Svet

Rusko: Do obchodu už tri roky nechodím. Ruskí dôchodcovia pri polievke zadarmo a spomaľujúca vojnová ekonomika

V hlučnej miestnosti petrohradskej vývarovne rinčia taniere, z veľkých hrncov stúpa para a medzi stolmi sa mieša hudba s rozhovormi seniorov sklonených nad miskami bezplatného obeda. Atmosféra pôsobí pomerne veselo, no plne obsadená jedáleň je zároveň tichým dôkazom rastúcich finančných ťažkostí, ktoré doliehajú na čoraz viac ruských seniorov. V čase, keď sa vojnová ekonomika začína zadýchavať, mnohí z nich už nedokážu vyžiť zo svojich dôchodkov.

Sedemdesiatsedemročná Nina, bývalá inžinierka, hovorí, že do supermarketu už ani nechodí. Obed aj večeru má z vývarovne, pretože na vlastné potraviny jej nezostávajú peniaze. „Už tri roky som nebola v obchode, lebo na to nemám. Nemá zmysel tam ísť,“ hovorí rozhodným hlasom, no v očiach sa jej lesknú slzy. „Mám tam ísť, popozerať sa a potom odísť?“ pýta sa.

Ceny rastú, vojna pokračuje

Životné náklady v Rusku, najmä vo veľkých mestách, počas štyroch rokov od vypuknutia vojny na Ukrajine prudko stúpli. Obrovské výdavky na armádu síce pomohli Moskve vyhnúť sa predpovedanému ekonomickému kolapsu, no zároveň rozhýbali infláciu, ktorá sa stala bolesťou pre bežných ľudí. Podľa oficiálnych údajov ceny od začiatku vojny vzrástli dovedna o 45 %.

Prezident Vladimir Putin síce nedávno vyhlásil, že inflácia sa vďaka vysokým úrokovým sadzbám začína ochladzovať, no dôchodcovia v petrohradskej vývarovni hovoria, že ich realita sa nezlepšila.

Lekári a inžinieri v rade na obed

Pri jednom stole sa tak stretávajú bývalí účtovníci, lekári aj inžinieri – dnes odkázaní na tanier polievky a cestovín zadarmo. Sedemdesiatsedemročná Zinajda, niekdajšia pediatrička, dostáva mesačný dôchodok 26 400 rubľov (v prepočte asi 292 eur). „Za ostatné dva až tri roky sme boli svedkami toho, ako narástli ceny potravín,“ hovorí a dodáva, že nárast pripisuje vyšším daniam.

Kremeľ totiž v snahe zaplátať diery v napätých verejných financiách siahol hlbšie do vreciek obyvateľov a od tohto roka zvýšil celoštátnu DPH z 20 na 22 percent. Pre ľudí ako Zinajda je čoraz ťažšie zladiť mesačné výdavky.

„V tomto veku má každý kopec chorôb. A lieky sú veľmi drahé. Pracujete prakticky len na to, aby ste zaplatili energie a lekáreň. Na nič iné takmer nič nezostane,“ skonštatuje.

Lekáreň alebo obed

Podobne to vidí aj 66-ročná Anna, bývalá chirurgička, ktorá napriek celoživotnej kariére zápasí s platením účtov. „Keď idete do lekárne, začnete rozmýšľať, či si ešte budete môcť kúpiť niečo na obed,“ priznáva.

Ruská centrálna banka, ktorá zvyšovaním úrokových sadzieb bojuje proti rastu cien, očakáva, že inflácia sa na cieľové štyri percentá dostane až v roku 2027. To je len jeden z ukazovateľov zhoršujúceho sa stavu ekonomiky v čase, keď sa vojna na Ukrajine zanedlho prehupne do piateho roka.

Rast hospodárstva sa v roku 2025 prudko spomalil na jedno percento, zatiaľ čo rok predtým dosahoval 4,3 percenta.

„Naši chudáci chlapci“

Nie všetci však rast cien vnímajú len negatívne. Pre Tatianu, bývalú účtovníčku, je to krutá, no pochopiteľná daň za vojnu. „Je len spravodlivé, že všetko zdražie,“ hovorí. „Máme vojnu, naši chudáci chlapci sú tam. Nech im Boh dá dobré zdravie.“

V petrohradskej vývarovni tak popri pare z polievky visí vo vzduchu aj tichá otázka: koľko ešte dokážu ruskí dôchodcovia uniesť, kým sa vojnová ekonomika definitívne zlomí – a s ňou aj ich skromná istota na sklonku života?

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK