Inšpirácie » Tradičné remeslá

Kvalitu nespoznáte na pulte. Farmár z Častkova o tom, čo všetko sa skrýva za kvalitou vajec a kuracieho mäsa (Rozhovor)

O vlastnej hydinovej farme sníval už od detstva, no svoj koníček nakoniec musel skombinovať aj s číslami a kalkuláciami. Chovateľ hydiny Róbert Schäffer vedie hydinovú farmu v Častkove, kde im ročne rukami prejdú desiatky tisíc kurčiat. Starajú sa o ich kvalitný chov už od prvého dňa a okrem predaja živej hydiny sa venujú aj produkcii kuracieho mäsa a vajec. V rozhovore nám porozprával o svojich začiatkoch, o tom, čo je najťažšie pre začínajúcich farmárov a priblížil nám svoj pohľad na kvalitu vajec a kuracieho mäsa. 

Epoch Times Slovensko: Keď ste na farme začínali, vaším cieľom bolo jednak kvalitné kuracie mäso, no tiež domáce vajíčka. Ako sa to z vášho pohľadu zmenilo v priebehu rokov? 

Róbert Schäffer: Na začiatku išlo len o zábavu. Choval som hydinu, lebo ma to bavilo a ekonomický úžitok bola nepodstatná súčasť. Chov hydiny som si vizualizoval už od škôlky a vydržalo mi to až dodnes. Keď som začal premýšľať, že by sa z hobby mohlo stať podnikanie, v hre boli dva smery. Prvý bol chov akváriových rýb a druhý bola hydina. Vyhrala hydina, no akvaristiku si dodnes držím ako záložný plán na dôchodok. Aj dnes je chov hydiny najmä koníček, ale prístup sa zmenil v tom, že už to musí dávať ekonomický zmysel. Kalkulačka v ruke a hlava plná čísiel, dát a plánov je aktuálne moja hlavná náplň práce. Vyvoziť halu plnú hnoja je odmenou, na ktorú sa teším.

Čo bolo pre vás najnáročnejšie v období rozbehu vašej farmy? S čím ste najdlhšie bojovali?

Najnáročnejšie je od začiatku financovanie. Pred prvým predajom z prvej prenajatej haly som mal na účte 50 €. Ak by sa niečo udialo, tak podnikanie by rovnako rýchlo skončilo ako začalo. Farma skutočne začínala z úplnej nuly, len z financií, ktoré som dokázal zarobiť v práci. Teraz vidím, že som nastúpil do sféry, ktorá je finančne extrémne náročná a s nulou na účte to nie je vôbec jednoduché. S odstupom času vidím ako najnáročnejšie aj nasadenie. Keď je človek mladý, nemá zábrany. Prvé tri roky bol priemerný čas spánku na úrovni 3 hodín denne. Keď sme finalizovali hydinu na burzách, často sa dialo, že 3 dni boli bez spánku, aby sa všetko zvládlo.

Ak by ste to mali porovnať so súčasnými podmienkami, ako sa zmenili pre začínajúcich farmárov? 

Podmienky pre mladých farmárov sa nezmenili. Je to na rozbeh veľmi náročné – po časovej aj finančnej stránke. Dnes už ale nestačí byť len pracovitý, človek musí byť aj mentálne vybavený, aby si poradil so všetkými nástrahami. Svet sa rýchlo mení. Keď pred pár rokmi stačilo dať inzerát do novín, dnes musí byť všetko sofistikovanejšie. 

Ako je to v rámci celkovej prevádzky farmy, ak by sme porovnávali súčasnosť s vašimi začiatkami?

Hydina zmenami neprechádza, stále potrebuje to isté. Zmenil sa najmä manažment farmy. Ako farma rastie, na jednu sliepku pribúda neviditeľná práca v zákulisí, hoci tej fyzickej ubúda. My však stále ideme smerom veľkého podielu fyzickej práce, keďže som presvedčený, že je to na samotnej hydine vidieť. Stroj ani počítač nevidí a nemá taký cit pre vec ako samotný človek. 

Čo sa týka fyzickej práce, na začiatku bolo potrebné priviezť paletu krmiva v 25-kilových vreciach, vyložiť ho na farme, následne naložiť na vozík a rozniesť ručne po hale. Každú tonu krmiva bolo potrebné chytiť do ruky minimálne trikrát. Dnes už sú haly vybavené automatickým kŕmením, takže je potrebné len kontrolovať, či technológie fungujú, ako majú. To isté so slamou. Tú bolo potrebné ručne nahádzať do dodávky vidlami, vyhádzať ju na farme a rozhádzať ju po hale. Dnes máme uskladnené suché balíky, ktoré si privezieme strojom a následne ručne rozhadzujeme po hale.

Zákulisie farmy sa oproti začiatkom výrazne zmenilo. Pribudli ľudia, ktorí majú na starosti starostlivosť o zákazníkov, otvorili sme tiež predajňu s obsluhou a v kancelárii sedia ďalší traja ľudia, ktorí sa starajú o objednávky. 

Väčšina z nás – konzumentov – vidí len hotový produkt – či už vajíčka v regáloch, alebo kuracie mäso na pultoch. Čo najzásadnejšie nám ale ako kupujúcim uniká?

To by bolo na samostatnú slohovú prácu. Odporučil by som najmä, aby si konzument všímal transparentnosť svojho dodávateľa. Ten, kto robí všetko tak, ako tvrdí, nemá problém sa podeliť o svoj chov, rád ho odprezentuje, ukáže a zákazník môže byť neustále v obraze. Zákazník by mal byť uvedomelý a poznať svojho dodávateľa. Dnes má dodávateľ neobmedzené možnosti svojej prezentácie na sociálnych sieťach.

Svoju farmársku prácu prezentujete aj vy na sociálnych sieťach vrátane tých najbežnejších činností…

Áno, pretože rovnako ako vo filmoch nevidíme tých za kamerou, tak ani pri kúpe kuracieho mäsa nevidíme to množstvo ľudí, vďaka ktorým sa tieto produkty dostávajú do domácností.

V čom sa najviac odlišujete od pásového chovu a výroby?

Naše hlavné zameranie je ponúkať ľuďom živú hydinu na ďalší chov. Samozrejme, produkujeme aj mäso a vajcia. Odlišujeme sa najmä prístupom k chovu, snažíme sa zvieratám vytvoriť podstatne lepšie podmienky. Nezameriavame sa na maximálne čísla, ktoré sú možné, napríklad počet kurčiat na meter štvorcový, ale robíme veci tak, ako pre seba. Oproti veľkochovu máme priestor zaplnený len na 30 %. Tam, kde oni majú 3 kurčatá, my máme jedno. Kurčatá zabíjame medzi 8. až 11. týždňom veku, vo veľkochove je to v 5. týždni.  

Kuriatka tiež kŕmime podľa vlastných receptúr, aby rástli pomalšie a mäso bolo kvalitnejšie, vyzretejšie. U našich kurčiat kupuje zákazník mäso a nie drahú vodu. Samotná chuť je úplne iná. Cítite chuť kuraciny a nemusíte rozmýšľať, čo to vlastne máte na tanieri. Pre tých, ktorí chcú skúsiť kurča ako kedysi, máme v ponuke kohútov, ktorých chováme 6 až 7 mesiacov. To mäso je podstatne výraznejšie, tuhšie, tmavšie, ale ak zákazník zvládne prípravu, tak je to delikatesa, ktorá napríklad v Ázii patrí na sviatočný stôl. Nikdy nejdeme na hranu, ale dodržiavame zootechnické opatrenia, vďaka ktorým sme pri odchove kurčiat na mäso ešte nikdy nepoužili antibiotiká. 

A ako je to s kvalitou vajec?

Vajcia sú trošku iný prípad. V prípade produkcie vajec nie je dokázaný kvalitatívny rozdiel medzi vajíčkom z klietky a vajíčkom z voľného výbehu, čiže človek pripláca za lepší život sliepok. Vajcia budú obdobnej kvality. Asi viacerých nahnevám, ale často je vajíčko z  haly kvalitnejšie než z výbehu. Vonku hrozí sliepkam veľké riziko nakazenia sa, napríklad salmonelou, ktorá nie je v malých, voľných chovoch monitorovaná. Výbehové sliepky majú tiež často čmelíka, čo je roztoč, ktorý im saje krv. Ja som zástancom zlatej strednej cesty, preto máme podstielkový chov a nižšie zaťaženie na meter štvorcový. V štvormesačných intervaloch sú odoberané a zasielané vzorky na rozbor prítomnosti salmonely.

V čom teda spoznáme kvalitu chovu už na prvý pohľad? Ako sa nedať oklamať?

Bojím sa, že toto bežný spotrebiteľ nedokáže, preto odporúčam poznať svojho dodávateľa a sledovať jeho chov. Prečo by sa nepochválil, ak robí veci dobre? Ak sa nechváli, osobne mám pochybnosť, či je všetko tak, ako tvrdí. Sú medzi nami aj takí, ktorí nakupujú hydinu z veľkochovu, zabijú ju a už je z toho domáce kurča. Sú takí, ktorí nedodržiavajú zootechnické opatrenia a následne musia antibioticky zasiahnuť. Zvykne sa tiež diať, že ľudia sa tešia z krásneho žltého sfarbenia kože kurčiat, ale skutočnosť je taká, že sa to často dosiahne umelým dofarbovaním cez krmivo. 

Slepačie vajíčka sa nájdu azda v každej slovenskej domácnosti, no či sú kvalitné, to nedokážeme posúdiť. Aké sú znaky nižšej kvality?

Vajíčka by nemali zapáchať, nemali by mať neprirodzenú konzistenciu a nemali by byť poškodené. 

Častokrát býva jednotkou kvality aj pôvod vajíčok… Ten, kto to robí ako zábavu a zisk nie je najdôležitejší faktor, tak to je ten správny. Ten zainvestuje do dobrého života sliepok, bude kvalitne kŕmiť a nebude priekupníkom vajec. Nedá sa povedať, že my máme kvalitnejšie vajcia, než napríklad v Poľsku. Sú producenti, ktorí majú 2000 sliepok vo voľnom výbehu, ale produkujú 10 000 vajec denne. Hľadajte tých, ktorí vás nechajú pozrieť do zákulisia. Peniaze robia z ľudí neriadené strely a niektorí sú pre zisk ochotní bez váhania ohroziť zdravie spotrebiteľa.

Aké sú vaše skúsenosti s pôvodom vajec? 

Dovolím si povedať, že na Slovensku sa nemáme za čo hanbiť. Nemusíme vynášať na svetlo sveta zahraničie. Bolo by však na mieste pozrieť sa na našu legislatívu a upraviť ju tak, aby chovy, ktoré robia ľudia z lásky k práci, vznikali jednoduchšie a bolo motivačné ich zakladať. Skôr sa hádžu polená pod nohy, než aby sa pomáhalo. Dúfajme, že sa to raz zmení a že o poľnohospodárstve budú rozhodovať ľudia s racionálnym pohľadom na vec a veci sa začnú robiť logickejšie.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK