Domov, Životné prostredie

Čo všetko treba vedieť o veterných elektrárňach na Slovensku (Otázky a odpovede)

Slovensko sa dostalo do paradoxnej situácie. V strategických energetických dokumentoch počíta s prudkým rozvojom veternej energetiky, hoci premiér Robert Fico (Smer-SD) zároveň tvrdí, že krajina veterné parky nepotrebuje. Odpor verejnosti je taký búrlivý, že prvé rokovanie o akceleračných zónach muselo byť v júni 2026 predčasne ukončené. Obec pri Komárne v referende veternú elektráreň odmietla. Je vietor pre Slovensko reálnou energetickou príležitosťou?

Prečo Slovensko tlačí agendu veterných elektrární, keď ich dnes prakticky nemá?

Dôvodov je viac a nie všetky sú slovenského pôvodu.

Štát sa v rámci európskej energetickej politiky zaviazal zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov. Aktualizovaný Národný energetický a klimatický plán počíta s tým, že inštalovaný výkon veterných elektrární sa má do roku 2030 zvýšiť približne na 750 megawattov.

Druhým dôvodom je Plán obnovy a odolnosti. Slovensko sa zaviazalo vytvoriť podmienky pre takzvané akceleračné zóny. Ide o územia, v ktorých má byť povoľovanie projektov obnoviteľných zdrojov jednoduchšie a rýchlejšie. 

Ministerstvo hospodárstva preto pripravilo dokument, ktorý pôvodne identifikoval osem takýchto zón: Prietržka – Sobotište, Gbely – Štefanov, Vrakúň – Dolný Štál, Okoč – Zemianska Oľča, Palárikovo – Nové Zámky, Komjatice – Mojzesovo, Podhájska – Dvory nad Žitavou a „Pilotnú zónu Východ (1 a 2)“.

A napokon je tu energetická transformácia. Európska komisia argumentuje, že Slovensko bude v nasledujúcich desaťročiach potrebovať viac elektriny v dôsledku elektrifikácie dopravy, vykurovania a priemyslu. Slovenský energetický systém je síce výrazne nízkouhlíkový, ale jeho budúca spotreba môže byť podstatne vyššia než dnes. 

Paradoxom však je, že vládna politika a strategické dokumenty dnes vysielajú rozdielne signály. Premiér Fico v júni 2026 opakovane vyhlásil, že vláda v prípade veternej energie iba plní administratívne povinnosti vyplývajúce z Plánu obnovy.

„Slovenská republika má na základe plánu obnovy a odolnosti, ktorý bol prijatý predchádzajúcou vládou, určité administratívne povinnosti. Opakujem, administratívne povinnosti, ale ako predseda vlády oficiálne oznamujem, že Slovensko veterné parky nepotrebuje,“ povedal. 

Postaví Slovensko stovky veterných vrtúľ?

V pôvodnom strategickom návrhu sa skutočne pracovalo s ôsmimi akceleračnými zónami, v ktorých by v budúcnosti mohli byť vystavané veterné elektrárne. Nachádzali sa predovšetkým na západnom a južnom Slovensku s jedinou pilotnou oblasťou pri Michalovciach. 

Dokument počítal maximálne s 207 turbínami, výkonom 1 449 MW a výrobou približne 2,92 až 4,07 TWh ročne. Maximálna výška väčšiny uvažovaných turbín mala dosahovať približne 262,5 metra. 

Situácia sa však v auguste 2026 zásadne zmenila. Ministerstvo životného prostredia vedené Tomášom Tarabom (nom. SNS) oznámilo, že z plánovaných ôsmich zón ponechá iba „Pilotnú zónu Východ“ v okrese Michalovce, rozdelenú na dve zóny. 

Podľa ministra by veterné parky vo všetkých pôvodne komunikovaných akceleračných zónach vznikli len vtedy, ak by s tým súhlasili samosprávy, čo však Taraba nepredpokladá.

Investigatívna novinárka Timea Ethey Katz, ktorá sa dlhodobo venuje téme veterných parkov, na sociálnej sieti upozornila na skutočnosť, že minister Taraba síce oznámil vyradenie väčšiny plánovaných akceleračných zón pre veternú energetiku, to však ešte neznamená, že sa automaticky zastavili všetky staršie projekty plánovaných veterných parkov na Slovensku.

„Úplne inou vecou sú projekty veterných parkov, ktoré vznikli ešte pred prípravou akceleračných zón a pri ktorých už obce uzatvorili konkrétne zmluvy s investormi. Presne takýto prípad máme napríklad v Dolných Salibách,“ uviedla Ethey Katz.

Kde sa bude veterný park napokon stavať?

Ministerstvo životného prostredia vydalo v auguste 2026 záverečné stanovisko k projektu Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie – Východ. Dokument sa týka územia okresu Michalovce a viacerých obcí vrátane Lesného, Nacinej Vsi, Oreského, Petroviec nad Laborcom, Starého, Suchého, Zbudze či Michaloviec.

Taraba rozhodnutie projekt osekať vysvetlil snahou o to, aby Slovensku neprepadlo 430 miliónov eur z plánu obnovy. 

„Žiadnemu tlaku lobistov sme nepodľahli a dnes na základe odborných stanovísk, pripomienok samospráv a verejnosti môžeme konštatovať, že Slovensko nemá vhodné podmienky na rozvoj veternej energie. Rezort hospodárstva určil 8 tzv. akceleračných zón pre rozvoj veternej energie, a z nich 7 nateraz Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) neodporúča pre ďalší proces posudzovania a povoľovania,“ uviedol minister.

Schválený variant počíta s maximálne 43 veternými elektrárňami s celkovým výkonom približne 301 MW a predpokladanou 30-ročnou prevádzkou. Turbíny môžu mať celkovú výšku 199,5 až 266,5 metra. Výstavba sa podľa dokumentu predpokladá približne od roku 2028, začiatok prevádzky okolo roku 2029.

Treba však rozlišovať medzi kladným záverečným stanoviskom EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a samotným stavebným povolením. 

Projekt ešte musí prejsť ďalšími povoľovacími procesmi a splniť stanovené podmienky. Samotné ministerstvo zároveň tvrdí, že bez súhlasu dotknutých samospráv sa veterný park nepostaví.

Má Slovensko vôbec dostatok vetra?

Analýzy slovenského potenciálu identifikovali vhodné oblasti predovšetkým na západnom a južnom Slovensku a čiastočne na východe. Pri výbere lokalít však nejde iba o rýchlosť vetra. Rozhoduje aj dostupnosť elektrickej siete, vzdialenosť od obývaných oblastí, doprava, ochrana prírody, vojenské a letecké obmedzenia a ďalšie faktory. 

Teoreticky tak na Slovensku môžu existovať lokality s vysokým veterným potenciálom — a súčasne s pomerne malým reálne využiteľným potenciálom. 

„Slovensko patrí vo veternej energetike medzi najslabšie krajiny v Európe. V prevádzke máme len štyri veterné turbíny spustené ešte v rokoch 2003 a 2004. Medzitým sa v okolitých krajinách postavili desaťtisíce nových zariadení. V celej Európe je ich dnes viac ako 100-tisíc,” hovorí Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI). 

Aktuálne u nás funguje veterný park pri obci Cerová s postavenými štyrmi turbínami a veterný park Ostrý vrch pri Myjave s jednou turbínou.

Nie je problémom vetra jeho nestálosť?

Skutočnosť, že Slovensko nie je pobrežná veterná krajina, je jedným z najsilnejších argumentov kritikov veternej energetiky. Veterná elektráreň totiž nevyrába elektrinu podľa toho, kedy spotrebiteľ elektrinu potrebuje, ale podľa toho, či a ako silno fúka.

Preto veľký podiel vetra vyžaduje flexibilnú elektrizačnú sústavu, akumuláciu, vodné a prečerpávacie elektrárne, prípadne iné regulovateľné zdroje a dostatočne silnú sieť.

„Ekonomika projektov ani kapacita elektrizačnej sústavy dnes nepredstavujú zásadný problém. Veterné elektrárne sú ekonomicky konkurencieschopné a otázka pripojenia do siete je technická výzva, ktorú úspešne zvládli mnohé európske krajiny,” vysvetľuje Lacko.

Za najväčšiu prekážku pokladá regulačné a povoľovacie prostredie, čo sa podľa neho premietlo aj pri príprave akceleračných zón pre vietor.

Ethey Katz sa však odvoláva na dokument Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike, v ktorom podľa jej slov ministerstvo pracuje s priemernými rýchlosťami vetra často okolo 6 až 7 m/s vo výške 150 metrov, teda s podmienkami, ktoré si vyžadujú obrovské turbíny s veľkým rotorom. 

„Ak má byť cena za tento výnos masívny zásah do krajiny, stovky metrov vysoké konštrukcie, nové prístupové cesty, zásahy do poľnohospodárskej pôdy a konflikt s obcami, potom sa treba pýtať, či je to naozaj rozumné riešenie pre Slovensko,“ skonštatovala v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.

Aké sú riziká veterných parkov pre ľudí?

Najčastejšie sa hovorí o hluku, tieňovom efekte, vizuálnom zásahu do krajiny, vibráciách a nízkofrekvenčnom zvuku (infrazvuku).

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje environmentálny hluk za zdravotný problém, pričom medzi jeho zdroje zaraďuje aj veterné turbíny. Nadmerná expozícia hluku môže súvisieť napríklad s poruchami spánku a ďalšími zdravotnými účinkami. 

Najnovšia štúdia vedcov z Univerzity Johanna Gutenberga v Mainzi však naznačuje, že infrazvuk môže prispievať k vzniku srdcových ochorení.

Na druhej strane veľká štúdia Health Canada nenašla medzi úrovňou hluku z veterných turbín a sledovanými ochoreniami, krvným tlakom, cukrovkou, srdcovými ochoreniami či kvalitou spánku súvislosť. Našla však jasnú súvislosť medzi rastúcou hladinou hluku a obťažovaním. 

Ďalší príklad nájdeme vo Francúzsku, kde súd v Štrasburgu na základe viacerých výpovedí potvrdil, že veterné elektrárne môžu spôsobovať zdravotné problémy. Postihnutí ľudia hlásili bolesti hlavy, tinnitus, závraty, poruchy spánku, úzkosť a problémy s koncentráciou.

Niektorí vedci považujú príčinnú súvislosť za pravdepodobnú, iní o nej pochybujú. Francúzske úrady zostávajú pri hodnotení infrazvuku zdržanlivé. Štátna lekárska akadémia v roku 2017 dokonca uviedla: „Rolu infrazvuku, ktorý sa často uvádza ako príčina, možno vylúčiť.“

Na základe súčasných poznatkov francúzska Agentúra pre zdravie a bezpečnosť v oblasti výživy, životného prostredia a práce nepovažuje za potrebné meniť predpisy týkajúce sa výstavby veterných parkov. Agentúra zároveň priznáva, že potenciálne vplyvy infrazvuku a nízkofrekvenčných zvukov, ktoré veterné elektrárne generujú, boli doteraz skúmané len v niekoľkých vedeckých štúdiách.

Na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli sa v marci konala konferencia s názvom Nepočuteľný, ale nie neškodný: Verejné zdravie a infrazvuk z veternej energie, ktorá sa venovala vplyvu veterných elektrární na ľudské zdravie. Zúčastnili sa na nej vedci, právni experti a zástupcovia sektora veternej energetiky, ktorí dokazovali rozličné závery. Jedni poukazovali na vážne dôsledky veterných elektrární na ľudské zdravie, iní konštatovali, že žiaden výskum doteraz jednoznačne nepreukázal priamu súvislosť medzi veternými turbínami a zdravotnými problémami.

Vedecky tak nie je jednoznačne potvrdené, že moderné veterné turbíny automaticky spôsobujú ľuďom vážne ochorenia a rovnako nie je správne tvrdiť, že neexistuje žiadny problém. Hluk a obťažovanie sú legitímne otázky, ktoré treba riešiť správnym umiestnením turbín a limitmi.

A čo príroda?

Tu sú riziká konkrétnejšie. Veterné elektrárne môžu spôsobovať kolízie vtákov a netopierov s lopatkami, narúšať biotopy a fragmentovať krajinu. Európska environmentálna agentúra medzi environmentálne a sociálne obmedzenia veterných projektov výslovne zaraďuje hluk, vizuálny vplyv a úhyn vtákov a netopierov pri kolíziách s rotormi. 

To však neznamená, že každá turbína automaticky predstavuje významnú ekologickú hrozbu. Riziko sa dramaticky líši podľa lokality. Rozhodujúce sú migračné trasy, výskyt chránených druhov, hniezdiská, krajinná štruktúra a počet a rozmiestnenie turbín.

Aj preto je pri veterných parkoch nevyhnutné kvalitné biologické posudzovanie pred výstavbou a monitoring po nej.

Ethey Katz opäť poukazuje na strategický dokument ministerstva hospodárstva Akceleračné zóny pre veternú energiu v SR. Ten podľa jej slov takisto priznáva, že pri veterných projektoch sa treba zaoberať hlukovými limitmi, ochrannými vzdialenosťami, režimami vypínania turbín na ochranu vtáctva a netopierov, ako aj zmierňujúcimi opatreniami pre jednotlivé lokality. 

„Ak by to bolo také bezproblémové a čisté riešenie, nebolo by potrebné toľko výnimiek, limitov, opatrení a kompenzácií,“ skonštatovala s tým, že „zelené“ na papieri ešte neznamená ekologické aj v realite.

Ako k diskusii o veternej energii prispeli mimovládne organizácie?

Časť opozície a klimatické organizácie sú veternej energetike vo všeobecnosti výrazne otvorené.

Klimatická koalícia tvrdí, že Slovensko potrebuje rozvoj veternej energetiky, pretože môže znižovať závislosť od fosílnych palív a prispievať k energetickej bezpečnosti. Zároveň však kritizuje spôsob, akým vláda pripravovala akceleračné zóny, a požaduje transparentnejšie pravidlá a lepšie zapojenie samospráv.

Kritici vlády upozorňujú na nepredvídateľnosť a chaos v povoľovaní. Vláda naopak tvrdí, že posilnila práva samospráv a zabránila tomu, aby investor mohol projekt presadiť proti vôli miestnych. 

„Samosprávy a obyvatelia musia jasne vyjadriť, či veterné parky na svojom území chcú alebo nie, a tento postoj zostáva nemenný,“ argumentoval minister Taraba.

Je veterná elektrina vôbec profitabilná?

Veterná energia patrí medzi najlacnejšie zdroje elektriny v prepočte na jednotku vyrobenej energie. Jej profitabilita však predstavuje ďalšiu otázku. S jej zodpovedaním môžu pomôcť dáta z Rakúska.

Náš západný sused má na rozdiel od Slovenska s veternou energetikou reálnu skúsenosť. Na konci roka 2024 Rakúsko prevádzkovalo 1 451 veterných elektrární s celkovým výkonom 4 028 MW. Za rok vyrobili približne 9,3 TWh elektriny. 

Rakúske dáta zároveň ukazujú, že vietor nie je bezplatná elektrina. Nové projekty potrebujú vysoké kapitálové investície, pripojenie do siete, údržbu a financovanie.

Napríklad projekt Windpark Spannberg IV v Dolnom Rakúsku s výkonom približne 62,8 MW má podľa Európskej investičnej banky celkové náklady vo výške 114 až 115 miliónov eur.

Pri takejto investícii ekonomika projektu závisí od viacerých premenných: koľko elektriny turbíny skutočne vyrobia, za akú cenu ju investor predá, aké sú náklady na financovanie, pripojenie a údržbu a akú podporu alebo garantovanú trhovú prémiu môže projekt získať.

Nová elektráreň tak môže byť ekonomicky životaschopná, ale jej návratnosť závisí od konkrétnej lokality, ceny kapitálu, kontraktov na predaj elektriny a podporného mechanizmu.

Rakúsky sektor sám uvádza, že jedno päťmegawattové veterné zariadenie vytvára počas 20-ročnej životnosti približne 8,4 milióna eur objednávok pre domáce firmy vrátane výstavby, servisu a prevádzky. Ide však o ekonomickú hodnotu pre dodávateľský sektor, nie o čistý zisk vlastníka turbíny.

Americký minister energetiky Chris Wright minulý rok poukázal na ďalšiu komplikáciu. Zdôraznil, že vietor nefúka stále, a preto obnoviteľné zdroje nemôžu samy zabezpečiť nepretržitú dodávku elektriny. Pridaním veterných a fotovoltických elektrární sa podľa neho neodstráni potreba uhoľných, jadrových a plynových zdrojov, ktoré musia byť vždy k dispozícii ako záloha. 

V dôsledku toho treba v praxi udržiavať spoľahlivú sieť aj pre obdobia bez vetra a slnka, čo je nákladnejšie, lebo existujúca sieť nie je navrhnutá na nárazové vstupy z obnoviteľných zdrojov a vyžaduje drahú modernizáciu.

„Skončíte tak, že musíte udržiavať dve siete, jednu pre prípady, keď fúka vietor a svieti slnko, a druhú, ktorá zaručuje, že je každý nažive a že systémy bežia a vy máte funkčnú spoločnosť. Preto je udržiavanie dvoch sietí namiesto jednej vždy nákladnejšie,“ povedal Wright.

Môže byť veterná energetika relevantná aj na Slovensku?

Podľa Lacka je potenciál Slovenska výrazne väčší, než sa prezentuje vo verejnej diskusii. 

„Analýza, ktorú sme pripravili ešte v roku 2022 spolu s rakúskymi partnermi, identifikovala teoretický potenciál približne 168-tisíc MW inštalovaného výkonu. Ide o teoretický výpočet zohľadňujúci aj známe environmentálne a priestorové obmedzenia. Geograficky sú z tohto pohľadu zaujímavé mnohé lokality na západnom  aj východnom Slovensku,” uvádza Lacko.

Slovensko by podľa neho mohlo postupovať pragmatickejšie: vybrať lokality s najlepším veterným potenciálom, dostatočnou vzdialenosťou od ľudí, minimálnym zásahom do prírody a dostupnou elektrickou sieťou.

Dôležité by bolo tiež zabezpečiť, aby časť ekonomického prínosu zostávala priamo v obciach. Ak obyvatelia vidia iba turbínu a investor vidí príjem z predaja elektriny, konflikt je prakticky nevyhnutný. Ak však obec dostáva významné príjmy a/alebo benefity ako napríklad v Rakúsku a obyvatelia majú jasne definované kompenzácie, situácia môže vyzerať úplne inak.

Ethey Katz však zdôrazňuje, že aktuálna situácia na Slovensku je úplne odlišná od rakúskych modelov občianskych družstiev. 

„U nás nevidím dostatočne jasne garantované mechanizmy, že občania budú spoluvlastníkmi, že budú mať lacnejšiu elektrinu, dividendy alebo reálnu kontrolu nad projektom. Väčšinou sa hovorí o príjme pre obec alebo prenájme pozemkov, ale nie o tom, že občania budú mať skutočný podiel na rozhodovaní a zisku,“ povedala.

Dodala, že kontaktovala obec Cerová, kde stojí veterný park so štyrmi turbínami, aby sa informovala, aké benefity tamojší veterný park poskytuje miestnym obyvateľom. Uviedla, že miestni nemajú ani lacnejšiu elektrinu, ani verejné osvetlenie. 

Tvrdenia, ktoré investori alebo niektorí starostovia predkladajú ľuďom v iných obciach, že po výstavbe veterných turbín budú mať občania lacnú alebo bezplatnú energiu, podľa Ethey Katz jednoducho nie sú pravdivé. 

„Obec môže dostať určitý finančný príspevok do rozpočtu. To však neznamená, že domácnosti budú platiť menej za elektrinu. Elektrina z veterného parku nejde priamo občanom zadarmo do zásuviek,“ uzavrela.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK