Jaroslav so združením Košiar oživuje rusínsku kultúru: Kedysi bola pohostinnosť vždy čistá a úprimná, ako na stole, tak aj v srdci (Rozhovor)
Jedli ste už niekedy rusínsky hamburger alebo kračun? V občianskom združení Košiar vám nielenže predstavia rusínsku kultúru a tradície, ale prevedú vás aj celým procesom prípravy chleba. Od miesenia cesta v koryte, kysnutia, rozkladania ohňa až po samotné pečenie bochníka v hlinenej peci. O tradičných rusínskych vidieckych činnostiach sme sa rozprávali so zakladateľom občianskeho združenia Košiar Jaroslavom Lechanom.
Epoch Times Slovensko: Rozhodli ste sa kúsok rusínskej kultúry priniesť medzi ľudí prostredníctvom občianskeho združenia Košiar…
Jaroslav Lechan: Áno, občianske združenie Košiar sme založili v roku 2019 s cieľom zachovávať kultúrne dedičstvo. Za sebou máme veľa rôznych aktivít či akcií. Navštívilo nás už veľa ľudí zo Slovenska, ale i zo zahraničia. Niektoré aktivity sú už tradíciou, čo sme veľmi radi. Napríklad podujatie Naučte nás ňaňku, mamko, čo je tradičná žatva. Máme za sebou aj úspešné projekty, ktoré nám napomáhajú realizovať to, čo je poslaním nášho občianskeho združenia.
Dnes ponúkate rôzne druhy zážitkov v podobe tradičných vidieckych činností. Ako ste ale začínali? Ako dopadli prvé pokusy?
S aktivitami sme začínali z vlastných zdrojov tak, že sme realizovali rôzne remeselné ukážky, starostlivosť o ovce, potom žatvu a tak ďalej. Koncept sme si vymysleli sami. Postupne na samotných ukážkach sme videli, čo ešte chýba, v čom sa zlepšovať, a tak sme to aj za behu zapracovávali a zlepšovali.
A čo vy osobne? K čomu máte najbližšie?
K ovciam. Pretože tam musím byť. Je to živý tvor a potrebuje starostlivosť. A ešte tradičné pečenie chleba. Ale vlastne to nemôžem rozdeliť a dať niečo do popredia, lebo je to všetko súčasť života našej rodiny. A pri keramike zase relaxujem, ale nemám na to dostatok času. Avšak, očarila ma a učil som sa to sám od základov.
Ako ste vlastne zostavovali zoznam týchto činností a zážitkov? Na vidieku sa totiž toho kedysi robili naozaj veľa.
Činnosti sme zostavovali podľa toho, čo tu bolo a čo sa modernizáciou vytratilo zo života na vidieku, no nie všetko. Niečo je tu bežné, ale pre ľudí z mesta je to ako objavovanie Ameriky. Každý jeden zážitok alebo činnosť musí mať nejaký príbeh.
Na základe čoho by sa mali návštevníci rozhodovať?
Záleží od vás, napr. k čomu máte najbližšie, čo vás zaujíma. Ale práve preto máme aj univerzálny program – ukážka Ako vzniká chlieb – celý proces od mlátenia až po zjedenie chleba a k tomu pripájame ďalšie aktivity – výroba drevených šindľov, keramika, pletenie košíkov, výroba metiel.
Ktorá aktivita je najuniverzálnejšia a najobľúbenejšia, s ktorou sa dokáže popasovať každý?
Tak to je pečenie chleba. Deti tiež skúšajú rezať drevo ručnou pílou (moja-tvoja) aj keramiku. Snažíme sa dať možnosť, aby si návštevník vyskúšal čo najviac, ale nikdy nevnucujeme, nechávame ich vybrať si. Tiež záleží aj od času, ktorý majú k dispozícii, situácie, počasia a záujmu.
Vieme, že dnes je trendom pečenie domácich chlebov – kváskovanie, ale upiecť si chlieb tradičným spôsobom v peci je rarita. Čo k tomu potrebujeme?
Ako návštevník u nás potrebujete iba jedno a to je dobrá nálada a prísť hladný, pretože kým cesto kysne v koryte, tak sa medzitým pripravujú zemiakové lokše, ktoré treba hneď aj zjesť.
Aj tá pec, v ktorej chlieb pečiete, vyzerá priam až historicky…
Áno, pec je vyrobená z hlinených nepálených tehál omietnutá hlinou a slamou. Vaľky pochádzajú z 2 starých domov z našej obce Topoľa, takže je to vlastne recyklácia materiálu. Spĺňať by mala hlavne to, aby bola schopná udržať teplotu vhodnú na pečenie chleba. Samozrejme, aj naša samotná pec má svoj pravdivý príbeh.
Aké sú podľa vás výhody v porovnaní s novodobým pečením v klasickej rúre?
Už pri pohľade je to niečo výnimočné. Samotná príprava je priam rozprávkou a naozaj sa človek cíti ako v rozprávke. Miesenie v koryte, rozloženie ohňa v peci, vôňa dreva, dym, to všetko vytvára dôležité chute chleba. Oheň je život a elektrická rúra je mŕtve pečenie.
Je to poznať potom aj na samotnom chlebíku, že vyšiel z pece?
Treba hlavne prísť, vyskúšať a uvidíte. Chutí presne tak, ako keď vaša babka alebo prababka dávno piekla chlieb, ale ten u nás chutí ešte lepšie, lebo si ho pripravíte a upečiete sami s našou pomocou.
Má rusínsky chlieb nejaké svoje špecifiká?
Chlieb nikdy nesmel chýbať na stole v rusínskej domácnosti. Základom rusínskeho chleba vždy boli použité suroviny, ktoré si ľudia sami vypestovali. Aj my pestujeme žito, ktoré pridávame do cesta a tatarčanú múku, ktorá je regionálnym produktom z pohánky z obce Kolonica. Pôsobí ako prevencia proti rakovine, čistí cievy. Používam nelúpanú, lebo všetky zdraviu prospešne látky sú v obale (šupke). Na Vianoce sa pečie „kračun“ s medom a cesnakom; bežný je bez medu a cesnaku. Niektorým ľuďom ho pečieme aj my, nakoľko obilie v okolí nepestuje nikto.
Aký je postup pri takomto tradičnom pečení? Aké sú hlavné kroky?
V prvom rade je potrebné mať rozkúrenú pec, potom pripraviť cesto, s láskou ho vymiesiť, nechať kysnúť, preložiť do ošatiek a následne sádzať do pece. Možno to vyzerá jednoducho, ale my pri tom používame tradičné pomôcky a náradie tak, ako kedysi.
A následne prichádza samotné servírovanie… Ako čerstvo upečený chlieb z pece servírovať po rusínsky?
Pred nakrájaním sa bochník prežehnáva, lebo je to boží dar – chlieb náš každodenný. A podával sa podľa chuti alebo podľa toho, čo bolo doma. Na tento chlieb však netreba nič. Prípadne klasika – “rusnácky hamburger” – chlieb, masť a cibuľa – to je najobľúbenejšie. Niekto má radšej s maslom a medom, niekto s bryndzou alebo syrom alebo len čistý chlieb.
Čo z rusínskej mentality podľa vás najviac chýba v dnešnom svete? Je to len vyslovene o pohostinnosti?
Nie je to iba o pohostinnosti. V dnešnej dobe tu chýba otvorenosť. Ľudia si myslia, že im každý chce ublížiť, chýba im skromnosť a čisté srdce. Mladí už odišli do sveta a tam vidia pohostinnosti ľudí rôznych kultúr a tým prispôsobujú aj tú svoju doma. Často ju však menia nevedomky.
Kedysi bola pohostinnosť vždy čistá a úprimná, ako na stole, tak aj v srdci. Stôl bol plný rôznych domácich dobrôt a chleba pre všetkých. Nechýbal ani spev a veselá nálada.
Ďakujeme za rozhovor!
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?