Majiteľ rodinnej manufaktúry: Každý, kto sa niekedy spotil vo vlnenom a v syntetickom oblečení, vie, aký je to rozdiel (Rozhovor)
Manželia Martina a Imrich Vozárovci sa v Senohrade venujú poctivému spracovaniu ovčej vlny, ktorá z ich manufaktúry odchádza opraná, česaná, spradená aj peletovaná, presne podľa toho, kam následne putuje. Z nej sú potom vyrábané nielen svetre a ponožky, ale aj pevné a odolné koberce. Dnes sa však ovčia vlna vo svojej nefalšovanej podobe čoraz viac vytráca z predajných pultov a nahrádzajú ju rôzne syntetické napodobeniny. Ako ich dokážeme odlíšiť? Čo môžeme očakávať od oblečenia zo stopercentnej ovčej vlny? Ako vplýva strihanie oviec či konkrétne plemeno na výslednú kvalitu produktu? Aj na tieto otázky nám odpovedal Imrich Vozár z Vlnárskej manufaktúry.
Epoch Times Slovensko: V súčasnom svete umelo vyrábanej vlny a rôznych syntetických napodobenín sa vlnárske manufaktúry, ako je tá vaša, postupne vytrácajú. Čím sú vlastne unikátne? Prečo je také dôležité zachovávať miesta, ktoré spracovávajú vlnu?
Imrich Vozár: V našom ponímaní je podstatou akejkoľvek manufaktúry spojenie remesla a strojovej výroby. Človek a jeho um sú v manufaktúre to najpodstatnejšie, tak ako v remesle, avšak vďaka strojovej výrobe dokáže manufaktúra produkovať násobne väčšie množstvo produkcie. Stále však ide o malú výrobu, kde sú veľmi podstatné osobné vzťahy a väzby s každým zákazníkom, čo ju odlišuje od veľkých výrobných závodov.
Vlnárska manufaktúra spracúva ovčiu vlnu – obnoviteľný prírodný zdroj lokálneho charakteru, ktorého spracovanie má na Slovensku významnú a hlbokú tradíciu. Pomáhame túto tradíciu naďalej udržiavať a rozvíjať, pretože na našu výrobu nadväzujú ďalší remeselníci alebo menšie výroby; resp. pomáhame ľuďom využiť vlnu z ich vlastných ovečiek. Zároveň prispievame do lokálneho kolobehu surovín.
Vlna ako taká teda nie je pre vás len taký hocijaký materiál. Prečo je z vášho pohľadu hodnotná? A v čom je nenahraditeľná?
Výborné vlastnosti ovčej vlny ako textilného materiálu sú všeobecne známe odnepamäti. V lete chladí, v zime hreje, a to aj vlhká. Okrem toho dobre odvádza vlhkosť a má samočistiace schopnosti. Každý, kto sa niekedy spotil vo vlnenom oblečení a v syntetickom oblečení, vie, aký je to rozdiel.
To sú hlavné dôvody, prečo ste sa ovčej vlne rozhodli venovať? Čím si vás získala natoľko, že ste sa pustili rovno do manufaktúry?
Manželka Martinka sa ručnému spracovaniu vlny venovala dlho predtým, než sme rozbehli Vlnársku manufaktúru. Vie priasť na kolovrátku, tkať na krosnách, plstiť i pliesť. Dávno vedela, že na Slovensku nie je žiadna prevádzka, kde by vám ovčiu vlnu spracovali v menších množstvách, takpovediac na mieru. V zahraničí však ide o bežný typ prevádzky, stačilo sa len inšpirovať. Zároveň, ak sa na to pozrieme zo širšieho uhla pohľadu, nás vždy lákala myšlienka rodinného podniku, ktorý sa bude venovať podnikaniu na vidieku v lokálnom meradle a bude spracúvať prírodné materiály.
Myslím si, že je vcelku odvážne oživovať takéto remeslo. Čo bolo na tom celom najnáročnejšie? Ako sa vám darilo vlnárstvo priniesť opäť medzi ľudí?
Paradoxne najnáročnejšie bolo nájsť v našej obci vhodný priestor na prevádzku takéhoto typu. Potom to už išlo postupne krok za krokom. Prvé objednávky sme zaznamenali ešte predtým, než sme výrobu reálne rozbehli. Okruh zákazníkov sa od spustenia výroby postupne rozširuje, a to aj bez nejakého zásadného marketingu. Máme síce profil na sociálnej sieti a navštevujeme vybrané jarmoky a iné podobné podujatia, kde sa prezentujeme, avšak zdá sa nám, že správy o našej práci sa šíria najmä spontánne medzi ľuďmi, ktorým nie je ovčia vlna ľahostajná – či už medzi menšími chovateľmi, alebo remeselníkmi, ktorí s ovčou vlnou pracujú.
Všetci sú radi, že aj na Slovensku si už môžu nechať spracovať ovčiu vlnu v malých množstvách (doslovne z jednej ovce) a na mieru. A popritom dokážeme uspokojiť aj dopyt po priadzach pre malý textilný priemysel či špecializovanú galantériu. Pri našej práci sa stretávame s rôznymi zákazníkmi z rôznych kútov Slovenska, s rôznorodým ekonomickým zázemím i s rôznym svetonázorom; všetkých však spája jedno: našli zmysel v spracovaní lokálnej – slovenskej ovčej vlny. Je pre nás veľmi potešujúce a zmysluplné, že tým spojivom sme práve my.
Zároveň sme pre každého, kto niekedy zakúsil ručné spracovanie ovčej vlny (od ručného prania cez česanie až po pradenie na kolovrátku), vykúpením, že zo spracovania vlny nemusí byť len drina, ale aj potecha a radosť.
Ak sa povie manufaktúra, tak si mnohí môžu predstaviť menšiu remeselnú dielňu, ale vy toho ponúkate oveľa viac. Navyše aj vo vašom logu nájdeme znak matematického nekonečna…
Vo Vlnárskej manufaktúre ponúkame kompletné spracovanie ovčej vlny v malých (od 3 kg) až stredne veľkých množstvách (do 200 kg). Ovčiu vlnu vieme zhodnotiť a posúdiť jej kvalitu; následne ponúkame pranie ovčej vlny v profesionálnej práčke a strojové rozvoľnenie, česanie, pradenie a súkanie, ako aj výrobu kobercovej priadze.
Okrem ovčej vlny vieme spracovať aj srsť iných zvierat – srsť z alpaky, z angorského králika, angorskej kozy (mohér) a dokonca sa nám podarilo vyrobiť priadzu z psej podsady plemena samojed. Z vlny, ktorá nie je vhodná na spracovanie pre textilné potreby, pretože je napríklad znečistená alebo má krátky vlas, vyrábame vlnené pelety, ktoré sú vhodné ako náhrada hnojiva či mulč. Aj takúto vlnu teda vieme zhodnotiť. Tomu všetkému však predchádza základné strihanie oviec, resp. zvierat, teda pôvod vlny.
Čo najviac ovplyvňuje kvalitu ovčej vlny? Od čoho jej kvalita závisí?
Jedna vec je kvalita ovčej vlny ako takej, tá je ovplyvnená najmä spôsobom chovu. Kvalitu ovčej vlny však ovplyvňuje aj to, či ide o vlnu z baranov, jahniat, zo starších oviec, z vykastrovaných baranov – tie sa kedysi chovali vyslovene na vlnu. Jahňacia vlna je vo všeobecnosti jemnejšia, avšak ak sú jahňatá strihané priskoro, býva zároveň krátka na spracovanie. Na kvalitné spracovanie vlny má rozhodujúci vplyv čistota vlny, čo sa dá ovplyvniť najmä počas chovu a strihania oviec. Významnú rolu v tomto zohráva aj čas strihania, to, či sú ovce celoročne na pasienku, alebo sú počas roka aj ustajnené, spôsob kŕmenia a kvalita pasienka.
Rozhoduje aj spôsob strihania oviec? Aký je pre vás ako spracovateľov vlny ideálny?
Strihanie je pre spracovanie vlny zásadná vec. Ak ide o zručného a skúseného strihača, ktorý vie, že vlna je určená na spracovanie, je preňho samozrejmé, že strihá opatrne, jedným ťahom popri koži, aby nevznikali zbytočné zástrihy – kratšie časti ostrihanej vlny, ktoré neskôr spôsobujú chyby priadze.
Dôležitá je tiež čistota prostredia, kde sa strihá – nemalo by sa strihať na sene ani na slame, ale na podlahe, ktorú je možné priebežne zametať, alebo aspoň na pevnej plachte, ktorú môžete vytriasť. Už počas strihania je mimoriadne žiaduce a vhodné aspoň základné triedenie – oddeľovať kratšie a zašpinené časti ovčej vlny – z hlavy, nôh, z okolia zadku – a najkvalitnejšiu vlnu ponechať na spracovanie.
Preferujeme strihanie na jeseň pred jarným strihaním vzhľadom na to, že ak sú ovce v zime ustajnené, vlna býva silne znečistená. Tiež je dôležité, že na jeseň už väčšinou ovce neprodukujú mlieko, a teda energia ovce vyživuje vlnu, nie jahňatá.
Do akých procesov potom ostrihaná vlna vstupuje?
V prvom rade sa zhodnotí kvalita vlny a odporučí sa najvhodnejší spôsob spracovania vzhľadom na preferencie zákazníka, ako aj na kvalitu vlny a jej jemnosť. V prípade potreby sa vlna vytriedi, potom sa perie, vysuší a takto je pripravená na ďalšie spracovanie.
Ak by sme sa vrátili ešte k službám, ktoré vaša manufaktúra poskytuje, tak bolo tam pranie, česanie, filcovanie, pradenie aj peletovanie vlny. Čo z toho je úplne nevyhnutné? Každý kúsok vlny si vyžaduje všetky spomínané zásahy?
Každá vlna okrem tej, ktorá sa len peletuje, musí byť opraná. Praním vlnu zbavujeme nečistôt, ale najmä lanolínu – tuku, ktorý každá ovčia vlna prirodzene obsahuje. Bez odmastenia by sme vlnu nedokázali strojovo spracovať. Všetky ďalšie procesy závisia od toho, k akému výslednému produktu sa chceme dopracovať.
Ktorú časť spracovania ovčej vlny by ste označili za najzásadnejšiu – s najväčším vplyvom na výslednú kvalitu spracovania?
Zásadné je už dokonalé vypranie vlny, no stále sa vraciame už k chovu – zdravá vlna z čistého pasienka, správne ostrihaná, vytriedená, správne uskladnená. To je predpoklad kvalitného polotovaru či výrobku. Samozrejme, každá časť procesu spracovania je dôležitá, a ak sa nespraví dobre, prejaví sa to na kvalite výsledného produktu.
Ak učešeme nerovnomerný prameň na česačke, ktorý sa má následne spracúvať do priadze, tak aj tá priadza bude nekvalitná a na pradiarni už túto chybu neopravíme. Alebo v prípade pradenia, ak by sme zle nastavili tzv. zákrut priadze, môže sa stať, že priadza bude pritvrdá alebo príliš nestabilná a labilná. Takto upravená ovčia vlna sa potom môže ďalej spracovávať a použiť ako základ pre rôzne výrobky – svetre, papuče, ponožky.
Aké vlastnosti musí mať vlna, ktorá je určená práve na výrobu takéhoto oblečenia a doplnkov? Predsa len, ide o denne používané odevy, ktoré by mali čo-to vydržať…
Ak vieme, z akého plemena ovce vlna pochádza, tak vieme, či ide o jemnovlnné alebo hrubovlnné plemeno, alebo niečo medzitým. Podľa toho vieme odporučiť, aké použitie je pre daný druh vlny najvhodnejšie.
Ak ide o jemnú vlnu merinových oviec, tá sa hodí na výrobu priadze určenej na následnú výrobu oblečenia, ktoré pokojne môžeme nosiť na tele. Ale napríklad ponožky z nej budú síce mäkké, no nie odolné.
Ak však ide o hrubovlnné plemeno s dlhým vlasom, napríklad valaška, bude sa viac hodiť na odolné výrobky, nie na nosenie na telo. Budú z nej napríklad skvelé koberce a aj ponožky určite viac vydržia. Avšak platí: koľko ľudí, toľko chutí. Niekomu nevadí ani sveter z valašky, pokiaľ je to sveter z jeho oviec.
Vyššiu odolnosť vieme docieliť tým, že priadzu vyrobíme s väčším zákrutom a ako troj-, štvor- či viacnitku. Ak nestačí odolnosť samotnej ovčej vlny, jej vlastnosti sa dajú zvýrazniť pridaním rôznych prímesí v priebehu spracovania. Vyššiu odolnosť priadze sa snažíme dosiahnuť prímesou ľanu alebo konopí. Všeobecne však platí, že zdravá vlna má pevné vlákno, je dôležitá jeho pružnosť, pevnosť, lesk. Všetky tieto detaily majú pre konečný výrobok veľký význam.
Už na začiatku rozhovoru som načrtla, že dnešné časy prinášajú mnoho umelých náhrad ovčej vlny. Ako sa nenechať oklamať?
Áno, všetci sa denne stretávame s omylmi, ktoré sú nesprávne zaužívané, alebo ich jednoducho pretláča reklama. Čo si kupujeme v bežnej galantérii, keď ideme štrikovať? Skúsme si vypýtať nejakú vlnu na čiapku a predavačka nám s veľkou pravdepodobnosťou podá syntetickú priadzu, nie vlnu. Je to veľký omyl, ktorý denne zažívame. Pletie sa z priadze. Priadza môže mať rôzne zloženie – akrylová priadza, bavlnená priadza, vlnená priadza – ale jedine túto vlnenú by sme mohli naozaj nazývať vlnou. Potešujúce je, že na Slovensku existujú a stále pribúdajú galantérie, ktoré ponúkajú aj vlnené materiály vrátene priadzí slovenského pôvodu.
K podobnému omylu dochádza, keď kupujeme vlnený sveter. Pozrieme si zloženie a zistíme, že v zložení sveter je uvedené: 90 % akryl a možno 10 % vlna. Teda ide o pletený sveter s prímesou vlny, ktorý určite nemá vlastnosti 100-percentného vlneného svetra.
Dnes je napríklad aj merino vnímané ako nejaký vesmírny materiál. Veľa ľudí ani netuší, že merino je plemeno oviec, a teda je to čisté vlnené vlákno. Zároveň odporúčame sledovať aj pôvod vlnených výrobkov. Ak nosíme ekologickú módu alebo slow fashion a hľadáme poctivé slovenské vlnené svetre, tieto ešte nemusia byť zo slovenskej vlnenej priadze. Môže to byť pletenina z vlny z druhého kontinentu, len zošitá na Slovensku. V každom prípade však platí, že zákazníci, ktorí si u nás nechali vlnu spracovať, rozhodne „fejk“ nemajú.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.