné a považované za správne.

„Ak by bol pán prokurátor členom politickej strany Demokrati, nesprával by sa inak, pretože odmietol akékoľvek kvalifikované odôvodnenie zo strany ministerstva obrany, Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a rovnako aj Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK), ktorá vypracovala právnu analýzu na základe požiadavky Európskej komisie 27. februára 2023, a teda 18 dní pred tým, ako bola odovzdaná vojenská technika na Ukrajinu,“ povedal Melicher.

Krajská prokuratúra sa bráni

Krajská prokuratúra v Bratislave v reakcii na kritiku o možnej zaujatosti Remetu uviedla, že prokurátor iba informoval o výsledkoch trestných konaní súvisiacich s darovaním vojenskej techniky Ukrajine, pričom nebol dozorujúcim prokurátorom, v prípadoch nerozhodoval a ani do nich nijako nezasahoval. 

„K spochybňovaniu záverov prokuratúry pri dozorovaní vyšetrovania darovania vojenskej techniky Ukrajine považujeme za potrebné uviesť, že Krajská prokuratúra v Bratislave v celom rozsahu zotrváva na záveroch, ktoré prezentoval krajský prokurátor Rastislav Remeta na tlačovej konferencii vo štvrtok 5. februára,“ uviedla hovorkyňa bratislavskej prokuratúry Gabriela Kováčová. 

Doplnila, že je právom oznamovateľa využiť všetky zákonné prostriedky na preskúmanie predmetných rozhodnutí. 

Naď žiada ospravedlnenie

Bývalý minister obrany Naď uviedol, že orgány činné v trestnom konaní čelili v prípade darovania vojenskej techniky obrovskému politickému tlaku. Zároveň upozornil, že vyšetrovateľ, ktorý stíhanie zastavil, momentálne čelí trestnému oznámeniu, čo označil za zastrašovanie.

„Dnes utrpela falošná, odporná, klamárska, nechutná politika Roberta Fica najväčšiu prehru v živote,“ povedal Naď 5. februára po tlačovej konferencii prokurátora Remetu. „Mýtus o holom a bosom Slovensku sa im definitívne rozpadol.“

Naď vyhlásil, že rozhodnutie prokuratúry je pre neho zadosťučinením a dôkazom, že obvinenia z vlastizrady, sabotáže či nehospodárnosti boli klamstvá. Strana Demokrati zároveň vyzvala premiéra Fica na ospravedlnenie, keďže predstavitelia koalície dlhodobo označujú exministra obrany za vlastizradcu. 

„Ďakujem Matúšovi Šutajovi Eštokovi za zriadenie vyšetrovacieho tímu ktorý potvrdzuje, že sme konali v súlade so zákonom a morálne správne,” napísal 5. februára na sociálnej sieti.

Naď sa v rozhovore pre Rádio Expres vyjadril aj k tvrdeniu ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) o tom, že Remeta mal byť jeho nominantom na post generálneho prokurátora.

„Ja som teda zisťoval, že ako prišiel k tomu, že Jaroslav Naď nominoval Remetu. Tak som nakoniec zistil, že to bola nominácia poslanca Jána Krošláka, ktorý vtedy bol poslancom klubu OĽaNO. Nebola to nominácia strany, ale bola to nominácia jeho ako osoby. To je ten pán poslanec Krošlák, ktorý potom odmietol hlasovať za vydanie Fica na trestné stíhanie a ktorý odišiel do Hlasu,” povedal exminister.

Okrem toho pripomenul, že Slovensko má za darovanú techniku prisľúbenú kompenzáciu z EÚ vo výške 211 miliónov eur, ktorú podľa neho blokuje maďarský premiér Viktor Orbán.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK