Európska komisia začala proti Slovensku konanie o porušení povinnosti v súvislosti so zmenami v ochrane oznamovateľov
Slovensko začiatkom januára 2026 oslávilo významný úspech, keď Európska komisia schválila šiestu žiadosť o platbu z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 591 miliónov eur. Len o dva týždne neskôr však Slovensko dostalo od Komisie výzvu na nápravu porušenia práva EÚ v oblasti ochrany oznamovateľov, čo opätovne otvorilo diskusiu o nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov, bezpečnosti citlivých údajov a dodržiavaní európskej legislatívy. Ministerstvo spravodlivosti plánuje pre Komisiu do mesiaca pripraviť odpoveď.
EÚ schválila Slovensku 591 miliónov eur
Európska komisia 16. januára schválila šiestu žiadosť Slovenska o platbu z Plánu obnovy a odolnosti (RRF) vo výške 591 miliónov eur, ktoré majú podporiť školstvo, zdravotníctvo a regionálne projekty. Slovensko splnilo všetkých 8 míľnikov a 11 cieľov šiestej žiadosti podanej v júni 2025.
„Šiesta žiadosť o platbu bola mimoriadne náročná, obsahovala 19 míľnikov a cieľov a za každým z nich sú konkrétne projekty, termíny a zodpovednosť. O to viac si dnes vážim pozitívne posúdenie Európskej komisie pri hodnotení našej žiadosti. Ďakujem všetkým rezortom, kolegom a ľuďom v regiónoch, ktorí na tom pracovali,“ uviedol minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas-SD).
O dva týždne neskôr (30. 1.) však Slovensko dostalo od Európskej komisie oznámenie o začatí konania o porušení povinnosti (infringement procedure) zo strany Komisie proti Slovensku z dôvodu zmien v zákone o Úrade na ochranu oznamovateľov (ÚOO).
Začatie konania o porušení povinnosti
Nový zákon, okrem iného, mení ÚOO na centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Komisia schválenú legislatívu považuje za porušenie smernice EÚ o ochrane oznamovateľov a Charty základných práv EÚ.
„Komisia podrobne a opakovane vyjadrila svoje obavy slovenským úradom. Slovenský parlament prijal tieto zmeny a doplnenia napriek týmto námietkam,“ uviedol vo vyhlásení z 30. januára k rozhodnutiu o začatí konania exekutívny orgánu EÚ.
Dôvodom konania je, že Slovensko podľa Komisie nedodržalo pravidlá EÚ o ochrane oznamovateľov. Smernica vyžaduje, aby štáty zabezpečili bezpečné a dôverné kanály na nahlasovanie porušení práva EÚ, riadne preverovanie týchto podnetov a ochranu oznamovateľov pred odvetou. Zároveň sa majú vytvoriť autonómne a nezávislé orgány, ktoré budú chrániť dôvernosť oznamovateľov.
Zdechovský: Ochrana oznamovateľov nie je luxusom, ale povinnosťou
Český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDÚ-ČSL/EĽS) označil začatie konania zo strany Komisie za dôležitý krok, pričom uviedol, že ochrana oznamovateľov nie je nadštandard, ale základná povinnosť členských štátov EÚ.
„Ak Slovensko oslabí nezávislú ochranu ľudí, ktorí majú odvahu oznamovať zneužívanie moci, vysiela tým nebezpečný signál – nielen Slovensku, ale celej Európskej únii. Tí, ktorí umlčujú oznamovateľov, vytvárajú priestor pre korupciu a beztrestnosť. Európske predpisy musia platiť rovnako pre všetkých a Komisia má povinnosť zasiahnuť,“ uviedol pre Epoch Times.
Komisia kritizuje najmä nedostatok nezávislosti novovzniknutého úradu, skrátenie funkčného obdobia predsedníčky ÚOO Zuzany Dlugošovej a zmeny v poskytovaní ochrany oznamovateľom.
Slovensko dostalo formálnu výzvu s jednomesačnou lehotou na odpoveď a nápravu nedostatkov. Ak nebude odpoveď uspokojivá, Komisia môže prejsť do ďalšej fázy a zaslať odôvodnené stanovisko. Ak nedôjde ani potom k vyriešeniu sporu, Komisia môže Slovensko žalovať na Súdnom dvore EÚ a štátu môžu byť aj uložené sankcie.
Čo predchádzalo infringementu
22. novembra vládny kabinet na mimoriadnom zasadnutí (v sobotu) rozhodol o zrušení ÚOO a jeho nahradení novým úradom. Návrh presadil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
„Cieľom je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany,“ zdôvodnilo ministerstvo vnútra svoj návrh v predkladacej správe.
Podľa podpredsedu opozičného KDH Viliama Karasa sa minister vnútra cielene zbavil nezávislého kontrolného orgánu, ktorý mu dokazoval nezákonné postupy, napríklad v kauze čurillovcov.
Napriek opakovaným varovaniam Komisie slovenský parlament zákon v skrátenom legislatívnom konaní schválil a expresne rýchlo prelomil veto prezidenta Petra Pellegriniho. Ústavný súd SR medzitým pozastavil účinnosť zákona od 1. januára 2026, kým nerozhodne o jeho ústavnosti.
ÚOO opakovane upozorňoval na rozpor s EÚ legislatívou
Podľa predsedníčky ÚOO Zuzany Dlugošovej by sa Slovensko mohlo vyhnúť konaniu zo strany Komisie za porušenie práva EÚ, keby boli pri zmenách v oblasti ochrany oznamovateľov zohľadnené odborné pripomienky. Šéfka úradu však verí, že infringement procedúra prispeje k odbornej a vecnej debate o správnom nastavení ochrany oznamovateľov na Slovensku.
„Opakovane sme pri schvaľovaní nového zákona o ochrane oznamovateľov varovali zákonodarcov, že navrhovaná legislatíva je v rozpore s právom Európskej únie. Svoje obavy viackrát vyjadrila aj samotná Európska komisia,” uviedol 30. januára ÚOO na sociálnej sieti v súvislosti so začatím konania proti Slovensku.
Dlugošová v čase kreovania novej legislatívy upozornila na to, že účelová zmena osôb vo vedení úradu ohrozí integritu jeho činnosti a naruší dôvernosť doterajších konaní.
„Občan nemôže veriť štátu, ktorý si mení pravidlá podľa momentálnych politických potrieb a oznamovatelia si nemôžu byť istí ani tým, že ich osobné dáta nebudú politicky zneužité,“ uviedla v tlačovej správe 22. novembra.
Reakcia vlády
Ministerstvo spravodlivosti potvrdilo prijatie formálnej výzvy od Komisie a avizovalo prípravu odpovede do jednomesačnej lehoty, zatiaľ však nešpecifikovalo detaily argumentácie.
Podľa rezortu vnútra začatie konania nepredstavuje nič neobvyklé. „Začatie konania nevnímame ako niečo neštandardné alebo nezvyčajné. Ide o bežný postup v prípade, ak má Komisia nejaké pochybnosti voči transpozícii práva Európskej únie v niektorom z členských štátov,“ zhrnul 30. januára pre TASR hovorca ministerstva Matej Neumann.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) po prijatí návrhu na zrušenie ÚOO a založenie nového úradu skonštatoval, že úroveň ochrany oznamovateľov sa meniť nebude. „Len navrhujeme zmeniť štruktúru úradu a pridať mu ďalšie kompetencie v oblasti ochrany obetí trestných činov,“ uviedol 24. novembra pre TASR.
Úrad zakladala tretia Ficova vláda
Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) bol zriadený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti prijatým v roku 2019.
„Dnes platný zákon o ochrane oznamovateľov pochádza z dielne úradu vlády v čase tretej vlády premiéra Roberta Fica. V parlamente bol prijatý v roku 2019, teda za vlády premiéra Petra Pellegriniho,“ zhrnul svoju krátku históriu samotný ÚOO.
Zákon, na základe ktorého vznikol úrad, schválil parlament v čase, keď vládla koalícia Smer-SD, Most-Híd a SNS. Predsedom vlády bol vtedy súčasný prezident Pellegrini.
„Národná rada schválením zákona zriadila Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. Bola to aj osobná iniciatíva Roberta Fica ešte ako premiéra, prezentovaná ako príspevok jeho vlády k boju proti korupcii,“ opísala 27. júna 2019 exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá bola v tom čase nezaradenou poslankyňou.
Už v roku 2019 sa parlament snažil zvoliť predsedu ÚOO. Vtedajší poslanci vyberali z dvoch kandidátok, ktoré navrhla vláda po transparentom výberovom konaní. Adeptkami v tom čase boli Zuzana Dlugošová a Monika Filipová.
Zuzana Dlugošová sa stala prvou predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov napokon až vo februári 2021, pričom úrad sa stal funkčným v septembri toho roku.
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.