Svet » EÚ

Europarlament schválil nové pravidlá: menej odpadu z textilu a potravín, žiadna diskriminácia „škaredého“ ovocia a zeleniny

Európsky parlament 9. septembra schválil ambiciózne opatrenia na zníženie potravinového a textilného odpadu v celej EÚ.

Táto legislatíva je kľúčovou súčasťou Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo (Circular Economy Action Plan), ktorý od roku 2020 podporuje udržateľnú výrobu a spotrebu, a ide nad rámec skorších opatrení zameraných primárne na recykláciu.

Podľa údajov Európskej komisie vzniká v Únii ročne 60 miliónov ton potravinového odpadu a 12,6 milióna ton textilného odpadu, čo predstavuje obrovskú záťaž pre životné prostredie a ekonomiku.

Nová legislatíva kladie dôraz na prevenciu odpadu namiesto iba jeho recyklácie, čím ide nad rámec predchádzajúcich opatrení. Europoslanci podporili pozíciu Rady EÚ bez akýchkoľvek zmien, čím sa akt považuje za definitívne prijatý.

„Verím, že dohoda o smernici o odpade je vynikajúcim príkladom toho, ako možno rozumne kombinovať environmentálne ciele s praktickými riešeniami,“ uviedla počas hlasovania poľská spravodajkyňa Anna Zalewská zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov.

Žiadna námietka ani pozmeňujúci návrh

Podľa pravidiel druhého čítania predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová v pléne oznámila, že navrhovaný akt sa považuje za prijatý. „Nedostala som žiadne pozmeňujúce návrhy ani návrhy na zamietnutie pozície Rady. Rozhodnutie Rady sa preto považuje za schválené a akt sa považuje za prijatý,“ odôvodnila maltská politička. 

Ako uvádza Článok 70 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, v prípade, že „nie je predložený žiadny návrh na zamietnutie pozície Rady ani pozmeňujúci návrh k uvedenej pozícii podľa článkov 68 a 69 v lehotách na predkladanie pozmeňujúcich návrhov alebo návrhov na zamietnutie a na hlasovanie o nich, predseda Parlamentu oznámi v Parlamente, že navrhovaný akt bol prijatý“.

Zníženie potravinového odpadu – záväzné ciele do roku 2030

Priemerne každý obyvateľ EÚ vyprodukuje ročne 132 kg potravinového odpadu a 12 kg textilného odpadu, čo nové pravidlá majú výrazne znížiť. Smernica stanovuje konkrétne ciele na zníženie potravinového odpadu do 31. decembra 2030 – 10-percentné zníženie v spracovaní a výrobe potravín a 30-percentné zníženie na obyvateľa v maloobchode, reštauráciách, stravovacích službách a domácnostiach, v porovnaní s priemerom za roky 2021 až 2023.

Členské štáty budú musieť do dvoch rokov aktualizovať svoje národné programy na prevenciu odpadu, s dôrazom na darovanie bezpečných, nepredaných potravín. Logistika a právne rámce budú zjednodušené, aby darcovia, ako sú supermarkety, mohli jednoducho odovzdať potraviny potravinovým bankám.

Poľnohospodári sú z týchto cieľov vylúčení, aby nečelili dodatočným povinnostiam. „Posilnili sme pozíciu poľnohospodárov voči nekalým praktikám prevádzkovateľov supermarketov, ako sú napríklad rušenia objednávok čerstvých produktov na poslednú chvíľu alebo diskriminácia tzv. ‚škaredého‘ ovocia a zeleniny,“ podotkla Zalewská.

Nové pravidlá majú podporovať aj inovácie, ako napríklad lepšie plánovanie zásob v obchodoch a zjednodušenie logistiky pre potravinové banky, čím sa má znížiť množstvo vyhodených potravín a pomôcť sociálne znevýhodneným skupinám.

Zodpovednosť výrobcov za textilný odpad

Na zníženie textilného odpadu zavádza smernica povinné schémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR) v rámci ktorých sú výrobcovia (alebo dovozcovia) produktov, ako napríklad textilu, elektroniky či obalov, povinní postarať sa o celý životný cyklus svojich výrobkov – vrátane ich zberu, recyklácie alebo ekologickej likvidácie po skončení používania. Tieto schémy bude musieť zriadiť každý členský štát do 30 mesiacov od nadobudnutia účinnosti smernice. 

„Tieto ustanovenia sa budú vzťahovať na všetkých výrobcov vrátane tých, ktorí používajú nástroje elektronického obchodu, a bez ohľadu na to, či majú svoje sídlo v krajine EÚ alebo mimo Únie,“ uviedol Európsky parlament.

Na zriadenie schémy dostanú mikropodniky (zvyčajne s menej ako 10 zamestnancami a obratom do 2 miliónov eur) ďalší rok. Nové pravidlá im zároveň majú umožniť podávať jednoduchšie správy o tom, ako plnia požiadavky na zber a recykláciu textilu (napr. menej podrobné formuláre alebo menej časté hlásenia). Cieľom je znížiť administratívnu záťaž pre tieto subjekty, aby sa mohli sústrediť na plnenie environmentálnych cieľov.

„Okrem toho sme vypočuli potreby členských štátov a výrazne predĺžili termíny implementácie pre administratívy. Tým sa zabezpečí, že plánované zmeny budú rozumné, realistické a zabezpečia skutočné zníženie odpadu – cieľ, ktorý nás všetkých v tejto miestnosti spája,“ poznamenala Zalewská.

Len oblečenie a obuv predstavujú 5,2 milióna ton odpadu, čo zodpovedá spomenutým 12 kg odpadu na osobu ročne. Odhaduje sa, že menej ako 1 % všetkých textílií na celom svete sa recykluje do nových výrobkov.

Podľa europarlamentu sa nové pravidlá budú vzťahovať na výrobky ako oblečenie a doplnky, klobúky, obuv, prikrývky, posteľnú bielizeň a kuchynské utierky a záclony. Na podnet Parlamentu môžu krajiny EÚ tiež zriadiť systémy EPR pre výrobcov matracov.

Dopady a očakávania do budúcnosti

Nové pravidlá majú za cieľ výrazne znížiť stopu na životnom prostredí. Potravinový odpad, produkujúci metán na skládkach, má klesnúť, čím by sa mohli ušetriť miliardy eur na spracovaní odpadu. Textilný sektor, zodpovedný podľa webu sustainium.io za 10 % globálnych emisií uhlíka, získa podporu pre inovácie v recyklácii a udržateľných materiáloch.

Z pohľadu európskej ekonomiky sa zároveň očakáva aj vznik nových pracovných miest. Prieskum Eurobarometra z roku 2020 ukazuje, že väčšina Európanov takéto opatrenia podporuje. Pre spotrebiteľov to zároveň má priniesť dostupnejšie second-hand možnosti a tlak na značky, aby produkovali kvalitnejšie výrobky. Výzvou, minimálne spočiatku, by mohla byť implementácia, predovšetkým zosúladenie EPR schém jednotlivých členských štátov a vzdelávanie verejnosti.

Odhadované náklady na implementáciu (napr. na zriadenie EPR schém a logistiku darovania potravín) môžu dosiahnuť stovky miliónov eur ročne, pričom krajiny ako Nemecko či Francúzsko sú pripravené lepšie než menej rozvinuté štáty východnej EÚ, čo môže spôsobiť nerovnosti v plnení cieľov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK