Pondelok 20. mája, 2024
(Foto: FB / Miriam Lexmann)

M. Lexmann: „Čína zneužíva svoje postavenie na geopolitické ciele komunistického totalitného režimu.“

V pondelok (15.4.) sa v Kancelárii Európskeho parlamentu uskutočnila diskusia na tému „Ekonomická bezpečnosť a (ne)závislosť od Číny“. Diskusia sa zaoberala otázkami ochrany národnej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti v súvislosti s čínskym ekonomickým vplyvom, ako aj dôležitosťou zachovania hodnôt slobody a demokracie voči týmto výzvam.

Diskutujúcimi o problematike boli poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Miriam Lexmann, poslanec Národnej rady (NR) SR Jozej Hajko (obaja KDH) a výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Matej Simalčík. 

M. Lexmann vidí problém v spôsobe, akým čínsky komunistický režim využíva moc na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov.

„Problémom nie je ekonomický úspech Číny. Prvým problémom je, že Čína zneužíva svoje postavenie na geopolitické ciele komunistického totalitného režimu,“ uviedla.

Podľa nej môže Čína využívať svoje ekonomické postavenie na presadzovanie politických agend, ktoré nie sú v súlade s hodnotami slobody a demokracie. Zdôraznila, že Čína využíva praktiky, ako sú masívne štátne dotácie a iné, ktoré nepriamo podkopávajú voľný trh. To má za následok zaplavovanie trhu lacnými výrobkami, čo môže znižovať konkurencieschopnosť miestnych spoločností.

J. Hajko predstavil niekoľko dôležitých tém týkajúcich sa plánov Európskej únie (EÚ) na prechod na elektromobilitu. Zdôraznil, že plány EÚ na úplný prechod na elektromobilitu v osobnej doprave od roku 2035 sa stávajú skutočným problémom pre európske automobilky.

„Na európsky trh prichádzajú lacné čínske elektromobily, ku ktorým sa pridali pružne reagujúci dovozcovia z USA. Po prihlásení sa EÚ k zelenému prechodu sú ázijské a americké automobilky v technologickom predstihu,“ uviedol poslanec.

Taktiež poukázal na skutočnosť, že všeobecný záujem o elektromobily opadáva. Je to podľa neho spojené s postupným obmedzovaním dotácií na nákup nových elektromobilov v členských štátoch EÚ. Zároveň považuje zákaz výroby áut na spaľovací pohon od roku 2035 za chybný postoj.

„Zákazníkov skôr priťahujú autá na hybridný pohon, čo len dokazuje, že prechod na nízkoemisné až bezemisné jazdenie by mal byť plynulý, bez stanovovania striktných cieľov od stola,“ povedal.

Od EÚ očakáva prijímanie jasných postojov podporovaných dostatočnými argumentmi, skúmaním trhov a sledovaním vývoja technológií.

M. Lexmann už v januári 2024 varovala pred nebezpečenstvom čínskych investícií pri investičnej dohode s Čínou v súvislosti s gigabaterkárňou v Šuranoch a a nabádala k opatrnosti. Zdôraznila, že jej kritický postoj k Číne nie je nový. Už pred štyrmi rokmi upozorňovala na závislosť od Číny a jej negatívny ekonomický dopad na európske hospodárstvo.

„Pred štyrmi rokmi, keď som začala túto tému otvárať, som sa jasne postavila proti novej a vtedy chystanej investičnej dohode s Čínou. Upozorňovali sme na to, že naša závislosť od Číny môže mať ekonomicky oveľa dramatickejší dopad ako mala energetická závislosť od Ruska,“ uzavrela M. Lexmann.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) vo štvrtok (18.4.) ohlásil júnovú pracovnú cestu do Číny. Už v marci sa pre Štandard vyjadril, že očakáva „jednu fantastickú veľkú cestu do Číny”, na ktorú berie aj slovenských podnikateľov a verí, že bude ekonomicky úspešná.

Premiér plánuje osloviť čínske firmy, aby sa podieľali na rekonštrukcii a vybudovaní dopravnej infraštruktúry na Slovensku formou projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Má ísť o obnovu 500 mostov na dopravných komunikáciách, rozšírenie jednokoľajnej železničnej trate medzi Bratislavou a Komárnom a tiež dostavbu diaľnice medzi Žilinou a Martinom aj s približne 7,5 kilometrovým tunelom.

Prečítajte si aj