Špeciál, Svet

Prečo je Grónsko pre USA kľúčové v boji proti Číne a Rusku (Špeciál)

Americký prezident Donald Trump opakovane vyhlásil, že Spojené štáty musia „z dôvodov národnej bezpečnosti“ získať kontrolu nad Grónskom skôr, ako tam získajú vplyv Rusko alebo Čína. To by prospelo aj bezpečnosti NATO. Čo sa skrýva za týmto vyhlásením? Najprv sa pozrieme na vplyv, ktorý má Rusko v Arktíde.

Americký prezident Donald Trump po prvýkrát vyjadril svoj zámer kúpiť Grónsko v roku 2019 a počas svojho druhého funkčného obdobia vyjadril čoraz väčšiu naliehavosť pri získaní najväčšieho ostrova na svete. Toto samosprávne dánske územie leží na dôležitých námorných trasách a je bohaté na kritické suroviny, vrátane vzácnych zemín.

Súboj o dominanciu

V roku 2007 Rusko vztýčilo ruskú vlajku na morskom dne severného pólu. Odvtedy obnovilo viac ako 50 starých sovietskych vojenských zariadení v tejto oblasti. Ruská prítomnosť v Arktíde v súčasnosti zahŕňa šesť vojenských základní, desať radarových staníc, 14 letísk a 16 hlbokovodných prístavov.

„Je dôležité dôsledne posilňovať ruské pozície v Arktíde, komplexne rozvíjať logistické kapacity našej krajiny a zistiť rozvoj sľubného arktického dopravného koridoru z Petrohradu po Vladivostok,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin v novembri 2025.

Ruské pobrežie lemuje viac ako polovicu Severného ľadového oceánu a krajina disponuje väčším počtom ľadoborcov – vrátane plavidiel s jadrovým pohonom – ako zvyšok sveta dokopy, uvádza správa Inštitútu Atlas pre mezinárodné vzťahy z augusta 2025.

Spojené štáty naopak nemajú žiadne základne priamo pri Severnom ľadovom mori. Majú päť základní v Arktíde, z toho štyri v štáte Aljaška, a vesmírnu základňu Pituffik v Grónsku.

Eric Cole, bývalý dôstojník CIA a súčasný generálny riaditeľ americkej spoločnosti Secure Anchor zaoberajúcej sa kybernetickou bezpečnosťou, uviedol, že význam Grónska z hľadiska národnej obrany nemožno podceňovať a postupom času bude narastať.

„Vďaka svojej geografickej polohe sa Grónsko nachádza na najkratšej leteckej trase medzi Severnou Amerikou, Európou a Euráziou, čo z neho robí prirodzený bod na monitorovanie leteckej a raketovej aktivity,“ dodal Cole pre Epoch Times.

„Meracie stanice umiestnené v Grónsku môžu sledovať lietadlá, vesmírne objekty a štarty rakiet, ktoré by by inak zostali neodhalené až po oveľa neskoršiu fázu ich trajektórie. Toto včasné varovanie je kľúčové pre ozbrojené sily USA aj NATO, pretože predlžuje reakčnú dobu a zlepšuje možnosti koordinovanej reakcie.“

Vďaka svojej geografickej polohe ponúka Grónsko ideálny prístup pre pozemné a vesmírne obranné systémy k polárnej obežnej dráhe, obežnej dráhe satelitu, ktorá vedie ponad polárne regióny. „Polárne satelity sú obzvlášť dôležité pre moderné komunikačné, sledovacie a prieskumné schopnosti, pretože tieto obežné dráhy poskytujú jedinečný pohľad na Zem,“ vysvetlil vesmírny expert Pat Jameson pre Epoch Times.

Podľa Colea slúži táto oblasť aj ako uzol pre zlučovanie dát zo satelitov, radarových systémov a námorných senzorov do jednotného operačného obrazu. „Vzhľadom na to, že sa v dôsledku klimatických zmien otvárajú arktické trasy, rola Grónska ako monitorovacieho strediska ďalej rastie… Preto v skutočnosti funguje ako predsunutá pozorovacia stanica pre celú bezpečnostnú architektúru severného Atlantiku,“ vysvetlil.

Obranná stratégia

Bývalý diplomat a vojenský poradca Armand Cucciniello uviedol pre Epoch Times, že Grónsko nadobúda čoraz väčší význam pre obrannú stratégiu Spojených štátov. Ostrov ponúka USA päť kľúčových strategických a operačných výhod: možnosť rozmiestniť radary včasného varovania, kapacity na sledovanie kozmického priestoru, monitorovanie námorného pohybu v severnom Atlantiku, prístup k novým námorným trasám a ložiská kritických minerálov a prvkov vzácnych zemín používaných v moderných technológiách,“ vymenoval Cucciniello.

„V dôsledku topenia polárnych ľadovcov sa tento región stáva dejiskom rastúceho súperenia veľmocí – najmä Ruska, ale aj Číny.“

Grónsko lemuje dvojica jedinečných vodných ciest, ktoré spájajú Severný ľadový oceán so severným Atlantikom: Davisov prieliv v Baffinovom mori na západe a tzv. GIUK Gap (Grónsko–Island–Spojené kráľovstvo) v Dánskom prielive v Grónskom mori na východe.

Thule – dnes vesmírna základňa Pituffik – je naďalej jedinou oficiálnou vojenskou základňou USA v Grónsku. Základňa slúži ako kľúčové stanovisko včasného varovania so 150 vojakmi americkej armády. Jej poloha je považovaná za strategicky citlivú. Pituffik sa nachádza v relatívnej blízkosti ruských leteckých základní na arktických ostrovoch Severného ľadového oceánu vrátane základne Nagurskoje, kde satelitné snímky zachytili rozmiestnenie výkonných stíhacích lietadiel MiG-31 „Foxhound“.

Analytici však uvádzajú, že Grónsko môže byť teraz zo geostrategického hľadiska dokonca významnejšie ako počas druhej svetovej vojny aj studenej vojny.

Obchodné trasy

Získanie prevahy nad rozširujúcimi sa obchodnými trasami v Arktíde by mohlo Spojeným štátom priniesť značné výhody, tvrdí Juan Carlos Lascurain Grosvenor, generálny riaditeľ spoločnosti Grosvenor Square Consulting Group. Moderné dodávateľské reťazce nie sú citlivé na vzdialenosti, ale skôr na svoju koncentráciu, vysvetlil analytik obchodu a logistiky pre Epoch Times.

„Príliš veľká časť obchodu stále prebieha niekoľkými morskými úzkymi miestami a územiami, ktoré môžu byť narušené politicky, vojensky alebo sankciami… Arktické trasy ponúkajú ďalšiu trasu pre energiu, hromadné (sypané a tekuté nebalené) komodity a strategický náklad. To znižuje systémové riziko,“ povedal.

Pre trhy v Európe a Severnej Amerike nejde ani tak o skrátenie tranzitných časov, ako skôr o poistku pred geopolitickými otrasmi. Už samotná existencia alternatívnych trás postupne znižuje rizikovú prirážku. To je dôležité pre poisťovne, veriteľov, obchodníkov s komoditami aj vlády.

Námorný obchod je všeobecne považovaný za chrbtovú kosť globálnej ekonomiky. Je to najlacnejší spôsob prepravy veľkých objemov ťažkého tovaru. Spolupráca alebo kontrola nad tým, čomu sa často hovorí „úzke námorné hrdlá“ – ako napríklad Panamský a Suezský prieplav – je preto zásadná, uviedol. A to najmä preto, že nepriateľské režimy môžu obmedziť prístup k týmto kľúčovým trasám, zvýšiť náklady na tovar alebo vyvolať jeho nedostatok.

Ak by Rusko alebo Čína dostali možnosť „určovať pravidlá v Arktíde“, mohli by byť makroekonomické dôsledky podľa Grosvenora negatívne a dlhodobé.

Vojenská a komerčná doprava v posledných dvoch desaťročiach výrazne vzrástla na dvoch prerušovane splavných arktických námorných trasách: v Severozápadnej morskej ceste pozdĺž kanadského arktického pobrežia, a Severnej morskej trase, ktorá sa tiahne pozdĺž rozsiahych ruských arktických brehov.

Severozápadná morská cesta, dlhá približne 1 450 kilometrov, je spoľahlivo otvorená len na krátke obdobie, avšak s ustupovaním ľadovej vrstvy sa plavebné okná predlžujú.

Podľa správy Belferovho centra pre vedu a medzinárodné záležitosti Harvardskej univerzity sa v rokoch 1906 až 2006 uskutočnilo len 69 kompletných plavieb cez Severozápadnú morskú cestu. Rovnaký počet bol zaznamenaný aj v nasledujúcich piatich rokoch, kedy sa medzi rokmi 2006 a 2010 uskutočnilo ďalších 69 plných plavieb. Vyše 10 lodí preplávalo priechodom v roku 2023 a podobný počet v roku 2024. Vyplýva to z analýzy Kanadskej medzinárodnej rady z decembra 2025.

Do roku 2030 by komerčné nákladné lode mohli spoľahlivo plávať Severozápadnou morskou cestou a ďalšími časťami Severného ľadového oceánu bez sprievodu ľadoborcov po čoraz dlhšie obdobia, uvádza Centrum pre štúdium arktickej politiky na Aljašskej univerzite vo Fairbanks.

Medzinárodný status Severozápadnej morskej cesty je sporný, ako uvádza správa Harvardskej univerzity. USA ho považujú za medzinárodnú námornú trasu, zatiaľ čo Kanada si nárokuje pre seba celý priechod. Jeho využitím sa námorná cesta zo západnej Európy do Ázie skráti v porovnaní s trasou cez Panamský prieplav takmer o 3 500 námorných míľ (približne 6 500 kilometrov).

Podľa správy Rusko podporuje kanadské nároky z dôvodu svojho vlastného výlučného nároku na 3 500 míľ (5600 km) dlhú Severnú námornú cestu.

Severná morská cesta je v čase splavnosti pre trasu z Európy do Ázie ešte kratšia ako Severozápadná morská cesta. Ruská flotila ôsmich jadrových ľadoborcov udržiava splavnosť trasy po čoraz dlhšie obdobie, uvádza ruská jadrová energetická spoločnosť Rosatom. Moskva propaguje námornú cestu ako časovo a finančne úspornú alternatívu k Suezskému kanálu, ktorá skracuje čas plavby medzi Európou a Áziou až o 50 %, uvádza správa Arktického inštitútu.

Rusko a Čína spoločne pracujú na rozvoji arktických námorných ciest vrátane rozvoja Transpolárnej morskej cesty, priamej trasy cez severný pól, ktorá by bola kratšia a hlbšia ako Severozápadná a Severná morská cesta.

Článok bol preložený z americkej a nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK