Inšpirácie » Tradičné remeslá

Soňa oživuje tradíciu šúpolienok: Láska a vzťahy v rodine sa dajú zobraziť rôzne (Rozhovor)

Aj v dnešnej modernej dobe má stále svoje nenahraditeľné zastúpenie tradičná práca s kukuričným šúpolím. Soňa Belokostolská patrí medzi hŕstku Slovákov, pre ktorých je aj kukurica umeleckým materiálom. Vo svojej dielni vytvára bábiky – šúpolienky – a prostredníctvom nich poukazuje na dôležitosť rodiny, vzťahov, vyobrazuje tradičné slovenské remeslá, hudbu a folklór. Za sebou má dokonca aj výtvory zo sveta fantasy príbehov. Ako vyštudovaná učiteľka navyše privádza k tvoreniu zo šúpolia aj deti a žiakov, vďaka čomu sa aj tí najmenší hravo zoznámia s pomaly ustupujúcou tradíciou šúpolienok. Pre Epoch Times Slovensko nám Soňa prezradila, ako má vyzerať ideálne šúpolie pre tvorenie bábik, aké iné materiály ešte pri ich výrobe používa, na čo si musí predovšetkým dávať pozor a spomenula nám aj to, ktoré výtvory sú pre ňu najnáročnejšie.

Epoch Times Slovensko: Nie je až takým prekvapením, že sa ako vyštudovaná učiteľka výtvarnej výchovy nevenujete umeniu len v škole, ale aj vo voľnom čase. A  nejde len tak o hocijaké umenie…

Soňa Belokostolská: Mám dve záľuby – tvorbu figúrok zo šúpolia a písanie batikovaných kraslíc. Obe moje záľuby majú časovo rovnaký začiatok a rovnaké korene. Rada by som sa zamerala práve na prácu so šúpolím, ktorá bola kedysi pomerne bežná, najmä v dedinách, ale teraz je nás veľmi málo. 

Vy ste sa k práci so šúpolím dostali prostredníctvom učiteľského kurzu. Čo vás na tom tak oslovilo, že ste sa tým prioritne začali zaoberať?

Po revolúcii sa kládol dôraz na sprístupňovanie ľudových remesiel deťom v materských školách a žiakom v základných školách. Kurz tvorby písaných kraslíc som absolvovala v lete v roku 1993 a kurz tvorby figúrok zo šúpolia na jeseň toho istého roku. Figúrky zo šúpolia som vždy obdivovala v bývalej predajni SLOVAKIA, máme ich aj doma, či už ako darček, alebo sme si ich sami kúpili pre radosť.

Spomínate si ešte, ako to na kurze šúpolia prebiehalo? Z čoho pozostával?

Kurz pre učiteľov výtvarnej výchovy a pracovného vyučovania som absolvovala v Martine, bol dvojdňový a ja som bola plná očakávania, ako budú vyzerať moje figúrky. Mala som vtedy už tri deti a odchod z domu na takúto dvojdňovú aktivitu zamestnal moju ostatnú rodinu. Zistila som však, že mi práca so šúpolím ide. 

V jeden deň som sa stihla naučiť základ práce so šúpolím a vytvorila som postavu muža, postavu ženy s dieťaťom v povojníku, figúrku kohútika a koníka, a tak som v ten istý deň večer odcestovala domov. Druhý deň som v kuchyni mojim deťom ukazovala, čo ma v Martine naučili a spolu sme vyrobili figúrku dievčatka s kvetmi. Videla som, ako ich toto tvorenie zaujalo a vídavam to dodnes aj u iných záujemcov, keď majú možnosť premeniť šúpolie na umenie.

Málokto si ale vie predstaviť, ako vyzerá práca so šúpolím a myslím si, že mnohým veľa nehovorí ani samotné šúpolie. Tak to skúsme uviesť na pravú mieru. S akým materiálom vlastne pracujete?

Veru, ani mne na začiatku pojem šúpolie veľa nehovoril. Na kurz bolo treba priniesť niekoľko hrstí šúpolia. Náhodou sme v tom čase išli autobusom so žiakmi na exkurziu, tak som využila prestávku a narýchlo pozbierala šúpolie, ktoré ostalo pri odpočívadle na neďalekom poli po zbere kukuričných klasov kombajnom. Vôbec som vtedy neriešila kvalitu, dĺžku a šírku šúpolia, alebo jeho farebnosť. Bola som rada, že mám materiál na plánovaný kurz. 

Šúpolie je teda obalový list kukuričného klasu. Na samotnú tvorbu je ale potrebné šúpolie, keď je kukurica zrelá na zrno pre zvieratá, teda koncom septembra – začiatkom októbra. Vtedy sú listy pekne sfarbené od bielych cez bledohnedé až po tmavohnedé. Zelené sa nepoužívajú. Najlepšie sú z veľkých kukuríc, pretože sú dostatočne dlhé a široké. Vo vnútri klasu sú jemné listy – vhodné na hlavičky figúrok, vonkajšie sa používajú na sukne, mierne poškodené zase na výplň figúrky. Ja viem spotrebovať úplne všetky listy, každý sa na niečo hodí.

Ako vyzerá zber tohto materiálu? Čo je pri ňom kľúčové?

Začiatky boli v súvislosti s materiálom pomerne ťažké. Žijem v regióne, kde sa kukurica pestuje, ale nie je veľkosťou taká vydarená ako na juhu Slovenska. Keď som bývala na jarmokoch a dala som sa s ľuďmi do reči, často som hľadala niekoho, kto by mi vedel šúpolie po zbere dodať, ale bolo to všelijaké šúpolie, často už mierne splesnivené. Stalo sa, že mi priniesli aj listy z kukurice. Ani títo ochotní ľudia nevedeli, aké má pravé šúpolie na výrobu bábik byť. 

Takže nič iné mi nezostávalo, len nájsť nejakú dobrú dušu v okolí, ktorá by mi dovolila na jeho poli šúpolie nazbierať. Len raz sa mi podarilo šúpolie aj kúpiť, ale bola to neskutočná náhoda. Jedna pani končila s výrobou a ja som objavila inzerát o predaji. Hneď som všetko odkúpila, ani do vriec som nepozerala. Minulý rok som bola opäť na samozber, aby mali na výrobu bábik kvalitné šúpolie aj moji žiaci, lebo ani na to, čo oni prinesú, sa nedá vždy spoliehať.

Do akej podoby je potrebné, aby sa šúpolie dostalo, aby ste s ním mohli ďalej pracovať?

Keď predvádzam na akciách výrobu bábiky zo šúpolia, často počujem, ako mi to rýchlo ide. Nik však nevie, čo treba so šúpolím urobiť, kým sa pustím do samotnej výroby bábiky. Nazbierané suché šúpolie mám vo vreciach v pivnici. Keď idem pracovať, odoberiem potrebné množstvo. Vo vani ho osprchujem a tým aj navlhčím, vďaka čomu zmäkne. Odkvapkané potom zbavujem úponov, odstrihnem ich. Takto upravené listy vložím do uzatvárateľnej nádoby, kde ich pomocou sírnych knôtov dezinfikujem a vybielim. Po odvetraní ich triedim – na hlavičky, ručičky, sukničky, výplň a až potom sa pustím do výroby. Šúpolie, ktoré nespotrebujem, opäť usuším a ono čaká na svoju príležitosť.

Aké vlastnosti by teda malo mať ideálne šúpolie, aby sa s ním ďalej dobre pracovalo?

Šúpolie musí byť pri tvorbe navlhčené, zo suchého nevytvarujete nič. Keď je vlhké, je ako handrička, dá sa postláčať v dlani a vôbec nepopraská, nezničí sa. Dá sa pekne tvarovať.

Takže, potrebujete samotné šúpolie a vodu. S čím ďalším ešte pracujete pri výrobe šúpolienok? Všimla som si napríklad drevo, papier či krojové súčasti…

Na výrobu samotnej postavičky treba okrem šúpolia aj drôt, polystyrénové guličky, vatu, nite, nožnice. Pred viac ako tridsiatimi rokmi sme na kurze guličky nemali, takže hlavičku figúrky sme zhotovovali z vaty. Bolo to náročné, preto som možnosť pracovať s takýmito polotovarmi veľmi privítala, najmä pri práci so žiakmi, lebo urobiť peknú guličku z vaty a šúpolia, bolo i pre mňa náročné, nie to ešte pre deti. 

Drôt tvorí kostru figúrky, vďaka čomu sa dajú tvarovať ruky, nakloniť hlavička či posadiť figúrku na lavičku. Vata vypĺňa hrudník ženských postáv, alebo z nej tvarujem koníky, sliepočky a húsky. Každý úkon potom treba niťami pevne a kvalitne uviazať, aby sa výrobok nerozpadol. Hotovej figúrke po vysušení dorábam vlasy, pri ktorých používam inštalatérske konope. Niekedy ho viem aj zafarbiť, ale najradšej mám originálnu farbu. 

Figúrky obliekam do šúpolia, no často použijem na lajblík a zásteru aj originálnu modrotlač. Chlapov a chlapcov prizdobím filcovým klobúčikom, do ruky im dám keramický tanierik či drevené husle. Vďaka tomu sa na figúrke prezentujú viaceré remeslá.

Vaše šúpolienky ale nezobrazujú len remeslá. Čo ešte?

Všetko možné! Patrím k tým výrobcom, ktorí nezostávajú pri jednom námete, ale stále niečo nové vymýšľajú. Šúpoľové magnetky sú moje know-how. Vyrábam ich už 12 rokov a ich podoba prešla rôznymi zmenami a vylepšeniami. Myšlienku vyrábať ich mi vnukol môj manžel na dovolenke v zahraničí.

Počas pandémie ma napríklad oslovili, či by som sa nepodieľala na výstave vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici. Výstava dostala názov OD ŠÚPOLIA K UMENIU. Výzvu som prijala a vznikli figúrky mapujúce činnosti detí a dospelých počas štyroch ročných období. Tam som ukázala pestrú paletu námetov. Som rada, že sa celá výstava stala súčasťou zbierkového fondu múzea a bude zachovaná ako celok aj pre nasledujúce generácie. Rada mám ale aj vianočné námety – svätá rodina, anjeliky, betlehemy, adventné vence na dvere. 

Aj Veľká noc poskytuje veľa zobrazení v šúpolí – oblievačka, šibačka, maľovanie kraslíc, vtáčiky a kohútiky ako dekorácie. V roku 2023 sa moje šúpolienky stali aj tvárou Dní majstrov 2023. Na plagátoch a v animáciách ÚĽUV-u sa objavili okrem tradičných šúpoľových figúrok aj súčasné postavy chlapcov a dievčat. Vytvorila som dievča s dredmi a slúchadlami na ušiach, ako číta knihu, chlapca s batohom na kolobežke a skateboardistu. Všetky tieto figúrky boli hlavnými postavami animácií, ktoré robili reklamu na blížiace sa podujatie v Bratislave.

Aj rodina a jej hodnoty tam hrajú dosť dôležitú úlohu, však?

Mnohé moje výrobky (a je ich asi najviac) spodobňujú rodinu, vzťahy, deti. Aj moja úplne prvá figúrka na kurze predstavovala matku s povinutým dieťaťom v náručí. Možno je to tým, že rodina je pre mňa základ, to najdôležitejšie. Láska a vzťahy v rodine sa dajú zobraziť rôzne. Vytvorila som figúrky mládencov na záletoch, páry v objatí, svadobné páry, tehotenstvo, rodičov s deťmi v rôznych pozíciách, hry detí. Na Dňoch majstrov 2025 v Bratislave som mala opäť šúpoľové novinky a aj tie súviseli s rodinou – braček zabáva sestričku ležiacu v postieľke a dieťatko v kolíske. Musím povedať, že mnohým návštevníkom vyčarovali úsmev na tvári.

Ak by ste to mali zhrnúť, pri ktorých šúpolienkach sa zvyknete najviac „zapotiť“? Ktoré sú časovo náročnejšie a vyžadujú si vskutku detailnú prácu?

Všetky námety robím precízne a detailne. Samozrejme, ak robíte zostavu, ako je napríklad betlehem, vyžaduje si viac času, lebo pracujem s viacerými figúrkami, ale ani taký svadobný pár nemám hotový hneď. Neveste treba vyrobiť každú jednu ozdobu v parte a je ich tam neúrekom, ale určite nesedím pri práci až do úplného dokončenia výrobku, bolo by to vyčerpávajúce, tejto tvorbe sa môžem venovať na etapy. Veď nakoniec, keď zhotovím figúrku z vlhkého šúpolia, musí aj tak schnúť a pokračujem na nej o 2 – 3 dni. Medzitým sa venujem niečomu rozpracovanému.

Zapotiť pri tvorbe figúrok sa dá vtedy, ak je pred vami výzva a vy robíte niečo naozaj netradičné. Také boli napríklad postavy čarodejníkov z britského filmu Fantastické zvery, ktoré som stvárnila v šúpolí. Dostali ich ako darček hlavní predstavitelia Eddie Redmayne a Katherine Waterstonová. 

Tých výziev počas 32 rokov bolo naozaj dosť. Vždy ma, chvalabohu, posunú o kúsok vpred a môžem povedať, že prekonanie náročnejšej úlohy mi potom zvýši aj sebavedomie a mám odvahu popasovať sa s novou výzvou.

Aký výtvor by ste označili za vašu najintenzívnejšiu osobnú spomienku?

No, je to taká smutná, ale veľmi intenzívna spomienka. V roku, keď som sa naučila pracovať so šúpolím, mi odišla z tohto sveta moja milovaná starká. Už som jej nestihla povedať, pochváliť sa, čo viem vytvoriť a vyrobiť. Tak ju aspoň jeden z mojich výrobkov sprevádzal na poslednej ceste.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK