Autentická Malorka: skryté krásy, turistické pasce a vianočné špeciality (Rozhovor)
Lucie ukazuje slávnu Malorku bez davov turistov – autenticky a s úctou k miestnym tradíciám. Aj keď na ostrove už navštívila hromadu destinácií, pozná domácich a ich zvyky, stále ju dokáže prekvapiť niečo nové. Sama hovorí, že existuje mnoho miest, ktoré môže navštevovať opakovane a nikdy ju neomrzia. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko nám porozprávala najmä o typických malorských jedlách, ingredienciách a vianočných špecialitách, ktoré nesmú chýbať v žiadnej tamojšej domácnosti. Aj Malorčania totiž majú svoje „vyprážané filé“ či „vianočné koláče“.
Epoch Times Slovensko: Čo vás priviedlo na Malorku?
Lucie Zachovská: Dostali sme sa sem s manželom v podstate náhodou, zapríčila to pracovná ponuka. Jednoducho sme sa pred rokmi rozhodli, zbalili a odišli. Postupne sme ju začali spoznávať a objavili sme, že ostrov je skutočným rajom. Malorka má totiž všetko. Každý si tu nájde niečo svoje. Mne osobne učaroval najmä pomalý štýl života, teda žiadny zhon, veď „aj zajtra je deň“. Takisto mentalita miestnych ľudí, úplne iný prístup k životu, dostupnosť veľmi kvalitných potravín, prímorské podnebie a 8 mesiacov leta. Tyrkysové priezračné more a čisté pláže, príroda. Mám pocit, že celá Malorka mi je šitá na mieru. Cítim sa tu ako ryba vo vode.
Malorka je pre väčšinu z nás synonymom dokonalého plážového relaxu, vy však ukazujete, že nejde len o bežnú dovolenkovú destináciu. Má aj po rokoch stále čo ponúknuť?
Určite áno. Malorka sa mení a vyvíja rovnako ako iné miesta. Mení sa príroda, dostupnosť, mení sa aj atmosféra pamiatok. Navyše je na Malorke množstvo miest na objavovanie: sú ich tisíce, takže ani po rokoch sa na ostrove nenudíme. A to sme tu naozaj už dlho! Buď si cielene hľadáme miesta, kde sme ešte neboli, alebo po čase navštevujeme naše „stálice“, obľúbené miesta, ktoré nikdy neomrzia, a najmä tie, ktoré nosíme v srdci. Sú miesta, ktoré navštevujeme pravidelne a neprestávajú nás udivovať. Sú to miesta, ktoré vás vždy ohúria, či ich navštívite prvý raz, alebo tam idete päťdesiaty raz.
Napríklad?
Je to veľmi individuálne a mnohé z nich nechcem verejne ani menovať. My rezidenti si totiž želáme, aby aspoň niečo z ostrova zostalo neporušené. Žiaľ, väčšina týchto krásnych miest bola za posledných 10 rokov, najmä v dôsledku príspevkov na sociálnych sieťach, poškodená masovým cestovným ruchom. Miesta, ktoré som mala na mysli, sú pre nás veľmi cenné. Ešte ich pár zostalo. Ak prídete, rada vás tam vezmem. Je to naozaj čarovný ostrov plný neuveriteľne krásnych miest. Na Malorke platí, že kam hodíš kameňom, tam nájdeš krásne miesto.
Ak by som spomenula aspoň pár, ktoré sú už aj tak známe, hoci väčšina z nich iba trocha, patrí medzi ne vyhliadka Mirador Es Colomer na Formentore a hrad Bellver v Palme – vždy ma niečím novým prekvapia -, výhľad z kopca Sant Salvador nikdy neomrzí a okolie majáka Ses Salines na južnom cípe ostrova ma zakaždým očarí.
Veľmi rada mám aj jaskyne Coves de Hams v Portocristo – komplex troch jaskýň s krásne spracovanými expozíciami, príbehom a premietaním priamo na milión rokov starú stenu jaskyne. Malé skupinky, milé a prívetivé prostredie, dozviete sa množstvo zaujímavostí o jaskyni, útvaroch aj histórii.
Určite sa oplatí podporiť aj miestne a rodinné firmy. Zájdite si po zeleninu, ovocie a ďalšie potraviny na trh namiesto do supermarketu, nakupujte v kamenných obchodoch, využívajte služby miestnych firiem, nie korporácií. Zájdite si na pštrosiu farmu Artestruz pri meste Campos. Návštevu si môžete spestriť prehliadkou zázemia so sprievodcom, môžete si dať niečo dobré pod zub a odniesť si pštrosie vajce a množstvo ďalších vecí. Radi vás tam uvidia.
A čo tá druhá stránka? Sú miesta, kam by ste sa už radšej nevrátili?
Áno, ide najmä o turisticky „preťažené“ miesta. Niekoho možno sklamem alebo pohorším. Mne osobne stačila jedna návšteva pred 11 rokmi v jaskyniach Coves de Drach (Dračie jaskyne). Jaskyne sú síce pekné, ale spôsob, akým sú prezentované, nie. Všade sa tlačíte v neuveriteľných davoch, všade sú rady, obrovské množstvo ľudí v jednej skupine, sprievodcovia vás prehliadkou doslova preženú, nedozviete sa takmer nič. Je to turistická pasca, pozor na ňu.
A potom miesta ako El Arenal, Magaluf, známe turistické destinácie cestovných kancelárií, kam sa chodí hlavne za nočným životom. Nočný ruch, skupinky opitých turistov a ďalšie nepríjemné skutočnosti vám ako návštevníkovi otvoria oči, žiaľ, až príliš neskoro. Turisticky preexponované oblasti, hotel vedľa hotela, taký „panelákový“ nepekný profil ostrova. A potom tie preslávené a často odporúčané pláže, napríklad Es Trenc – v sezóne sa im vyhnite. Rovnako aj Playa de Muro na severe, kde je realita úplne iná než na fotkách z Instagramu a letákov cestovných kancelárií.
Okrem kultúry a mentality si vás získala aj vychýrená malorská kuchyňa. Aké sú jej korene a ktoré suroviny v nej hrajú prím?
Podstatná je, pochopiteľne, jej samostatnosť a miestne poľnohospodárstvo – stredomorská kuchyňa, rybárska tradícia, sezónne a lokálne suroviny (čierne prasa, mandle, olivy, citrusy atď.). Po dobytí ostrova tu mali veľký vplyv Mauri (Arabi) a Katalánci a Aragónci. Mnohé dezerty či spôsoby úpravy zeleniny a strukovín sem priniesli židia. Medzi základné suroviny miestnej kuchyne patria kvalitný olivový olej (ale aj masť), cibuľa, cesnak, paradajky, papriky, baklažán, samozrejme, dobré víno, ryby, bravčové mäso (pôvodný druh), jahňacina, vnútornosti, strukoviny.
Aké sú vaše obľúbené jedlá a chuťové kombinácie malorskej kuchyne?
Najlepšia je jej jednoduchosť. Málo ingrediencií, ale zato kvalitných. Najobľúbenejšiu kombináciu tvorí ryba a pečená zelenina. Všeobecne sa vždy kombinuje mäso s množstvom zeleniny. V miestnej kuchyni často kombinujú sladké a slané chute, napríklad mäsové ragú s hrozienkami a píniovými orieškami. A vrcholom je slimačie ragú. Sme gurmáni a malorská kuchyňa nás očarila. Asi najznámejším produktom ostrova je sobrasada – mleté bravčové mäso zmiešané s mletou červenou paprikou, soľou a korením, ktoré zreje v črievku. Podľa tradičného receptu starých Malorčanov si ju vyrábame aj doma. Má široké použitie v miestnej kuchyni a pridáva sa do varenia ako dochucovacia prísada.
Radi ochutnávame a skúšame nové recepty. Za tie roky sme ochutnali asi takmer všetko. Pátrame po starých babičkovských receptoch priamo u miestnych a potom si ich varíme doma.
Keďže máme vianočné obdobie, v ktorom aj slovenské domácnosti siahajú po rybách, vedeli by ste nám trochu priblížiť ich úlohu počas Vianoc na Malorke?
Ryby sa tu jedia celoročne, každý druh v inej sezóne. Vianoce sú najmä príležitosťou použiť luxusnejšie suroviny a/alebo jedlá, ktoré sú náročnejšie na prípravu. Každá rodina si cez sviatky dopraje to, čo počas roka bežne nekonzumuje, alebo to, na čo nie je v letnej sezóne čas. Obľúbené sú luxusné rybie polievky a krémy s krevetami, tzv. suquet de peix, či drahšie pečené ryby so strarostlivo pripravenou zeleninou.
Pretože Malorka je ostrov v mori, ceny morských rýb sú tu oveľa priaznivejšie ako u nás. Chovanú pražmu, morského vlka alebo lososa kúpite do 12 €/kg (za celú rybu, cena za filety je vyššia). Cennejšie druhy rýb – hovoríme o divokých rybách ako dentón (zubatec morský), atún rojo (červený tuniak), rape (morský ďas), rodaballo (platýs veľký), besugo (pražma červená), mero (kanic), lenguado (morský jazyk) alebo lubina salvaje (divoký morský vlk) – stoja približne od 18 do 20 €, ale pokojne aj okolo 30 € za kilogram celej ryby. Práve tieto ryby si ľudia doprajú skôr pri slávnostných príležitostiach.
Ako ich miestni pripravujú? Stretli by sme sa aj na Malorke s vyprážaním v trojobale?
Skôr nie. Niežeby tento spôsob nepoznali, ale medzi typické rozhodne nepatrí. Ryba sa väčšinou pečie v rúre alebo osmaží na olivovom oleji, maximálne obalí v múke. Ryby sa dusia (ragú) a grilujú. Mne najviac chutí ryba pečená v rúre. Je šťavnatá a plná chutí a vôní. V lete najčastejšie pripravujeme sashimi – z kvalitného surového tuniaka a lososa. Lososa niekedy marinujeme v špeciálnom náleve – ďalší pokrm à la „ceviche“. Biela ryba (ostriež morský) marinovaná v citróne, soli a bylinkách síce pochádza z Latinskej Ameriky, ale patrí na vianočný stôl aj na Malorke.
Malorská gastronómia však nie je len o rybách a rybích špecialitách. Čo ďalšie nesmie chýbať na vianočnom stole?
Medzi tradičné vianočné polievky patrí sopa navideña – polievka z mäsového a zeleninového vývaru, doplnená väčšinou o cestoviny plnené mäsom. Výborný je rybí vývar a vývar z kreviet so zeleninou a zemiakmi, známy ako suquet de peix. Na Vianoce sa podáva pečené prasiatko, mäsové rolády – kuracie alebo bravčové, mäsové pečienky, plnený moriak alebo kura.
Samostatnou kategóriou sú vraj práve vývary. Prečo je im venovaná taká pozornosť?
Vývary sú základom väčšiny zeleninových a mäsových jedál. Mäsové, rybie aj zeleninové vývary sú nevyhnutné. Bez vývaru neurobíte tradičné sopes mallorquines, hustú polievku z mäsa a zeleniny; sú v nej zemiaky a na tanieri sa v nej necháva rozmočiť špeciálny tvrdý chlieb na „sopes“ (podobne ako krutóny, len sú to tenké plátky). Podľa nich dostalo toto jedlo svoj názov.
Rybí vývar je zasa kľúčový pri príprave paelly a ďalších ryžových jedál, napríklad arroz brut – niečo ako paella, ale z bravčového mäsa a vnútorností, tam patrí mäsový vývar. Rybí vývar sa používa aj v typickej špecialite caldereta de pescado (rybie ragú). Vývarmi sa podlievajú jedlá a dodáva chuť bez zbytočného korenia.
Medzi koreninami sú najvýraznejšie dve chute: šafran (intenzívna chuť a farba, poznáte ho zo španielskej paelly) a pebre bord – mletá červená paprika, ktorá dodáva výraznú farbu aj chuť, napríklad miestnej mäsovej sobrasade. Zvyšok chutí doplnia bylinky (najmä petržlen, majorán a rozmarín), cesnak, prípadne štipka chilli.
Čo z typických malorských tradícií nesmie chýbať na vašom štedrovečernom stole?
Určite nechýba rybia polievka, prasiatko, ryby, krevety… Pripravujeme si domáci suquet de peix z divokého zubatca (dentóna), ktorého máme od svojho „dvorného“ rybára. Okrem ryby doň patrí koreňová zelenina, cesnak, paradajky, šafran, biele víno a olivový olej.
Majú Malorčania aj nejaké tradičné vianočné sladkosti?
Áno, majú. Tradičnou vianočnou sladkosťou je turrón mallorquín. Vyzerá ako tabuľka našej čokolády, no je trochu tvrdšia. Základom je cukor, med, mandle, vajcia, citrónová kôra a väčšinou aj oplátky. Sú to sladkosti arabského pôvodu a sú rozšírené v celom Španielsku. Na naše pečivo sa podobá napríklad mandľové alebo maslové/sadlové pečivo, tzv. mantecados.
Typický je aj coca de turró – tradičný koláč piškótového typu s mandľami, cukrom a koreninami, ďalej robiols, polkruhové plnené šatôčky, alebo crespellets, sladké sušienky so strúhanou pomarančovou kôrou a vianočným korením. Skutočnou kráľovnou je však tradičná Ensaimada. Na Vianoce býva naplnená turronom, šľahačkou, krémom, „anjelskými vlasmi“ (tekvicovou zaváraninou).
Pre Španielov je veľmi dôležitý sviatok Troch kráľov a vtedy na stole nesmie chýbať roscón de reyes (doslovne kráľovský veniec) – veniec z cesta, ktorý sa podobá našej vianočke a je zdobený kandizovaným ovocím, hrubým cukrom a zlatou papierovou korunou.
Čo by ste odporučili našim čitateľom počas dovolenky na Malorke?
Zaraďte Malorku na zoznam svojich vysnívaných destinácií. Nebudete ľutovať. Rozhodne sa to neskončí pri jednej návšteve. Malorka je totiž preslávená ako „ostrov, na ktorý sa ľudia vracajú“. Ak môžem poradiť, neobjednávajte si hotel s „all inclusive“. Je to zbytočné. Jednoduchý apartmán vám poslúži rovnako a radšej si prenajmite auto, cestujte a ochutnávajte pokrmy v typických miestnych baroch a krčmičkách. Tam sa najete najlepšie a za zlomok hotelovej ceny.
V reštauráciách v prvej línii pri mori s ohromujúcim výhľadom často dostanete turistické jedlo, no za turistické ceny. Aj keď je jedlo dobré, reštaurácie sa väčšinou prispôsobujú dopytu a tomu prispôsobujú jedálny lístok (kontinentálne jedlá). Ak však zabočíte do zapadnutej uličky k baru s drevenými alebo nerezovými stolmi bez obrusov, tam, kde pri káve a tapas oddychujú miestni, objavíte pravú chuť ostrova. Nájdete jednoduché, ale chutné, autentické, poctivé domáce jedlo. Chutí rovnako, ako keď si ho robia pre seba, a dostanete ho za miestne ceny. Často v typickej miske z pálenej hliny a naberať si ho budete dobrým sedliackym chlebom. Väčšinou sú to rodinné podniky s tradíciou.
Navštívili sme už všetky typy reštaurácií. „Luxusnejšie“ a známe rodinné reštaurácie, ktoré sa zameriavajú na miestnu kuchyňu, ako napríklad Sa Farinera, Castillo El Bosque a ďalšie, ponúkajú prepracované menu. Prípravu, kvalitu aj chuť môžeme hodnotiť len subjektívne, zvyšok nechajme na šéfkuchára. Bezpochyby sa tam veľmi dobre najete.
V krčmičke, v miestnom bare alebo kaviarni im na vzhľade až tak nezáleží. Ponúknu vám to, čo jedia sami – jednoduché, ale tradičné chutné jedlá z domácich surovín. Miestne tapas, servírované tradične s chlebom a olivami. V nich uvidíte pravú tvár Malorky. Skúste a uvidíte.
Ďakujeme za rozhovor!
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.