Svet

Britský murár sa zamiešal medzi migrantov a natočil, ako sa pokúšajú preplaviť cez Lamanšský prieliv

Murár z Anglicka Christian Drogan sa rozhodol zistiť, aká je pravda o migračnej kríze, ktorá ženie tisíce nelegálnych migrantov do Veľkej Británie. V prestrojení za jedného z nich trávil čas v utečeneckom tábore a nakoniec sa pokúsil prekročiť Lamanšský prieliv smerom do svojej rodnej vlasti. Súčasne sa vydal na dráhu investigatívneho novinára a svoje zistenia zdokumentoval. O prvom neúspešnom pokuse hovoril koncom minulého roka, pred pár týždňami o ďalšom – teraz už úspešnom.

Aby zapadol medzi ostatných migrantov, nechal si narásť fúzy, chodil do solária a pil mrkvovú šťavu, ktorá zvýraznila jeho opálenie. Tiež sa otužoval v ľadovej vode, aby sa pripravil na nebezpečnú cestu cez kanál.

Svoje zážitky nahrával pomocou okuliarov s integrovanou kamerou. Najskôr odletel na jeseň roku 2025 z Manchestru do Paríža, odtiaľ potom vlakom do Calais Ville, kde prespal v hoteli, a ráno sa vydal medzi migrantov do táborov v okolitých hájoch, ktoré nazýva „džungle“. Predstieral, že je utečencom z Arménska s vymysleným menom.

Provizórne kempy podľa neho ovládajú gangy z Blízkeho východu. Pašeráci sa sami označujú za „medzinárodné cestovné kancelárie“, ktoré bez zábran inzerujú na sociálnych sieťach. „Je to oveľa hlbšie a temnejšie, než si myslíme. Je to zlovestnejšie a organizovanejšie,“ uviedol v rozhovore o svojom dokumente.

Na ceste z tábora pri Dunkerque k moru, sa pripojil k ostatným. V meste stretával množstvo policajtov a vojakov, ktorí občas niekoho zastavili, robili si poznámky, fotili, ale „nerobili nič, čo by migrantov odradilo alebo zastavilo, jednoducho tam len boli“, opísal v rozhovore.

Francúzska polícia podľa neho migrantom nijako nebráni, len ich sleduje a sprevádza k člnom, na ktorých prekračujú Lamanšský prieliv do Veľkej Británie. Väčšina verejnej dopravy je v tejto oblasti navyše zadarmo, poznamenal.

Potom, čo sa migranti dostali do lesov na pobreží, kde prenocovali, začali ráno bežať k moru. V pätách im boli traja vojaci, ale len ako dozor. „Vôbec sa nesnažili nikoho zastaviť,“ spomína Drogan. V tom momente rozhodol, že odchod člna zdokumentuje, ale sám nenastúpi, pretože nemal pri sebe žiadnu väčšiu sumu peňazí a bál sa, že by ho pašeráci zabili.

Opísal, že voda bola v októbri veľmi studená. Napriek tomu sa dav zúfalých utečencov dychtivo brodil k nafukovaciemu člnu, aby sa do preplneného plavidla zmestili aj oni. Jediné tri prítomné ženy sa hystericky dožadovali miesta, ale neuspeli. Drvivá väčšina migrantov však boli podľa Drogana muži.

Pri člne čakala aj loď pobrežnej stráže a kúsok ďalej na mori vojenská loď, ktoré podľa Drogana „eskortovali“ migrantov do Anglicka.

Čakanie na druhý pokus

Potom sa Drogan vrátil späť do pôvodného tábora pri Dunkerque, aby si vzal peniaze, získal viac informácií a čakal na ďalšiu príležitosť preplaviť sa do Británie. Tá sa však nenaskytla, pretože nasledujúce dva týždne panovalo nepriaznivé počasie. Počas tej doby bežne počúval v noci v okolí streľbu. Jednej noci však streľba trvala „až do pol tretej“, povedal. Ráno sa v lese objavili ľudia so zakrytými tvárami a pocit relatívneho bezpečia zmizol.

„Mal som pocit, že sa odtiaľ musím dostať preč, a to rýchlo, lebo veľmi skoro prídem o život,“ poznamenal. Zbalil si preto pár svojich vecí a rýchlo odišiel. Pri hľadaní miesta objavil mimoriadne čistý tábor, kde v noci bežali generátory, mali tam nákupné košíky, smetné koše na kolieskach a veľkú krytú toaletu umiestnenú mimo tábora. Keď sa tam však pokúsil postaviť stan, jeden z migrantov ho lámanou angličtinou varoval, že tam každú noc strieľa mafia a že môže prísť o život „možno už dnes v noci“.

Varovanie uposlúchol, presťahoval sa inde, no necítil sa už v bezpečí. Medzi ostatnými migrantmi vzbudzoval podozrenie, pretože bol Európan a tým nedôverovali.

Drogan sa obrátil na svojho kontaktného človeka v Calais, Čečenca Bilala, a snažil sa mu vysvetliť, že sa chce dostať na loď do Anglicka. Ten mu povedal, že mu cestu sprostredkuje o štyri dni, medzitým však musí prespať v „mini-kempe“ v uliciach Calais. Tam narazil na Palestínčana, ktorý mu ukazoval násilné videá, na ktorých mal byť údajne jeho strýko, ako ťahá z auta polomŕtvu postavu a potom ju strelí do hlavy. Ďalší obyvateľ mu vtrhol do stanu, aby si u neho „uvaril“ a vyfajčil crack, opisoval Angličan.

Avšak ani potom sa mu nepodarilo dostať na čln kvôli počasiu. Ako podnikateľ sa musel venovať svojim zákazkám v Británii, a tak sa vrátil späť.

Druhá misia

Tým však Droganove snahy dostať sa na člne do Británie neskončili. Tento rok v júli sa vrátil do Francúzska, tentoraz však nevystupoval ako arménsky migrant, ale ako drogový díler, kolega-kriminálnik.

Zistil, že dostať sa na čln pašerákov nie je otázka peňazí a navyše sa nezaobíde bez kontaktov. Drogan opísal, že mesiace pred svojou cestou komunikoval so sprostredkovateľom cez internet, aby si zabezpečil miesto. Na mieste komunikoval so Sýrčanom Alimom, ktorý ho mal dostať do Británie. Hoci on sám za svoj „lístok“ zaplatil 1 400 eur, väčšina migrantov podľa neho za prepravu neplatila.

„Nemyslím si, že by väčšina z nich platila poplatok za čln. Povedal by som, že existujú iné spôsoby, ako je tento proces financovaný,“ povedal. Cenu lístka si podľa neho odpracujú nelegálnou činnosťou vo Francúzsku alebo otrockou prácou v Británii.

V nelegálnom prekročení hraníc pomáhajú migrantom aj neziskové organizácie, domnieva sa. „Naozaj verím, že charitatívne organizácie pomáhajú a prispievajú k celému procesu,“ povedal. Tieto neziskové organizácie sú podľa neho „na každom rohu pašeráckych operácií naprieč kontinentmi“, uviedol. Bez ich pomoci, ktorá zahŕňa stravu, ošatenie, materiálne potreby a kontakty na pašerákov, by masové presuny migrantov neboli možné, domnieva sa Drogan.

Prevádzači nezverejňujú účastníkom cesty celý itinerár vopred. Informujú vždy len o ďalšom mieste, kam sa treba premiestniť, povedal Drogan. Ich skupina vyrazila k moru ešte pred úsvitom, boli v nej aj malé deti. Museli sa však zastaviť kvôli nadmieru aktívnej polícii, ktorá hliadkovala v okolí. Podľa Drogana to bolo kvôli tomu, že deň predtým zaznela v televízii kritika britskej vlády za to, že nezvláda prílev nelegálnych migrantov.

Keď bežali cez pláž, policajti niektorých prenasledovali a zastavili. Drogan bol jedným z nich. Našťastie mu v batohu nenašli pas, čo by prezradilo jeho skutočnú identitu, poznamenal. Policajti však zadržaných nechali vojsť do vody a nastúpiť na čln. Podarilo sa to aj jemu, hoci neskôr v rozhovore opísal, že „to bol absolútny chaos“. Na videu je vidieť, ako bol čln preplnený ľuďmi.

Šťastie im však neprialo – pašeráci nedokázali naštartovať motor. Drogan si v tej chvíli uvedomil, že taký malý motor aj tak nemôže čln odtiahnuť príliš ďaleko. Zrazu k nim priplávala pobrežná hliadka a jeden z policajtov prepichol loď nožom. Potom policajti namierili zbrane na migrantov, na čo všetci skočili do vody a rozutekali sa späť na breh. „Niečo také u francúzskej polície bežne nevidíte,“ pomyslel si Angličan a nasledoval ich.

Počas celej tej akcie stratil jednu z kamier, topánky aj batoh. Vyčerpaný zaspal na pláži a v noci v mestskom parku. Na druhý deň sa spolu s Alim pokúsili opäť dostať na čln smerom do Doveru. Pripojili sa k inej skupine a pod vedením pašerákov sa po štyroch plazili k pláži. Tá bola tentoraz čistá a aj nalodenie bolo menej stresujúce a chaotické. Na člne bolo šesť pašerákov. Podľa reportérky, ktorá sa podieľala na dokumentárnom filme a robila s Droganom rozhovor, išlo o iránskych Kurdov.

Taxík pre pašerákov

Onedlho k nim priplával čln pobrežnej stráže, príslušníci rozdali migrantom vesty a varovali ich, aby neplávali ďalej, že sú vysoké vlny a majú sa vrátiť. Ponúkli, že vezmú na breh tých, ktorí sa rozhodnú vystúpiť, čo urobili štyria z prevádzačov. „Nie je to prvýkrát, čo som to videl. Z tých člnov nikto nevystupuje, zúfalo sa tam snažia dostať… Policajti to museli vedieť tiež,“ poznamenal Drogan s tým, že polícia v podstate poskytla prevádzačom bezplatný taxík späť k francúzskym brehom, aby sa nemuseli trmácať do Anglicka a späť.

Reportérka označila túto prax za „škandalóznu“ už aj preto, že britskí daňoví poplatníci platia francúzskej polícii za to, aby migrantov zastavila.

Loď britskej pobrežnej stráže naložila migrantov z člna na palubu, dala im fľaše s vodou a kvalitné záchranné vesty a odviezla ich do Doveru. Drogana prekvapilo, koľko príslušníkov bolo v zadržiavacom centre. Každému kládli podrobné otázky, aby informácie spracovali do dokumentov. „Cítil som z nich frustráciu. Správali sa však veľmi profesionálne a neutrálne,“ povedal.

Ich zase prekvapilo, keď zistili, že Drogan je Angličan. Vypočúvala ho protiteroristická jednotka aj tajná služba, až ho nakoniec prepustili bez vznesenia akéhokoľvek obvinenia. „Nakoniec sme sa na tom zasmiali,“ zaspomínal. Dodal, že šéfka centra mu povedala, že je prvý, kto niečo také urobil.

Prvú časť dokumentu The Undercover Migrant (Migrant v utajení) nájdete tu, druhú časť tu.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK