Sobota 18. mája, 2024
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann (Foto: FB / Miriam Lexmann)

M. Lexmann: Závislosť od Číny môže mať oveľa dramatickejší dosah než energetická závislosť od Ruska

Europoslankyňa Miriam Lexmann varuje pred nebezpečenstvom čínskych investícií a nabáda k opatrnosti.

Ako sme nedávno informovali, 22. novembra 2023 slovenská vláda podpísala Memorandum o porozumení s čínskou spoločnosťou Gotion InoBat Batteries (GIB). Došlo tak k oficiálnemu potvrdeniu spolupráce pri výstavbe továrne na výrobu batérií. 

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) kritizovala investičnú dohodu s Čínou v súvislosti s gigabaterkárňou, ktorá má byť postavená v Šuranoch na rozlohe 65 hektárov. V nedávnom rozhovore pre Hospodárske noviny vyzvala k opatrnosti vo vzťahoch s Čínou a varovala pred potenciálnymi negatívnymi ekonomickými dopadmi pre európske hospodárstvo.

Zdôraznila, že jej kritický postoj k Číne nie je nový. Už pred štyrmi rokmi upozorňovala na závislosť od Číny a jej možné následky. Taktiež varovala pred rizikami v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ohrozením slobody slova a myslenia občanov v dôsledku odosielania citlivých údajov do Pekingu. M. Lexmann bola jedna z mála europoslancov, ktorí na európskej pôde otvorili otázku závislosti od Číny a jej negatívneho ekonomického dopadu na európske hospodárstvo.

 „Pred štyrmi rokmi, keď som začala túto tému otvárať, som sa jasne postavila proti novej a vtedy chystanej investičnej dohode s Čínou. Upozorňovali sme na to, že naša závislosť od Číny môže mať ekonomicky oveľa dramatickejší dopad ako mala energetická závislosť od Ruska,“ prezradila M. Lexmann.

Europoslankyňa poukázala na morálny aspekt a neľudské zaobchádzanie s pracovníkmi. Upozornila na to, že produkty, ktoré Čína lacno predáva na náš trh, sú vyrábané novodobými otrokmi.

„Postavili sme sa nielen voči ekonomickým tlakom zo strany Číny, ale aj voči neľudskému zaobchádzaniu, čoho súčasťou sme sa postupne stali.“

Ďalšou dôležitou otázkou pre M. Lexmann je prístup ku kritickým surovinám. Podľa nej sú kritické suroviny pre slovenské hospodárstvo rozhodujúce. Ako dôvod uvádza závislosť našej krajiny od automobilového priemyslu. Na Slovensku je v automobilovom priemysle priamo alebo nepriamo zamestnaných až 250 000 ľudí. Kritické suroviny sú podľa nej kľúčom k tomu, aby tento priemysel fungoval.

„Bola som spravodajkyňou v zahraničnom výbore práve pre správu a legislatívu, kde sme nastavovali možnosti dosahu k týmto kritickým surovinám vo svete, lebo momentálne tam dominuje Čína,“ hovorí M. Lexmann.

S cieľom čeliť dominancii tejto východoázijskej krajiny sa Európsky parlament a členské štáty 13. novembra 2023 dohodli na balíku opatrení, tzv. akte o kritických surovinách. Jeho cieľom je diverzifikovať príslušné dodávateľské reťazce, t. j. zvýšiť ich rozmanitosť a zabezpečiť spoľahlivé a udržateľné dodávky kritických surovín, ako sú lítium a kremík.

Europoslankyňa v súvislosti s tým kritizuje rozhodnutie týkajúce sa zákazu spaľovacích motorov do roku 2035. Upozorňuje na riziko ohrozenia automobilového priemyslu a otázku výroby lítiových batérií.

„Toto zlé rozhodnutie nás opäť vsúva do náručia Číny práve pri výrobe týchto lítiových elektrobatérií,“ hovorí europoslankyňa.

V dokumente pripravenom pre lídrov EÚ sa uvádza, že ak Európska únia neprijme rázne opatrenia, mohla by sa do roku 2030 stať v oblasti lítium-iónových batérií a palivových článkov rovnako závislou od Číny, ako bola závislá v oblasti energetiky od Ruska pred vojnou na Ukrajine.

V dokumente vypracovanom španielskym predsedníctvom EÚ sa uvádza, že vzhľadom na nestály charakter obnoviteľných zdrojov energie, akými sú slnečná alebo veterná energia, bude Európa potrebovať spôsoby uskladňovania energie, aby dosiahla svoj cieľ nulových čistých emisií oxidu uhličitého do roku 2050.

To prudko zvýši dopyt EÚ po lítium-iónových batériách, palivových článkoch a elektrolyzéroch, ktorý by sa mal v nasledujúcich rokoch znásobiť 10 až 30-krát.

Investície z Číny a konkurencieschopnosť slovenských automobiliek

M. Lexmann zdôrazňuje, že existujú mechanizmy na rozšírenie spolupráce s demokratickými krajinami. Spolu s ďalšími poslancami Európskeho parlamentu a demokratických parlamentov sveta úspešne vytvorila Medziparlamentnú alianciu o Číne (IPAC), kde sa poslanci rôznych krajín zjednotili v hľadaní investičných príležitostí.

Europoslankyňa pripomína, že predchádzajúca vláda požiadala automobilový gigant Volkswagen vybudovať baterkáreň a malo sa zotrvať v tomto rozhodnutí. Slovensko už má podľa nej rozvinuté aj ekonomické vzťahy s Taiwanom a ďalšími krajinami, čím zdôraznila alternatívy v oblasti investícií.

„My môžeme profitovať z toho, že sa otvárajú dvere rôznym príležitostiam iných investícií, ktoré nie sú také rizikové, ako investície z Číny. Mali sme nastúpiť na tento vlak, lebo potom to bude otázka ohrozenia živobytia našich ľudí. Nemali by sme robiť kroky, ktoré sú v rozpore s tým, čo EÚ vyhodnotila ako problém.“  

Slovensko má podľa nej momentálne ešte relatívnu nezávislosť, a preto by sa mala krajina vyhýbať chybným krokom, ktoré by mohli zvýšiť jej závislosť od Číny. Nalieha na potrebu hľadať príležitosti pre investície mimo Číny, ktoré by priniesli stabilné a dlhodobé pracovné príležitosti.

M. Lexmann zdôraznila obavy z ohrozenia konkurencieschopnosti automobiliek na Slovensku pri prijatí investícií z Číny do baterkárenského priemyslu. Slovenská republika by podľa nej mala hľadať kvalitné investície, ktoré by prispeli k dlhodobému rastu a infraštruktúre, namiesto prijímania investícií, ktoré by mohli podkopať ekonomickú bezpečnosť krajiny.

„Touto investíciou síce vytvoríme živobytie pre niekoľkých ľudí, ktorí budú robiť v baterkárni, ale ohrozíme konkurencieschopnosť tých automobiliek, ktoré podnikajú na Slovensku a 250 000 ľudí, ktorí sú závislí od tohto priemyslu.“

Čínske sankcie na osobu Miriam Lexmann a jej rodinu 

Miriam Lexmann sa stala jednou z desiatich európskych osobností, ktoré sa ocitli na čínskom sankčnom zozname. Uvalené sankcie boli odpoveďou Číny na sankcie od EÚ v súvislosti s represiami voči ujgurskej menšine.

Čína uvalila sankcie voči desiatim významným európskym osobnostiam a štyrom inštitúciám, potom čo ich obvinila z poškodzovania čínskych záujmov. Medzi sankcionované osoby patria poslanci Európskeho parlamentu Reinhard Butikofer, Michael Gahler (Nemecko), Raphaël Glucksmann (francúzsko), Ilchan Kjučjuk (Bulharsko) a nemecký výskumník Adrian Zenz, ktorý publikoval správy o situácii s Ujgurmi v čínskej provincii Sin-ťiang.

Slovenská europoslankyňa prezradila, že kvôli sankciám nemôže vycestovať do Číny a vykonávať ekonomické aktivity spojené s Čínou. Podľa jej slov sa v sankciách tiež uvádza, že rovnaké zákazy platia aj pre členov jej rodiny a príbuzné osoby, pričom nie je právne definovaný pojem príbuznosti.

„Je to tak urobené naschvál, aby to vytváralo tlak na ľudí, ktorí sú v mojom okolí,“ domnieva sa M. Lexmann.

V reakcii na svoj obmedzený kontakt s ľuďmi z Číny a exilovanými občanmi vyjadrila obavy o bezpečnosť týchto jednotlivcov a zdôraznila potrebu ochrany tých, ktorí môžu byť ohrození čínskym právom o národnej bezpečnosti s extrateritoriálnym dosahom.

„Čo je pre mňa obmedzujúce, je to, že nemôžem mať kontakt s ľuďmi z Číny, ale ani s ľuďmi, ktorí napríklad žijú v exile a sú pôvodom z Číny. Ich kontakt so mnou môže ohroziť ich rodinných príslušníkov. Pre nich to znamená, že vytvárajú protištátnu aktivitu. Ja som braná ako osoba ohrozujúca Čínu, takže už ich stretnutie so mnou môže ohrozovať ich rodinných príslušníkov v Číne, a takisto to platí aj pre osoby z Hongkongu. Momentálne sa snažím s nimi spolupracovať spôsobom, aby ani v digitálnom svete neboli záznamy o spolupráci ľahko dohľadateľné.“

M. Lexmann dodáva, že Čína má zákon o národnej bezpečnosti, ktorý má extrateritoriálny dosah. To znamená, že Čína podáva trestné oznámenia a začína súdne procesy s ľuďmi žijúcimi v krajinách mimo Číny. Žiadajú aj o ich vyhostenie z demokratických krajín späť do Číny.

„Mnohé štáty EÚ, napríklad Belgicko, kde za nami disidenti často chodia, podpísali s Čínou dohodu o vyhosťovaní. Ja to veľmi kritizujem, pretože ide o ohrozovanie ľudských práv a dôstojnosti týchto ľudí. “

Prečítajte si aj