Inšpirácie

Z Česka na Key West: Daniel Vávra o živote na najjužnejšom cípe USA, hurikánoch a rybolove (Rozhovor)

Key West je pre mnohých symbolom slnka, mora a bezstarostnej dovolenky. Pre Daniela Vávru sa však tento ostrov stal domovom. Z Česka sa na Floridu prvýkrát vybral pred dvadsiatimi rokmi a po 10 rokoch sa rozhodol zostať práve na Key West. Dnes je vášnivým rybárom, cestovateľom, zberateľom replík majákov. Zároveň zažíva aj odvrátenú stránku života na ostrove. V rozhovore sa dozviete, koľko stojí život na Key Weste, ako tam vyzerá hurikánová sezóna a tiež to, aké nebezpečné situácie tam už Daniel zažil.

Epoch Times Slovensko: Ako ste sa dostali na Floridu a čo vás prvýkrát priviedlo práve do Spojených štátov?

Daniel Vávra: Niekedy okolo roku 2005 som dostal ponuku odcestovať na Floridu s partiou priateľov. Po vybavení všetkých potrebných dokumentov a víz to klaplo a prvýkrát som sa teda do USA, presnejšie na Floridu, pozrel v máji 2006. Tento rok som tak vlastne oslávil 20 rokov, odkedy sem cestujem.

Na Key West ste sa však dostali až neskôr. Čo vás priviedlo práve na tento ostrov?

Na Key West som sa vydal v roku 2015. Bol to tak trochu punk, pretože o Key Weste som síce počul, ale nikdy som sa na Floride nedostal južnejšie než do Miami. Vtedy som sa pre Key West rozhodol na popud kamaráta, ktorý sem odcestoval pár mesiacov predo mnou. Pristál som vtedy večer v Miami a kým som prešiel imigračným, vyzdvihol auto z požičovne a „vymotal“ sa z letiska, vonku bola tma. Moja prvá cesta po ikonickej US1 tak prebehla v noci.

Došiel som na Key West niekedy okolo druhej ráno a keďže som približne 40 hodín nespal, najviac ma zaujímalo, kde zložím hlavu. Vtedy sme mali dohodnuté ubytovanie v apartmáne, ktorý bol po rekonštrukcii, a teda úplne prázdny. Posteľ a matrac som si objednával z eBay ešte z Česka.  Ďalšie dni bolo stále škaredo a pršalo. Chcel by som len upresniť, že keď tu prší, nejde o nejaký záhradný dáždik, ale o poriadnu sprchu. Čo som si pri tej nočnej jazde neuvedomoval, bol fakt, že je tu všade okolo len voda a že vlastne cesta, po ktorej som prišiel, už nikam nepokračuje. Key West je posledný osídlený ostrov Florida Keys a zároveň najjužnejší bod kontinentálnych USA.

Ako ste sa postupne stali z turistu miestnym obyvateľom?

Môj prechod z turistu na miestneho obyvateľa vyplynul prirodzene. Človek sa musí zžiť s okolím, zvyknúť si na novú kultúru a na život v cudzej krajine. Nie je to jednoduché a dostal som niekoľkokrát „cez prsty“, keď som si myslel, že to, čo je trebárs v Česku úplne normálne, tu tak celkom nefunguje.

Dá sa podľa vás na Key Weste ľahko rozoznať miestneho obyvateľa od turistu?

Miestneho od turistu tu možno rozoznať pomerne ľahko. Napríklad miestny nepôjde na jedlo do reštaurácie len preto, že ju niekto označil za „must see“ podnik, ktorý treba na Key Weste navštíviť. Prirovnal by som to napríklad k návšteve Prahy. Pražan má tiež svoje lokálne miesta a nechodí do turisticky známych pascí. Mimochodom, žijú tu azda jedni z najpríjemnejších ľudí, akých som v USA spoznal.

Aký je život na Key Weste z praktického a ekonomického hľadiska?

Z praktického hľadiska je tu podľa mňa vybavenosť po všetkých stránkach skvelá. Nájdete tu všetko, čo k normálnemu životu potrebujete, a keď chcete niečo extra, objednáte si to online. Máme tu veľké letisko, z ktorého sa dostanete všade po USA. Nie sú tu dopravné zápchy ako v iných mestách a ako bonus sú všade palmy. Na druhej strane je tu draho, či už sa bavíme o cenách nehnuteľností, nájmoch, cenách pohonných hmôt alebo bežných veciach, ako je jedlo atď. Všetko sa sem musí dovážať a aj ceny práce a služieb sú vyššie, takže človek tu síce viac zarobí, zároveň však aj viac minie.

Keďže je to malý ostrov, veľa sa tu nepestuje ani nechová, takže po čerstvú zeleninu a ovocie chodíme na farmárske trhy. My doma pestujeme ananásy, ale skôr len ako hobby. Tento rok bola úroda skvelá, sú veľmi dobré a sladké. Výhoda ananásu je, že nepotrebuje veľa starostlivosti.

Ako vyzerá vaše bývanie?

Bývame v dome so záhradou a veľkou parkovacou plochou takmer na hranici Old Townu a New Townu. Veľkou výhodou je dostatok priestoru, takže tu môžem mať aj loď a šetrím tak veľa peňazí, ktoré by som platil za miesto v maríne. Taktiež môžem loď servisovať či umývať a všetko náradie mám poruke. Pre zaujímavosť, prenájom parkovacieho miesta pre loď tejto veľkosti je v maríne od 1 000 dolárov mesačne. Na pláž to máme približne päť minút pešo a do centra starého downtownu asi desať minút. Inak máme „3 + 1“ – kuchyňu, obývačku, hlavnú spálňu a izbu pre hostí, kúpeľňu a toaletu. Vonku máme vyvýšenú veľkú terasu, kde máme pergolu so záhradným nábytkom, televízorom atď. Je to asi najviac využívané miesto.

Vieme o vás, že ste vášnivý rybár a zberateľ…

Áno, zbieram aj repliky majákov z celých USA a tiež zo sveta. Sú to presné kópie skutočných majákov, akurát v menšej veľkosti. Moja zbierka má už približne 400 kusov z celkových 750, takže niekoľko stien je obsadených policami s majákmi. Manželka je bežkyňa – beháva maratóny, polmaratóny aj preteky na 5 a 10 kilometrov. Takže ďalšia stena je plná medailí. Odhadoval by som, že ich má okolo sto. Na rybárske vybavenie mám záhradný domček, kde skladujem prúty a všetko potrebné na rybolov. Dokonca mám aj špeciálny mrazák na návnady, aby mi to doma nesmrdelo.

Keďže žijete na ostrove, ryby a morské plody sú zrejme bežnou súčasťou jedálnička. Zmenili sa kvôli tomu aj vaše stravovacie návyky?

Keďže na ostrove tvoria ryby a morské plody významnú časť jedálnička, aj ja som ich začal jesť častejšie. Stále však patrím k tej skupine rybárov, ktorá miluje rybolov, ale ryby veľmi neje. Veľa tu s rybami „trejdujem“. Niekedy ich vymením za doma upečený chlieb, inokedy za čerstvú zeleninu alebo ovocie, prípadne ich rozdám za mäso.

A čo potraviny, ktoré by ste si na Key Weste možno nevedeli predstaviť? Chýba vám niečo z Česka alebo Slovenska?

Bežný nákup v supermarkete by som prirovnal ku klasickému nákupu v Česku – mlieko, vajíčka, mäso, ovocie, zelenina. Nekupujeme pečivo, pretože nám to z obchodu veľmi nechutí a veľa ľudí tu pečie domáci chlieb, takže nemáme núdzu o dobré poctivé pečivo. Je tu jedna pani, ktorá doma pečie nielen chlieb, ale robí aj rôzne zákusky a na objednávku pečie torty. Ona je tiež Európanka, takže všetko chutí skvele a dokonca robí napríklad aj české veterníky. Ak chceme niečo typicky československé, máme tu poľský obchod, kde sa dá kúpiť všetko od múky, uhoriek, sladkostí a nápojov až po české alebo slovenské pivo.  Majú aj vynikajúce údeniny, klobásy, salámy a často práve aj pečivo, ako sú rôzne žemle, rožky a chlieb. Dokonca majú aj houskový knedlík. Ja veľa cestujem do Česka, snažím sa aspoň dvakrát ročne, takže veľa vecí typických pre „naše“ prostredie si vozím aj do zásoby.

Život na Floride však prináša aj menej príjemné stránky. Ako sa vyrovnávate s hurikánovou sezónou a ďalšími prírodnými javmi?

Teraz sme tu mali dosť veľa morských rias, ktoré zaplavovali pobrežie z atlantickej strany, ale už je to lepšie. Inak od júna do novembra je každý rok hurikánová sezóna, takže vždy s napätím sledujeme predpovede. V období splnu býva veľký odliv a príliv, takže keď sa to stretne s dažďom, občas sa zaplavia ulice. Našťastie, náš dom a susedstvo sú trochu vyššie, takže tu máme pomerne sucho. Samozrejme, ten pocit, že je človek na ostrove a ženie sa nejaká búrka, nie je asi pre každého, ale dá sa na to zvyknúť.

Keď sa niečo ženie, ľudia vyvezú autá na vyvýšené plochy, zabezpečia okná a dvere a potom je to na každom. Niekto odíde, niekto zostane. Pokojne si dovolím povedať, že všetko je tu veľmi dobre zorganizované a ľudia hojne spolupracujú a pomáhajú si. A kto by si myslel, že sa domáci počas búrky zabednia doma, mýlil by sa – niektorí sa stretnú na White Street Pier, čo je betónové mólo, ktoré je normálne asi meter nad hladinou a pri búrke sa z neho stane obrovský bazén, do ktorého narážajú vlny. Samozrejme, tým nechcem nič zľahčovať.

Vy ste na Key Weste zažili aj hurikán Irma…

Áno a bol to celkom hukot. Pamätám si, ako sa prihnal večer a trvalo to celú noc. Proste šialený hukot vetra a dažďa. Keď sme ráno vyšli von, nebol to pekný pohľad. Vtedy som sa staral ešte o nejaké domy na ďalších ostrovoch a keď som sa tam išiel pozrieť, až keď sa to dalo a opadla voda, videl som niekoľkotonové lode uprostred cesty, pohádzané všade naokolo, popadané stromy, rozbité domy a najhoršia bola tá slaná voda. Tá soľ pôsobí na všetko mimoriadne rýchlo.

Informačný systém funguje skvele. V prípade hroziaceho nebezpečenstva vám príde upozornenie, situácia sa priebežne monitoruje a nikto ju neberie na ľahkú váhu. Základom je mať dostatok pitnej vody a zásob potravín. Mnohé domy majú pre prípad výpadku elektriny generátory, preto si ľudia robia zásoby benzínu alebo plynu.

Keďže veľa času trávite na vode, máte za sebou určite aj silné zážitky. Ktorý z nich vám utkvel v pamäti najviac?

Čo sa týka mojich zážitkov na vode, asi najsilnejší zážitok, ktorý by som si dnes už ako skúsenejší „boater“ rozmyslel, bola záchrana psa z idúcej lode. Pán vypadol do vody a jeho loď išla ďalej a bol na nej pes. Bolo okolo polnoci a my sme sa vracali z rybolovu, keď som si všimol, akoby niekto mával baterkou na pomoc. Tak som prišiel bližšie a všimol si pána, ktorý stál na takom malom hausbóte a bol len v trenkách. Myslel som si, že narazil na plytčinu.

Povedal mi, že sa plavil na lodi s motorom ovládaným rukoväťou. Motor mal núdzovú poistku, tzv. „kill switch“, ktorú má vodič pripnutú k sebe. Ak vypadne z lode, poistka sa odpojí a motor sa automaticky vypne. On však namiesto sedačky sedel na kuse dosky, ktorá pod ním praskla, a spadol do vody. Našťastie pri páde strhol riadenie na jednu stranu, takže loď po jeho vypadnutí začala krúžiť dookola. Vraj mu to pri páde vyzlieklo šortky, preto tam bol len v trenkách. Vypol som náš motor a počúval, či bude loď počuť. Nebola osvetlená, tak som sa pokúšal podľa zvuku odhadnúť vzdialenosť. Keďže však loď krúžila dookola, podľa zvuku sa jej vzdialenosť odhadovala veľmi ťažko.

Na lodi mám vždy minimálne baterku a svetelnú rampu, takže pomocou pomalej jazdy a baterky sme sa k lodi približovali a dúfal som, že loď do nás nenarazí. Keď sme mali loď na dohľad, vymyslel som stratégiu, že budem jazdiť v krúžkoch a pomaly sa k lodi priblížim a vytiahneme ten „kill switch“. Priblíženie sa podarilo. Boli sme takmer na dosah, ale naša vlna od lode poslala tú loď inam. Loď prestala jazdiť dookola a začala ísť takmer rovno. Vtedy som už neváhal, dal plný plyn, loď som dobehol, zboku sme ju zachytili a vytiahli „kill switch“. Pes bol trochu vystrašený, trochu dezorientovaný, ale v poriadku.

A prečo by som si to dnes rozmyslel? Pretože sme jazdili potme, síce ďalej od brehu, ale v dosť plytkej vode, kde hrozilo, že môžeme kedykoľvek naraziť na dno. Navyše sú tam navigačné značky osadené na drevených kolíkoch, ktorým sme v tej chvíli nevenovali veľkú pozornosť. Náraz do jedného z nich vo vyššej rýchlosti mohol mať fatálne následky.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK