Štvrtok 5. marca, 2026
(Zdroj: Archív Vierky Gábršovej)
»

Čierne ríbezle z Pukanca: Je to pre mňa veľká pocta, keď mám krásne spätné väzby. Môj džem je pre mňa splneným snom (Rozhovor)

Vierka Gábršová zrealizovala svoj farmársky sen a dnes sa už 13 rokov venuje pestovaniu čiernych ríbezlí. Vo svojich bio sadoch v Pukanci úspešne pestuje čierne ríbezle bez pesticídov, herbicídov, priemyselných hnojív a vyrába z nich poctivé šťavy a džemy, ktoré žnú prestížne ocenenia.

Epoch Times Slovensko: Instagramový účet Farmárkin sen stelesňuje práve ten váš. Čo vás doviedlo k tomu, aby ste vôbec začali premýšľať o farmárčení? Prečo práve tento smer?

Viera Gábršová: Pochádzam z poľnohospodárskej rodiny. Môj ocino pracoval a doteraz pracuje v poľnohospodárstve. Napriek tomu ma od tejto práce, ako som dospela, odhováral. Preto som sa vydala svojou cestou. Až po materskej dovolenke som začala uvažovať nad tým, že by som chcela robiť niečo, čo ma skutočne napĺňa a tak vznikol Farmárkin sen. Môj sen postupne rástol, naberal kontúry a vytvorila som ho presne tak, ako som si ho pri žehlení detských bodyčiek počas noci, kým deti spali, vymyslela. To bol môj čas, kedy som fantazírovala nad podnikaním. Chcela som zachovať tradíciu pestovania ríbezle čiernej v Pukanci spred pár desiatok rokov.

Uvádzate, že istú zásluhu na tom mal aj váš začínajúci záujem o zdravé potraviny práve v úlohe rodiča…

Jedlo ako také milujem, vždy sme mali doma sezónne ovocie a zeleninu. Mamina nám varila vždy domáce jedlo. Odmalička som poznala tie skutočné chute, a tak som pri tom chcela aj zostať. Môj hlbší záujem o zdravé potraviny prišiel úplne prirodzene. Pre svoje dieťa som chcela to najlepšie, najzdravšiu mrkvu či zemiak, tak som začala uvažovať nad tým, čo jeme v širšom kontexte.

(Zdroj: Archív Vierky Gábršovej)

Každý si pod zdravými potravinami ale predstavuje niečo celkom iné. Ako je to u vás?

Ako poľnohospodárka vnímam asi najviac to, čo nám rastie na poliach, sadoch či v záhradkách. Je to ovocie a zelenina, ktoré čerpajú živiny z pôdy, preto ma zaujíma v akom stave je prostredie, kde pestujeme. Či vytvárame umelo výživné podmienky pre rast rastlín, alebo máme pôdu, ktorá je živá a prirodzene zdravá pre pestovanie. U nás pestujeme v súlade s prírodou, a preto nepoužívame žiadne chemické hnojivá ani postreky.

Každý produkt sa vytvára zo základnej vstupnej suroviny. Už tu by sme mali vedieť pôvod, spôsob pestovania, ktorý je v súlade s prírodou. Je prirodzené, že kvôli trvanlivosti sa pridávajú rôzne prísady do potravín. Podľa môjho názoru aj tu je možnosť voľby a mojou zásadou je, že v jednoduchom zložení sa zaručene skrýva to zdravšie. Napríklad vynikajúci kváskový chlebík vieme upiecť z kvalitnej múky, kvásku a soli. Pozrime sa občas na zloženie pečiva v obchodoch, občas je to kvalitný chemický kokteil.

Často sa používa aj označenie BIO, ktoré u zákazníkov takmer vždy evokuje niečo zdravé, domáce a poctivo vypestované. Čo to ale znamená v praxi?

Produkty s označením BIO sú produkty, ktoré sú výsledkom pestovania a výroby v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Toto pestovanie a výroba podliehajú prísnej kontrole z hľadiska dodržiavania princípov ekológie. V pestovaní je zakázané hnojenie umelými hnojivami, taktiež sa nesmú používať herbicídy na ničenie buriny. Výroba produktov musí prebiehať v kontrolovaných prevádzkach a každá jedna zložka produktu musí pochádzať z ekologického poľnohospodárstva.

Naším prvotným produktom je BIO ovocie, ktoré je pestované na registrovanej výmere. V rámci pestovania dodržiavame princípy pre ekologické pestovanie. Produkty sú vyrábané v potravinárskych závodoch, ktoré spĺňajú najvyššie štandardy potravinárskej výroby.

(Zdroj: Archív Vierky Gábršovej)

Prečo ste sa vôbec rozhodli ísť do ekologického hospodárenia? Je to predsa len o niečo náročnejšia cesta v porovnaní s tým klasickým – konvenčným…

Pestovanie a výrobu v ekologickej výrobe považujem za vyššiu úroveň zodpovednosti voči ľudom, spoločnosti a samotnej prírode, ktorú by sme si mali chrániť. Súhlasím s vami, že je to náročnejšia cesta, ale z môjho pohľadu o to krajšia, lebo prináša zdraviu prospešné potraviny a naša práca prospieva krajine, zvieratám a vytvára zdravé prostredie pre život.

V časoch, keď som začínala, mi bolo veľkou inšpiráciou Poľnohospodárske družstvo Tvrdošovce, kde pestujú rakytník rešetliakový. Veľmi som túžila dať do povedomia aj naše čierne ríbezle tak, ako v súčasnosti poznáme ich rakytník ako „čierne zlato“.

A ako sa vám hospodári dnes? Ako vyzerajú vaše bio sady?

V súčasnosti je moje pestovanie na rozhraní dvoch svetov. Máme sad, ktorý so mnou začínal, vysadený pred 13 rokmi a ten už pomaly dosluhuje. Z čoho sa veľmi teším je to, že sme na jeseň minulého roka vysadili nový biosad ríbezle čiernej, ktorý nám prinesie prvú úrodu o tri roky. Náš biosad je obyčajný sad, v ktorom okrem ríbezlí rastie tráva, ďatelina, rebríček, bodliak či vratič. Po zemi lezú mravce, lietajú včely, lienky a v zemi sú dážďovky. Jednoducho povedané – žije to tam a presne tak to má byť. 

Pri vašom type hospodárenia nepoužívate bežné priemyselné hnojivá, pesticídy alebo herbicídy… Ako sa vám v tomto ohľade darí?

Tento spôsob, ktorý opisujete mi veľmi vyhovuje. Je v súlade s mojím presvedčením a preto som rada, že to je povinné z legislatívy Európskej únie. Pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve je, samozrejme, dobrovoľné, no pre mňa je jedinou voľbou.

O sad sa staráme najmä mechanicky, ošetrujeme ho kosením a okopávaním. Tento rok plánujeme polievať novo vysadené sadenice, aby nám v prípade sucha nevyschli. Úrodu zbierame kombajnom. Na zlepšenie úrodnosti pôdy používame peletovaný kurací trus. Biosady sú živé, rastie v nich viac než si myslíte a žije v nich viac než vidíte. Naopak, keď vidíte lány monokultúr, kde nerastie žiadna burina, skôr sa zamyslite nad tým, ako je to možné.

V čase, keď som začínala s BIO pestovaním, bolo slabé povedomie o tomto type potravín. Bolo toho naozaj málo. Až keď som sa do problematiky zahĺbila, našla som si prvé malé obchodíky, kde bolo možné BIO potraviny nakúpiť.

Ako sa potom zmenilo vaše vnímanie?

Už nebolo cesty späť.

Na sociálnych sieťach uvádzate, že vo svojich sadoch „poznáte každú bobuľu“…

Poznáme každú bobuľu znamená, že naše výrobky sú vyrobené iba z ovocia, ktoré je vypestované u nás v Pukanci. Niektoré roky je úroda lepšia, tak predávame naše produkty v priebehu celého roka. Iné roky je ovocia menej a na Vianoce už máme vypredané.

(Zdroj: Archív Vierky Gábršovej)

Džemy sú u vás určite špecifickou kategóriou a to aj preto, že jeden z nich bol aj ocenený Zlatým Slnkom…

Áno, súťaž Zlaté slnko je súťaž remeselných výrobcov a farmárov pod záštitou YEME plnochutné potraviny. Práve tu som od začiatku mojich snov túžila predávať svoje produkty, preto som sa do súťaže prihlásila. Verila som 100-percentnej šťave z ríbezle čiernej v pilotnom ročníku, že získa ocenenie, lebo som vedela, že jej chuť je unikátna a žiadna iná sa jej nepodobá.

Džem z ríbezle čiernej som prihlásila minulý rok s malou dušičkou, predsa konkurencia v kategórii Sladká špajza je vždy veľká. Na moje prekvapenie som ocenenie získala. Získané ocenenia ma povzbudili v práci a aj vďaka nim sme na jeseň vysadili novú plantáž, aby sme mohli naďalej zákazníkom YEME ponúkať ríbezľové skvosty z Pukanca.

Prezradíte nám špecifiká tohto džemu z čiernych ríbezlí? Prečo je taký jedinečný?

Podľa môjho názoru džem Farmárkin sen vyniká svojou chuťou. Dokáže v ľuďoch prebudiť spomienky na detstvo, mnohí v ňom cítia skutočné ovocie. Je to pre mňa veľká pocta, keď mám krásne spätné väzby na džem, ktorý je pre mňa splneným snom. Robí radosť ľudom a vytvára úsmev na tvári.

Ďakujeme za rozhovor!

Podporte nás

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj