Domov

Kočnerovo sledovanie novinárov po rokoch pred súdom: proces hneď odročili, Tóth namieta premlčanie

Sledovanie novinárov, politikov a ďalších verejne činných osôb sa po rokoch dostalo pred súd. Medzi sledovanými bol podľa obžaloby aj Ján Kuciak, ktorého pohyb mal sledovací tím monitorovať až do jeho bydliska vo Veľkej Mači. Z organizovaného sledovania čelí obžalobe päť mužov vrátane Mariana Kočnera a Petra Tótha. Všetci vinu odmietajú. Tóth navyše navrhol konanie zastaviť z dôvodu premlčania. Súd proces po prvom pojednávaní odročil na neurčito.

Pojednávanie bolo zakrátko odročené

17. septembra sa na Mestskom súde Bratislava I začal súdny proces vo veci nelegálneho sledovania novinárov, politikov a ďalších osôb vrátane zavraždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Jedným z pätice obžalovaných z pokračovania prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy je podnikateľ Marian Kočner. 

Okrem neho patria medzi ďalších obžalovaných bývalý novinár a bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth a traja bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek Juraj Škríp, Miroslav Kriak a Štefan Mlynarčík. Do súkromného života publicistov či politikov mali podľa obžaloby neoprávnene zasahovať ako organizovaná skupina.

Pojednávanie súd krátko po otvorení však hneď odročil. „Hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu vyriešenia dôležitej skutočnosti týkajúcej sa predsedu senátu, a to ustálenia jeho zdravotného stavu,“ priblížil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. 

Pojednávanie viedol sudca Ivan Alman. Uviedol, že pre zdravotné problémy zatiaľ nevie, či v konaní bude pokračovať, alebo vec prevezme iný sudca. Ďalší termín preto neurčil. Po vyriešení tejto otázky by malo pojednávanie pokračovať výsluchom obžalovaných.

Čo je predmetom obžaloby?

Podľa obžaloby mal Marian Kočner na prelome rokov 2016 a 2017 požiadať Petra Tótha o zabezpečenie sledovania viacerých osôb s cieľom získať neverejné informácie na ich prípadnú diskreditáciu. Tóth mal následne osloviť Miroslava Kriaka, ktorý mal vytvoriť sledovací tím a činnosť riadiť spolu so Štefanom Mlynarčíkom a Jurajom Škrípom. So sledovaním sa podľa prokuratúry začalo najneskôr začiatkom roka 2017.

Samotné sledovanie sa pôvodne malo vykonávať v bare Next Apache a v Café u Krajniaka v Bratislave, kde mali obžalovaní monitorovať osoby, zaznamenávať ich rozhovory a fotografovať ľudí. Podľa medializovaných informácií sa im v jednom z podnikov podarilo ukryť aj nahrávacie zariadenie.

Neskôr mali sledovať viacerých novinárov, politikov a ďalšie osoby vrátane Jána Kuciaka, ktorého pohyb monitorovali aj z Bratislavy do jeho bydliska vo Veľkej Mači v okrese Galanta.

Sledovanie podľa obžaloby neslúžilo len na zber informácií. Časť materiálu mala skončiť v Kočnerovej internetovej relácii Na pranieri, ktorú používal na verejné útoky voči novinárom. Prokuratúra tvrdí, že cieľom bolo poškodiť ich povesť a diskreditovať ich. 

Členovia sledovacieho tímu mali za činnosť dostávať mesačne 1 000 až 1 500 eur, pričom posledné platby im mali byť vyplatené v apríli 2018.

O sledovacej skupine sa verejnosť dozvedela po vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018. Následne sa Tóth prihlásil na polícii a priznal sledovanie najmenej piatich novinárov. 

Kriak neskôr uviedol, že ho Tóth na prelome rokov 2016 a 2017 oslovil so zadaním na sledovanie, ktoré malo podľa neho súvisieť s bojom proti drogám, únikom informácií a spravodajskou ochranou. Sledovaniu predchádzalo lustrovanie 29 novinárov vrátane Kuciaka. Skupina mala činnosť ukončiť približne v apríli 2018, keď si sledovaní začali jej aktivity všímať.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Marek Mezei sa k skutkovému stavu prípadu ani dôkazom zatiaľ nechcel vyjadrovať. „Samotné dokazovanie nás ešte len čaká,“ uviedol.

Všetci obžalovaní zhodne vinu odmietajú a nesúhlasili ani s dohodou o vine a treste. Obžalobu považujú za nezákonnú a nedôvodnú, keďže podľa obhajoby skutky nenapĺňajú zákonné znaky trestného činu. Tóth zároveň navrhol zastavenie konania pre premlčanie.

Argumentuje tým, že sledovanie sa skončilo v roku 2018 a odvtedy uplynula lehota, v ktorej sa prečin ešte dá trestať. Prokuratúra trvá na tom, že ide o pokračovací trestný čin organizovanej skupiny, pri ktorom premlčanie ešte nenastalo. Súd sa k námietke na prvom pojednávaní nedostal.

Poškodení novinári a politici

Medzi poškodenými v prípade sú okrem iných novinári Adam Valček, Monika Tódová, Mirek Tóda, Štefan Hríb, Eugen Korda, Martin Mojžiš, Pavol Milan, Marek Vagovič, Zuzana Petková či Dag Daniš, ako aj politici a ďalšie verejne činné osoby vrátane Milana Krajniaka, Daniela Lipšica, Vladimíra Pčolinského, Borisa Kollára, Richarda Sulíka, Pavla Milana, Samuela Abraháma, Petra Zajaca, Egona Gála či Borisa Ažaltoviča.

Poškodení novinári Korda, Petková a Vagovič, ktorí sa štvrtkového pojednávania osobne zúčastnili, po odročení pojednávania priblížili svoje skúsenosti so sledovaním médiám. 

Korda si spomenul na obžalovaného Kriaka, ako ho sledoval pri odchode z Klubu pod lampou. Petková  zas opísala, ako ju vydesilo zistenie, že sledujú aj jej deti, pričom to podľa jej slov zanechalo následky aj na deťoch. „Dodnes majú moje deti z toho traumu,“ povedala. 

Vagovič upozornil na skutočnosť, že prípad sa dostal pred súd až po ôsmich rokoch. Hríb žiada od každého z obžalovaných náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur.

Kriak sa domnieval, že na sledovanie majú mandát SIS

Obžalovaný Kriak pred médiami uviedol, že zadanie pôvodne nebolo sledovať konkrétne osoby ale kaviareň resp. bar.

„Zachytili sme tam drogy, zachytili sme tam dílera drog. Na našu smolu je, že do tohto baru začali chodiť novinári, nejakí kresťanskí politici a herci,“ povedal.

Dodal, že bol presvedčený, že koná na základe mandátu SIS, a nevedel, že získané informácie smerujú ku Kočnerovi. Pravdu má podľa neho preukázať dokazovanie pred súdom.

Podľa slov Kriaka, obrazová dokumentácia získaná sledovacím tímom sa vlastne stala cenným dôkazom v prípade vraždy Jána Kuciaka. „Buďte za to radi, že to tak je. Konštatoval to aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, že je to jediný relevantný dôkaz, ktorý môže zokruhovať potenciálnych páchateľov tohto hrozného skutku,“ vyhlásil.

Informácie získané sledovaním sa neskôr objavili aj v kontexte vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vražda ako aj plánovanie vrážd prokurátorov sú predmetom samostatného trestného konania.

Hoci vykonávateľov a sprostredkovateľa zločinu už poznáme, na potrestanie objednávateľov si ešte spoločnosť a blízka rodina zosnulých musia počkať.

Z objednávky vraždy sú obžalovaní podnikateľ Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Najvyšší súd SR zrušil dva predchádzajúce rozsudky, a preto sa prípad vrátil na Špecializovaný trestný súd v Pezinku, kde ho bude opäť pojednávať nový senát pod vedením Miroslava Mazúcha.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK