Cestovanie, Inšpirácie

Autentická Malorka: skryté krásy, turistické pasce a vianočné špeciality (Rozhovor)

Lucie ukazuje slávnu Malorku bez húfov turistov a hlavne čo najprirodzenejšie, ruka v ruke s dlhoročnými tradíciami. Aj keď na ostrove už navštívila hromadu destinácií, pozná domácich a ich zvyky, stále ju dokáže niečo nové prekvapiť. Sama hovorí, že existuje mnoho miest, ktoré môže navštevovať stále dookola a nikdy ju neomrzia. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko nám porozprávala najmä o typických malorských jedlách, ingredienciách a vianočných špecialitách, ktoré nesmú chýbať v žiadnej tamojšej domácnosti. Aj Malorčania totiž majú svoje „vyprážané filé“ či „vianočné koláče“.

Epoch Times Slovensko: Čo vás priviedlo na Malorku?

Lucie Zachovská: Cesta na Malorku bola pre nás s manželom naozaj náhoda. Zaviedla nás sem ponuka práce, a tak sme sa pred rokmi jednoducho rozhodli, zbalili sa a odišli. Na mieste sme ju začali spoznávať a v priebehu rokov sme objavili, aký je to neuveriteľný raj na zemi. Malorka má totiž všetko. Nájde si tu to svoje naozaj každý. Pre mňa osobne je to hlavne pomalý štýl života, teda žiadny zhon, zajtra je tiež deň. Takisto mentalita miestnych ľudí, úplne iný prístup k životu, dostupné veľmi kvalitné potraviny, prímorské podnebie a 8 mesiacov leta. Tyrkysové priezračné more a čisté pláže, príroda. Možno by som povedala, že celá Mallorca je mi šitá na mieru :-). Cítim sa tu ako ryba vo vode.

Malorka je pre väčšinu z nás synonymom dokonalého plážového raja a oddychu, avšak vy ukazuje, že nejde len o bežnú dovolenkovú destináciu. Má aj po tých rokoch spoznávania stále čo ponúknuť?

Áno, určite. Rovnako ako iné miesta, aj ostrov sa mení a vyvíja. Mení sa príroda, dostupnosť, menia sa aj pamiatky vplyvom prírody aj ľudí. Druhá vec je, že na Malorke je nekonečno miest na objavovanie, sú ich tu tisíce, takže ani po rokoch sa tu nenudíme. A to sme tu už naozaj dlho! Buď si cielene hľadáme miesta, kde sme ešte neboli, alebo po čase navštevujeme naše stálice – obľúbené miesta, ktoré nikdy neomrzia a najmä tie, ktoré nosíme v srdci. Sú miesta, ktoré navštevujeme pravidelne a neprestávajú nás udivovať. Ako vždy hovorím, sú to miesta, z ktorých nám vždy padne sánka, proste 50-krát a stále ako prvý raz.

Napríklad?

Tie miesta sú veľmi individuálne a mnohé z nich ani nechcem takto verejne menovať. My rezidenti by sme si totiž priali, aby aspoň niečo z ostrova zostalo len pre nás. Žiaľ, väčšina týchto krásnych miest bola za posledných 10 rokov, najmä pomocou sociálnych sietí, poškodená masovým cestovným ruchom. Miesta, ktoré som mala na mysli, sú pre nás veľmi špeciálne, často naozaj len pre nás. Ešte ich pár zostalo. Ak prídete, rada vás tam vezmem. Je to naozaj čarovný ostrov plný neuveriteľne krásnych miest. Tiež zvyknem hovoriť, že kam hodíš kameňom, tam nájdeš krásne miesto.

Ale dobre, spomeniem aspoň pár, ktoré sú už aj tak známe, aj keď väčšina z nich nie až tak veľmi. Vždy žasnem na vyhliadke Mirador Es Colomer na Formentore, hrad Bellver v Palme ma vždy niečím novým prekvapí, výhľad z kopca Sant Salvador nikdy naozaj neomrzí a napríklad maják Ses Salines na južnom cípe ostrova a celé jeho okolie ma zakaždým znovu očaria. 

Veľmi rada mám aj jaskyne Coves de Hams v Portocristo – komplex troch jaskýň s krásne spracovanými expozíciami, príbehom a premietaním priamo na milión rokov starú stenu jaskyne. Malé skupinky, milé a prívetivé prostredie, dozviete sa množstvo zaujímavostí o jaskyni, útvaroch aj histórii. 

Určite sa oplatí podporiť aj miestne a rodinné firmy. Zájdite si pre zeleninu, ovocie a ďalšie potraviny na trh namiesto do supermarketu, nakupujte v kamenných obchodoch, využívajte služby miestnych firiem, nie korporácií. Zájdite si na pštrosiu farmu Artestruz pri meste Campos. Návštevu si môžete spestriť prehliadkou zázemia so sprievodcom, dať si niečo dobré pod zub a odniesť si pštrosie vajce a množstvo ďalších vecí. Radi vás tam uvidia.

A čo tá druhá stránka? Sú aj miesta, ktorých návšteva vám stačila jedenkrát? Kam by ste sa už radšej nevrátili a prečo?

Áno, a určite nebude prekvapením, že ide najmä o turisticky „predimenzované“ miesta. Niekoho možno sklamem alebo pohorším. Mne osobne stačila jedna návšteva pred 11 rokmi v jaskyniach Coves de Drach (Dračie jaskyne). Jaskyne sú síce pekné, ale spôsob, akým sú prezentované, nie. Všade sa tlačíte v neuveriteľných davoch, všade sú rady, obrovské množstvo ľudí v jednej skupine, sprievodcovia vás prehliadkou doslova preženú, nedozviete sa takmer nič. Je to turistická pasca, pozor na ňu. 

A potom miesta ako El Arenal, Magaluf, známe turistické destinácie cestovných kancelárií, kam sa chodí hlavne za nočným životom. Nočný hluk, skupinky opitých turistov a ďalšie nepríjemné skutočnosti vám ako návštevníkovi otvoria oči, žiaľ, až príliš neskoro. Turisticky preexponované oblasti, hotel vedľa hotela, taký „panelákový“ nepekný profil ostrova. A potom tie preslávené a často odporúčané pláže, napríklad Es Trenc – v sezóne nikdy. Rovnako aj Playa de Muro na severe, kde je realita úplne iná než na fotkách z Instagramu a letákov cestovných kancelárií.

Okrem kultúry a miestnej mentality si vás získala aj malorská vychýrená kuchyňa. Aké sú jej korene? O ktorých surovinách môžeme hovoriť ako o tých hlavných?

Základom je, pochopiteľne, jej samostatnosť a poľnohospodárstvo – stredomorská kuchyňa, rybárska tradícia, sezónne a lokálne suroviny (čierne prasa, mandle, olivy, citrusy atď.). Po dobytí ostrova mali veľký vplyv Mauri (Arabi) a tiež Katalánci a Aragónci. Mnohé dezerty či spôsoby úpravy zeleniny a strukovín tu zas priniesli židia. Medzi základné suroviny miestnej kuchyne patria kvalitný olivový olej (ale aj masť), cibuľa, cesnak, paradajky, papriky, baklažán, samozrejme, dobré víno, ryby, bravčové mäso (autochtónny druh), jahňacina, vnútornosti, strukoviny.

Aké sú vaše obľúbené jedlá a kombiácie z malorskej kuchyne?

Najlepšia je jej jednoduchosť. Málo ingrediencií, ale zato kvalitných. Najobľúbenejšie kombinácie sú pre nás ryba a pečená zelenina. Všeobecne sa vždy kombinuje mäso a veľa zeleniny. V miestnej kuchyni ich baví kombinovať sladké a slané chute, napríklad mäsové ragú s hrozienkami a píniovými orieškami. A topkou je slimačie ragú. Sme gurmáni a malorská kuchyňa nás naozaj očarila. Asi najlepší produkt ostrova je sobrasada – v črievku zrejúce mleté bravčové mäso zmiešané s mletou červenou paprikou, soľou a korením. Tú si už podľa tradičného receptu starých Malorčanov vyrábame aj doma. Dokonca aj sobrasada sa používa v miestnej kuchyni ako prísada (používajú ju ako my masox). 

Všeobecne radi ochutnávame a skúšame nové recepty. Dovolím si povedať, že za tie roky sme už ochutnali asi všetko. Ideme do hĺbky, pátrame po starých babičkovských receptoch a čerpáme priamo od miestnych, ktoré si potom skúšame variť doma.

Keďže máme vianočné obdobie, v ktorom aj slovenské domácnosti siahajú po rybách, vedeli by ste nám trochu priblížiť, akú úlohu majú ryby na Malorke práve v období Vianoc?

Tu sa ryby jedia celoročne, každý druh v inej sezóne. Vianoce sú najmä príležitosťou použiť luxusnejšie suroviny a/alebo jedlá, ktoré sú náročnejšie na prípravu. Jednoducho povedané, každá rodina si cez sviatky dopraje to, čo si bežne počas roka nedá, alebo to, na čo nie je v letnej sezóne čas. Napríklad luxusné rybie polievky a krémy s krevetami, tzv. Suquet de peix, drahšie druhy rýb, väčšinou pečené, a aj použitá zelenina sa starostlivo spracováva.

Tým, že Malorka je obklopená morom, sú pochopiteľne ceny morských rýb oveľa priaznivejšie. Chovanú pražmu, morského vlka alebo lososa zoženiete do 12 € / kg (ak kúpite celú rybu, cena za filety je vyššia). Tie cennejšie druhy – hovoríme o divokých rybách ako Dentón (zubatec morský), Atún rojo (červený tuniak), Rape (morský ďas), Rodaballo (platýs veľký), Besugo (pražma červená), Mero (kanic), Lenguado (morský jazyk) alebo Lubina salvaje (divoký morský vlk) – majú ceny za kilogram celej ryby približne od 18 do 20 €, ale pokojne aj okolo 30 €. Tieto ryby sa bežne neobjavujú na každodennom stole a ľudia si ich doprajú skôr pri slávnostných príležitostiach.

Ako ich miestni pripravujú? U nás je to, samozrejme, dobre známe vyprážanie v trojobale… Stretli by sme sa aj na Malorke s niečím takým?

Skôr nie. Niežeby tento spôsob nepoznali, ale medzi typické rozhodne nepatrí. Ryba sa väčšinou pečie v rúre alebo osmaží na olivovom oleji, maximálne obalená v múke, ďalej majú dusené ryby (ragú) a, samozrejme, grilované. Pre mňa je najlepšia ryba pečená v rúre. Je šťavnatá a plná chutí a vôní. V lete „fičíme“ na sashimi – milujeme kvalitného surového tuniaka a lososa. Lososa si tiež sami marinujeme v špeciálnom náleve – ďalší pokrm à la „ceviche“. Bielu rybu typu morský vlk marinovanú citrónom, soľou a bylinkami síce pôvodom radíme k Latinskej Amerike, ale patrí na slávnostný stôl aj na Malorke.

Pestrosť malorskej gastronómie určite siaha aj ďaleko za rybie špeciality. Čo je ešte typické pre malorský vianočný stôl?

Medzi vianočné polievky patrí Sopa Navideña – polievka z mäsového a zeleninového vývaru, väčšinou doplnená cestovinami plnenými mäsom. Výborný je rybí vývar a vývar z kreviet so zeleninou a zemiakmi, známy ako Suquet de Peix. Typické je cez Vianoce pečené prasiatko, mäsové rolády – kuracie alebo bravčové, mäsové pečienky, plnený moriak alebo kura.

Samostatnou kategóriou sú vraj práve vývary. Prečo je im venovaná taká pozornosť?

Áno, vývary sú základom zeleninových a mäsových jedál v miestnej kuchyni. Mäsové, rybie aj zeleninové vývary sú nevyhnutné. Napríklad pre tradičné sopes mallorquines, čo je hustá polievka z mäsa a zeleniny; sú v nej zemiaky a na tanieri sa do nej necháva rozmočiť špeciálny tvrdý chlieb na „sopes“ (podobne ako krutóny, len sú to tenké plátky). Odtiaľ pochádza aj názov jedla. 

Rybí vývar je zas kľúčový pre prípravu paelly a ďalších ryžových jedál, napríklad Arroz brut – niečo ako paella, ale z bravčového mäsa a vnútorností, tam patrí mäsový vývar. Rybí vývar sa používa aj pre typickú špecialitu Caldereta de pescado (rybie ragú). Vývary sa používajú na podlievanie jedál a na dodanie chuti bez zbytočného korenia.

Avšak, aj z korenín sú najvýraznejšie dve chute: šafran (intenzívna chuť a farba, poznáte ho zo španielskej paelly) a pebre bord – mletá červená paprika, ktorá dodáva výraznú farbu aj chuť, napríklad miestnej mäsovej sobrasade. Potom si už vystačia s bylinkami (najmä petržlen, majorán a rozmarín), cesnakom, maximálne štipkou chilli.

Čo typicky malorské nechýba na vašom štedrovečernom stole?

Určite nechýba rybia polievka, prasiatko, ryby, krevety… My si pripravujeme domáci Suquet de Peix z divokého dentóna, ktorého máme od nášho „dvorného“ dodávateľa – rybára. Okrem ryby doň patrí koreňová zelenina, cesnak, paradajky, šafran, biele víno a olivový olej.

Majú Malorčania aj tradičné vianočné sladkosti podobne ako u nás?

Áno, majú. Turrón mallorquín – turron je tradičná vianočná sladkosť. Vyzerá ako tabuľka našej čokolády a je trochu tvrdšia. Základom je cukor, med, mandle, vajcia, citrónová kôra a väčšinou oplátky podľa typu. Turrony sú typické vianočné sladkosti arabského pôvodu v celom Španielsku. Niečo ako naše cukrovinky tu tiež existuje napríklad mandľové alebo tzv. mantecados – maslové/sadlové pečivo.

Typická je aj Coca de turró – tradičný koláč piškótového typu s mandľami, cukrom a koreninami. Ďalej Robiols – polkruhové plnené šatôčky alebo Crespellets – sladké sušienky so strúhanou pomarančovou kôrou a vianočným korením. A, samozrejme, tradičná Ensaimada, kráľovná malorských sladkostí. Na vianočnom stole nesmie chýbať plnená turronom, šľahačkou, krémom, „anjelskými vlasmi“, tekvicovým krémom. 

Pre Španielov je rozhodne dôležitejší sviatok Troch kráľov a vtedy nesmie chýbať Roscón de reyes, doslova Kráľovský veniec z cesta podobný našej vianočke, zdobený kandizovaným ovocím, hrubým cukrom a zlatou papierovou korunou. Žiadny typický malorský dezert sa ale na slávnostnom stole určite nestratí.

Čo by ste odporučili našim čitateľom počas dovolenky na Malorke?

Zaraďte Malorku na svoj bucket list (zoznam vecí, ktoré chcete zažiť alebo splniť pred smrťou). Nebudete ľutovať. A rozhodne to neskončí pri jednej návšteve. Malorka je totiž preslávená ako „ostrov, na ktorý sa ľudia vracajú“. Taký malý tip: Neobjednávajte si hotel s all inclusive. Je to zbytočné. Jednoduchý apartmán vám poslúži rovnako a radšej si prenajmite auto, cestujte a ochutnávajte v typických miestnych baroch a krčmičkách. Tam sa najete najlepšie a za zlomok ceny hotelov.

V prvej línii pri mori s ohromujúcim výhľadom dostanete turistické jedlo, no tiež za turistické ceny. Aj keď je jedlo dobré, takéto reštaurácie sa väčšinou prispôsobujú dopytu a tomu prispôsobujú jedálny lístok (kontinentálne jedlá). V zapadnutej uličke, v miestnom bare s drevenými alebo nerezovými stolmi bez obrusov, tam, kde sedávajú miestni deduškovia na káve a tapas, je to miesto, kde dostanete jednoduché, ale chutné, autentické, poctivé domáce jedlo. Tak, ako si ho robia pre seba, a za miestne ceny. Bez pozlátka, v typickej miske z pálenej hliny, a naberať si ho budete dobrým sedliackym chlebom. Väčšinou sú to rodinné podniky s tradíciou.

Myslím, že sme už boli vo všetkých typoch reštaurácií. „Luxusnejšie“ a povedzme známe, rodinné reštaurácie, ktoré sa zameriavajú na miestnu kuchyňu, ako napríklad Sa Farinera, Castillo El Bosque a ďalšie, ponúkajú prepracované menu. Prípravu, kvalitu aj chuť môžeme hodnotiť len subjektívne, zvyšok nechajme na šéfkuchára. Bezpochyby sa tam veľmi dobre najete. 

V krčmičke, v miestnom bare alebo kaviarni im nezáleží až tak na vzhľade. Ponúknu vám to, čo sami jedia – jednoduché, ale chutné tradičné jedlá z domácich surovín. Miestne tapas, všetko servírované tradične, s chlebom a olivami. V nich uvidíte tú pravú tvár Malorky. Skúste a uvidíte.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK