Svet » EÚ

Neviditeľná hrozba v európskom priestore: europoslanci hovorili o hybridnej vojne ohrozujúcej leteckú a námornú dopravu EÚ

Globálne navigačné satelitné systémy (GNSS), ako sú európske Galileo a EGNOS či americký GPS, tvoria základ modernej navigácie v letectve, námornej doprave, poľnohospodárstve či kritickej infraštruktúre.

Tieto systémy poskytujú presné a spoľahlivé údaje o polohe a čase, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnú prevádzku lietadiel, lodí a ďalších odvetví. Narušenie týchto systémov však predstavuje vážnu hrozbu, ktorá sa v ostatných rokoch dramaticky zintenzívňuje.

Podľa Európskej komisie až 40 % leteckej dopravy v Európe operuje v oblastiach silne postihnutých zásahmi do týchto systémov, pričom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 vzrástla nielen frekvencia, ale aj sofistikovanosť týchto útokov.

Rušenie satelitných signálov, v angličtine známy ako tzv. jamming, bráni prijímačom zachytiť správne navigačné údaje, čo vedie k strate určenia polohy alebo času. Ešte nebezpečnejší je tzv. spoofing, pri ktorom sú prijímače oklamané falošnými signálmi, ktoré sa tvária ako legitímne.

Tieto útoky môžu spôsobiť vážne incidenty s fatálnymi následkami predovšetkým v letectve, kde je presná navigácia doslova otázkou života a smrti. Varovným príkladom potenciálnych dôsledkov je napríklad tragédia letu Azerbaijan Airlines v decembri minulého roka, pri ktorej zahynulo 38 ľudí. Azerbajdžan z havárie lietadla obvinil Rusko.

Incident s Von der Leyenovou

Ako počas rozpravy v Európskom parlamente v Štrasburgu 10. septembra uviedol eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius, v oblasti Baltského mora sa počas ostatného roka až päťnásobne zvýšil počet letov postihnutých rádiofrekvenčným rušením, pričom len v auguste Litva zaznamenala 1 000 narušení navigačných signálov.

Incidenty, ako bolo narušenie GPS signálu lietadla s predsedníčkou Európskej komisie von der Leyenovou z 31. augusta, podľa neho len zdôrazňujú naliehavosť problému.

„Ďakujem pilotom lietadla, ktoré s nami bezpečne pristálo, keď sme spolu s predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou cestovali do Bulharska,“ vyhlásil Kubilius počas rozpravy. 

Lietadlo bolo nútené núdzovo pristáť z dôvodu rušenia GPS signálu, pričom piloti boli dokonca nútení použiť papierové mapy. Incident vyvolal vlnu znepokojenia.

Podľa zdrojov z Bruselu je za tento útok pravdepodobne zodpovedné Rusko, ktoré využíva sofistikované technológie na destabilizáciu európskej infraštruktúry. Tieto útoky nie sú len technickým problémom, ale strategickou hrozbou pre bezpečnosť a ekonomiku spoločenstva, konštatuje EÚ.

Drony nad Poľskom mali podľa poslanca európske SIM karty

Podľa litovského europoslanca Pauliusa Saudargasa z Európskej ľudovej strany bol podobný incident len otázkou času a zdôraznil, že Rusko vyvíja technológie nielen zamerané na konkrétne regióny EÚ, ale aj na ohrozenie Európy ako celku.

„Počet zdrojov falšovania a rušenia neustále rastie. Napríklad v roku 2025 sa počet zdrojov spoofingu a jammingu len v Kaliningradskej oblasti, ktorá hraničí s Litvou, zvýšil z 5 na 29,“ podotkol.

Saudargas tvrdí, že tento jav čoraz viac presahuje rámec leteckého sektora. Postihnutá je podľa neho aj námorná doprava, pričom lode sú nútené obchádzať prístavy, pretože ich signály sú rušené.

„Dokonca aj poľnohospodári v blízkosti hraníc majú problém obrábať svoju pôdu z dôvodu rušenia, ktoré narúša pripojené nástroje, ako sú odvodňovacie systémy. Dotknuté sú tiež súkromné ​​zariadenia a civilné aplikácie,“ skonštatoval.

Aj ďalší zákonodarca z Pobaltia, estónsky europoslanec Sergej Lagodinskij zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, poukázal na skutočnosť, že v prípade lietadla s Von der Leyenovou nešlo o ojedinelý incident. V Estónsku bolo podľa neho ovplyvnených 85 % letov, Litva zaznamenala 22-násobný nárast rušenia a Lotyšsko zaznamenalo v minulom roku 820 prerušení, zatiaľ čo rok predtým to bolo len 26.

„A podľa mojich informácií boli drony, ktoré boli na oblohe nad Poľskom, ovládané SIM kartami z európskych krajín. Boli to SIM karty z Litvy a Poľska, aby mohli na lietanie používať európsky systém,“ vyhlásil Lagodinskij.

EÚ plánuje posilniť odolnosť

Kubilius oznámil, že Európska komisia navrhla k riešeniu tejto hrozby trojúrovňový prístup. Prvým krokom je diplomatické úsilie na medzinárodnej úrovni, vrátane spolupráce s organizáciami ako Medzinárodná námorná organizácia (IMO), Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO). 

Rušenie GNSS bude koncom septembra kľúčovou témou na zasadnutí ICAO, kde EÚ plánuje presadzovať prísnejšie sankcie voči aktérom ohrozujúcich globálnu bezpečnosť.

Druhou prioritou je posilnenie odolnosti európskej vesmírnej infraštruktúry. Systém Galileo zaviedol od júla 2025 službu autentifikácie navigačných správ (Open Service Navigation Message Authentication), ktorá ako prvá na svete dokáže detegovať spoofing a varovať používateľov.

Od roku 2027 podľa Kubiliusa pribudne služba Galileo Signal Authentication Service, ktorá má rozšíriť ochranu pred širším spektrom útokov. Do konca roka 2025 plánuje Galileo spustiť aj šifrovanú službu Public Regulated Service (PRS) pre vládne subjekty, ktorá má byť odolnejšia voči cudzím zásahom. Pripravuje sa aj spustenie monitorovacej služby (od roku 2026) schopnej lokalizovať zdroje rušenia.

Tretím krokom je podľa Kubiliusa operačná reakcia. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) vydala odporúčania a pripravuje ďalšie opatrenia pre prípad zhoršenia situácie. Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (EUROCONTROL) zas organizuje krízové cvičenia a koordinuje infraštruktúru pre civilné aj vojenské účely. Komisia zároveň podporuje vývoj alternatívnych systémov, ako sú aktívne antény a pozemné záložné technológie, pričom plánuje vytvorenie konštelácie satelitov na nízkej obežnej dráhe (LEO PNT), ktorá doplní existujúce satelity Galileo.

Spoločná obrana

Európski poslanci zdôraznili potrebu jednotného postupu. Švédsky europoslanec Johan Danielsson v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov navrhol „tvrdšie sankcie voči aktérom“ stojacim za týmito hybridnými útokmi a „obmedzenie ich prístupu k európskym satelitným službám“.

Ír Seán Kelly z Európskej ľudovej strany uviedol, že len v roku 2024 bolo rušením postihnutých odhadom 140-tisíc letov. „Žiaľ, tieto incidenty budú pravdepodobne pokračovať, najmä s rastúcim využívaním hybridných bojových taktík zo strany Ruska a iných nepriateľských aktérov,“ povedal. Dodal, že uvítal investície do európskeho systému Galileo.

Mnohí zákonodarcovia sa zhodli, že hrozba hybridnej vojny si vyžaduje okamžitú a koordinovanú reakciu. Rakúsky europoslanec Helmut Brandstätter zo skupiny Obnovme Európu upozornil, že ani neutrálne krajiny ako Rakúsko nie sú imúnne voči týmto útokom a vyzval na urýchlené posilnenie systému Galileo.

Fínka Merja Kyllönenová patriaca k skupine ľavicových europoslancov kritizovala pomalosť a byrokraciu v reakciách EÚ, pričom apelovala na rýchlejšie a efektívnejšie opatrenia. „Bohužiaľ, v reakcii na vonkajšie vplyvy reagujeme príliš pomaly a naivne,“ skonštatovala. 

Podľa spomenutého Lagodinského by vytvorenie digitálneho obranného štítu, ktorý by mohol fungovať aj za pomoci európskej vesmírnej legislatívy, prinieslo presnosť detekcie až okolo 97 %, čím by sa výrazne zvýšila odolnosť Európy voči hybridným útokom.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK