Lukáš založil hubovú farmu: Rozdiel v chuti a kvalite je citeľný (Rozhovor)
Založil farmu s gurmánskymi hubami, kde okrem iného pestuje rôzne druhy hlív a pripravuje ich na prekvapivo veľa spôsobov. Popri známej hlive ústricovej sa taktiež zameriava na menej známu citrónovú, ružovú či mimoriadnu čiernu perlu. Okrem pestovania a účasti na farmárskych trhoch sa snaží vzdelávať verejnosť a pomáha každému s kultivovaním húb vo vlastnej záhrade. Ako vyzerá postup pestovania? Môžeme pestovať akékoľvek druhy? A po akom čase sa objavia prvé výsledky? Aj na tieto otázky nám odpovedal Lukáš Porubovič, zakladateľ Novohradskej Hubárne v Lučenci.
Epoch Times Slovensko: Ako Novohradská hubáreň fungujete ešte len od minulého roka. Ako by ste tento koncept predstavili? Na čom je založený?
Lukáš Porubovič: Myšlienka Novohradskej Hubárne je priniesť do regiónu niečo nové a zaujímavé. Využiť suroviny, ktoré sú bežne dostupné a vyprodukované inými výrobcami v okolí a vytvoriť z nich niečo nové a chutné. Huby sú náchylné na prepravu a dlhé skladovanie. Lokálne pestovanie dá teda zákazníkom možnosť ochutnať huby v tej najlepšej možnej zrelosti a kvalite. Je to rozdiel, ktorý je citeľný a oplatí sa preň vynaložiť snahu.
Farmárčenie s hubami nevidíme na každom kroku, a už vôbec nie v našich končinách. Čo vás osobne priviedlo na tento nápad?
Vzniklo to ako fúzia možností a zručností, ktoré boli k dispozícii. Vzdelaním som potravinár, takže súčasťou vzdelávania na vysokej škole bolo pár semestrov mikrobiológie. To sa zišlo pri laboratórnej časti výroby, ktorá musí prebehnúť mimoriadne precízne a navrhovaní sterilizačných postupov a zariadení nutných pri príprave substrátov. Priestory, ktoré boli k dispozícii, boli dobré, ale neboli to žiadne veľké haly. Musel som si teda vybrať pestovanie niečoho, čo sa dá na pomerne malej ploche. Taktiež ma zaujalo, že každý krok výroby je predajný, nakoľko ľudia si radi dopestujú hlivu aj doma, ale nie každý chce prejsť celým procesom. Každý medziprodukt, teda tekuté mycélium, naočkované zrno a naočkovaný substrát, je predajný a zaujímavý pre nejakú skupinu ľudí.
Z čoho ste mali najväčšie obavy? Predsa len pre mnohých je takýto typ farmy veľkou neznámou…
Obavy boli a stále sú stálou súčasťou procesu. Človek si na to proste musí zvyknúť. Nakoľko celá hubáreň je „one man show“ viem vyrobiť a sterilne spracovať obmedzené množstvo substrátu, ktorý následne očkujem mycéliom. Celý proces od prípravy tekutého mycélia po dozretie prvých plodníc trvá niekedy dva mesiace. Keď si teda vyberiem odrody húb, ktoré chcem pestovať na nasledujúci polrok, je to veľká stávka. Nebezpečné sú aj kontaminácie, ktoré pri nepozornosti pri očkovaní vedia narobiť problémy. Snažím sa ale naštudovať si čo najviac vopred, uplatniť, čo som sa už naučil, a urobiť čo najlepšie to, čo viem ovplyvniť.
Prezentujete sa teda ako farma so špecializáciou na pestovanie húb. Ako to na takejto farme vyzerá?
Väčšina fariem pestuje huby v mykologických sáčkoch, čo sú v podstate vrecia z plastu, ktoré vydržia var so vstavaným papierovým filtrom na vzduch, ktorý zabráni kontaminácii obsahu sáčku. Z tých rastú huby v priestore s kontrolovanou vlhkosťou a prúdením vzduchu. Čiže je to hmlistá miestnosť s regálmi a vrecami s bielou hmotou, z ktorých rastú huby.
Snahou je v každom bode hubám dať to, čo potrebujú a vytvoriť im dokonalé podmienky pre rast. Ako príklad dám klasické vrece so substrátom. Hube človek dá piliny z tvrdého dreva ako hlavnú zložku výživy, otruby ako dezert, presnú vlhkosť a celý substrát je dokonale sterilný, aby nemala žiadnu konkurenciu a mohla v pohode rásť. Hlavné sú podmienky v každom štádiu rastu.
A aké rôzne huby je vôbec možné pestovať v našich podmienkach?
Doma môžeme dopestovať v podstate každú hubu, ktorá nie je symbiotická s koreňovým systémom, ako napríklad kuriatko jedlé, dubák či rýdzik.
Môže sa teda každý pustiť do pestovania húb?
Áno, každý. Potrebuje k tomu prerastené vrece so substrátom, rozprašovač na vodu a kúpeľňu alebo pivnicu. Stačí miesto s vysokou vlhkosťou vzduchu a rozprašovač, ktorý pomôže pri udržaní vlhkosti okolo 85 – 95 %. Pri očkovaní klátikov alebo pňov je to trochu zložitejšie, ale dokáže to každý. Netreba sa toho báť.
V prípade bežného záhradného osiva môžeme výsadbový materiál brať ako akési semienka rôzneho tvaru a veľkosti. Ako vyzerá výsadbový materiál húb?
Bežne je to nejaký druh zrna alebo kukurica prerastená mycéliom. Dôvod je veľký obsah živín v zrne a jednoduchá separácia zŕn pri premiešaní. Každé zrno potom predstavuje bod inokulácie v substráte. Zjednodušene, z každého zrna do okolia prerastá mycélium.
Najjednoduchšie je kúpiť si substrát zo zrna, zobrať pár klátikov dubu alebo buku, rozsypať medzi nich sadbu, položiť na seba a spoj omotať fóliou. Môžete tiež navŕtať klátiky alebo peň stromu, natlačiť doň sadbu a zatrieť voskom alebo silikónom. Prerastanie drevom ale trvá mesiace, takže to chce trpezlivosť. Rýchlejšie je horúcou vodou preliať slamu a zmiešať ju so sadbou v nejakom sáčku alebo plastovom vreci. To je tiež jednoduché a efektívne.
Akú starostlivosť si potom vyžadujú vysadené huby?
Plodnice sa tvoria pri určitej teplote podľa druhu huby a vlhkosti vzduchu okolo 90 %. Priame slnečné svetlo, hlavne v lete, mycélium vysuší a zabije, takže tomu by som sa vyhol.
Po akom čase môžeme očakávať už prvú úrodu z vysadených húb? Ktorým druhom sa darí najviac a najrýchlejšie?
Najrýchlejšia je hliva. Pri očkovaní do dreva tak pol roka a pri slame je to 2 – 3 týždne, ale substrát sa rýchlo vyčerpá. Pri pilinovom substráte je to 3 až 6 zberov, ale substrát nemôže vyschnúť.
V ich najčerstvejšej podobe sa potom od vás dostávajú priamo do kuchyne. Pri ovocí a zelenine si vieme zhodnotiť, čo znamená čerstvosť. Ako je to ale pri hubách? Čo znamená, keď je huba čerstvá?
To závisí od druhu, ale bežne pri hlive je to klobúk alebo vrchná časť lievika, ktorá nie je úplne otvorená, teda na stranách je jemne zahnutý a nezačali sa ešte tvoriť spóry. To sú malé biele zrnká na spodnej časti plodnice. Štruktúra by mala byť šťavnatá a nie obschnutá bez zmeny farby (zhnednutie, zožltnutie).
Všimla som si, že vy sa sústreďujete na hlivy, a to nielen na jeden druh. Hlivy modré, citrónové či čierne perly…
Ak vám chutia hlivy, tak by ste nemali byť žiadnou sklamaní. Modré alebo tenšie kompaktnejšie varianty sa dajú pozdĺžne natrhať a urobiť podobne ako trhané mäso. Klasická hliva biela alebo ustricová sa dá vyprážať alebo nakrájať a uvariť ako držky. Čierna perla sa dá prekrojiť a na panvici urobiť ako steak alebo nakockovať ako tofu. Citrónová a ružová sa dá dobre použiť do zeleninových polievok. Každý si určite nájde obľúbený spôsob prípravy. Hlivu sa potom oplatí jesť hlavne pre jej pozitívne účinky na reguláciu cholesterolu a cukru v krvi, vysoký podiel vitamínov skupiny B a protizápalové a antioxidačné účinky.
S akými otázkami sa na vás najčastejšie ľudia obracajú? Čo ich najviac zaujíma na tom, čo robíte?
Veľa ľudí zaujíma, či majú všetky odrody rovnaké zdravotné benefity. Odpoveďou je áno. Rozdielna je skôr chuť, textúra a kulinárska úprava. Ďalej sú to otázky ohľadom očkovania stromov alebo pňov stromov hlivou, alebo ako dopestovať hlivu zo substrátov. Sú to milé rozhovory a vždy sa snažím, aby sa ľuďom ich prvé pokusy podarili.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?