Baterkáreň pri Šuranoch: Občania žiadajú zastavenie prác a dôsledné posúdenie vplyvov
Výstavba gigafabriky na batérie pri Šuranoch, sprevádzaná štátnou dotáciou 214 miliónov eur, vyvoláva čoraz väčší odpor. Občianska iniciatíva Chránime si naše upozorňuje na vážne pochybenia v povoľovacích procesoch, netransparentnosť zo strany čínsko-slovenského investora, ohrozenie poľnohospodárskej pôdy a cenného archeologického náleziska. Vyzýva preto vládu a príslušné ministerstvá, aby výstavbu okamžite zastavili, kým sa riadne neukončí posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Projekt výstavby gigafabriky na batérie v Šuranoch, za ktorým stojí čínsko-slovenská spoločnosť GIB (Gotion InoBat) EnergyX Slovakia, s. r. o., vzbudzuje ďalšie pochybnosti. Niektoré z nich v emaili adresovanom poslancom Národnej rady (NR) SR pomenoval Stanislav Guláš, zástupca občianskej iniciatívy Chránime si naše (CHSN) stavajúcej sa proti výstavbe plánovanej baterkárne.
Odstránenie ornice a archeologické nálezy
20. mája bol zverejnený zámer spoločnosti Gotion InoBat na výstavbu baterkárne. Ide o tzv. veľkú EIA – rozsiahle posudzovanie vplyvov na životné prostredie. „V tejto fáze sa verejnosť ani odborná verejnosť ešte nemôžu vyjadrovať k predloženému zámeru. Aktuálne prebieha určovanie rozsahu hodnotenia – ide o fázu, v ktorej dotknuté orgány štátnej správy určujú, aké doplňujúce štúdie a odborné posudky bude musieť investor predložiť,” vysvetlilo CHSN.
Investor teraz pripraví hodnotiacu správu, ku ktorej sa bude môcť verejnosť následne vyjadriť. Pripomienky sa budú podávať priamo na Ministerstve životného prostredia SR, nie na okresnom úrade. Samosprávy, ktoré nie sú dotknutými obcami, budú v tomto procese považované za verejnosť.
CHSN na Facebooku poukázalo na skutočnosť, že Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra 23. mája oznámil začatie stavebného konania na hrubé terénne úpravy pre baterkáreň pri Šuranoch. Podľa zverejnenej verejnej vyhlášky má byť odstránených približne 560-tisíc m³ ornice, čo predstavuje okolo 800-tisíc ton pôdy. Iniciatíva upozorňuje, že ide o hrubý zásah do krajiny ešte pred ukončením procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý sa len nedávno oficiálne začal.
Občania upozorňujú aj na rozpor s verejným prísľubom ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD), ktorá mala počas januárového stretnutia s CHSN vyhlásiť, že „ku skrývke ornice nepríde skôr, kým nebude ukončená veľká EIA na baterkáreň“.
„Pýtame sa, ako je možné, že investor žiada o povolenie na skrývku ornice, keď ešte neprebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie? Čo v prípade, že proces posudzovania dokáže, že fabrika bude mať jednoducho taký dopad, že ju ministerstvo životného prostredia nepovolí?“ uviedlo CHSN.
Aktuálny vývoj situácie preto občianska iniciatíva vníma ako porušenie verejného záväzku šéfky rezortu, ktorý mala garantovať. Apeluje na ministerku Sakovú, aby dodržala svoje slovo a okamžite zastavila terénne práce, kým nebude proces EIA dôsledne a transparentne ukončený.
V oblasti plánovanej výstavby sa navyše nachádza významné archeologické nálezisko, je staré približne 6000 rokov. Iniciatíva tvrdí, že ide o mimoriadne cenné kultúrne dedičstvo, ktoré si zasluhuje ochranu a odborné preskúmanie. Vyzýva preto historikov, archeológov, novinárov a celú odbornú verejnosť, aby sa situáciou vážne zaoberali.
„Nie je predsa možné, že sa toto nadnárodne významné nálezisko zametie pod koberec len preto, že sa investor ponáhľa so stavbou,” konštatovala 22. mája CHSN.
List poslancom NR SR
V emailovom apeli poslancom CHSN poukazuje na to, že firma GIB EnergyX Slovakia, s. r. o., predložila Ministerstvu životného prostredia SR dokumentáciu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá bola zamietnutá pre množstvo závažných nedostatkov. Chýbalo v nej napríklad vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov na životné prostredie, konkrétny opis objektov a technológií, účel použitia vody či právne informácie o statuse investície. Navyše, podľa občianskej iniciatívy boli viaceré údaje neúplné alebo zavádzajúce, medzi nimi napríklad výpočty parkovacích miest a vlastníckych vzťahov k pozemkom.
„Týmto verejne vyzývame predsedu vlády SR, ministerku hospodárstva SR a ministra životného prostredia, aby s okamžitou platnosťou zastavili akékoľvek stavebné práce na území plánovaného Šurany Industrial Park, pokým sa riadne neukončí proces zisťovania vplyvov „baterkárne“ na životné prostredie podľa zákona 24/2006 Z. z.,” píše v emaili S. Guláš.
Pochybný investor
Podľa neho sa otázky množia aj okolo samotného investora. Spoločnosť GIB EnergyX Slovakia vznikla len niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti o štatút významnej investície, disponuje len základným imaním 5 000 eur a je aktuálne v strate približne 2 milióny eur. Napriek tomu získala od štátu dotáciu vo výške 214 miliónov eur, čo vyvoláva pochybnosti o jej dôveryhodnosti a transparentnosti rozhodovacieho procesu.
Podľa výpisu z registra je konečným užívateľom výhod tejto spoločnosti čínsky občan Zhen Li (predseda predstavenstva čínskej firmy Gotion), o ktorom viaceré zahraničné médií a rovnako americký minister zahraničných vecí Marco Rubio informovali, že má priame väzby na vedenie Čínskej komunistickej strany (ČKS).
„S podporou vlády Slovenskej republiky má Gotion ambíciu vybudovať tento projekt ako najvyspelejšiu továreň na batérie s nulovou uhlíkovou stopou nielen v Európe, ale dokonca aj na celosvetovej úrovni. Dúfame, že v budúcnosti bude Slovensko nielen svetovou jednotkou v produkcii áut na obyvateľa, ale aj v produkcii batérií na obyvateľa. Dokončenie továrne bez uhlíkovej stopy výrazne posunie proces udržateľného rozvoja v Európe a prispeje k novej globálnej energetickej transformácii,“ vyhlásil Zhen Li.
CHSN kritizuje aj to, že žiadosť o stavebné povolenie bola podaná ešte pred dokončením EIA, pričom firma v nej nedokázala preukázať vlastnícke práva k pozemkom ani predložiť kompletnú projektovú dokumentáciu.
Občianska iniciatíva sa domnieva, že celý proces sprevádza nedostatočná verejná kontrola. Na úradnej tabuli neboli zverejnené kľúčové prílohy k stavebnému konaniu, ako je zoznam stavebných pozemkov, opis stavebných objektov a prevádzkových súborov či projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. Podľa občianskej iniciatívy tak vzniká podozrenie, že úrad tieto dokumenty nezverejnil zámerne na základe požiadavky investora.
„Celá kauza baterkáreň pripadá verejnosti ako riešenie zo strany investora metódou pokus-omyl, a to s istotou, že MH invest, s. r. o., (čo je štátna firma vyvlastňujúca pozemky miestnych) a iné štátne orgány verejnej moci budú tieto prešľapy kryť,” uviedol S. Guláš v závere svojej korešpondencie určenej pre zákonodarcov. Zároveň vyjadril vážne pochybnosti o dodržiavaní zákonných postupov, odbornosti predkladaných materiálov a o tom, či je verejný záujem v tomto prípade naozaj chránený.
Kľúčový projekt pre vládu
Premiér Robert Fico (Smer-SD) dlhodobo podporuje výstavbu baterkárne pri Šuranoch a označuje ju za kľúčovú investíciu pre rozvoj slovenského automobilového priemyslu v súvislosti s prechodom na elektromobilitu. Zdôrazňuje, že Slovensko takúto fabriku potrebuje, a preto vláda projekt podporila vyhlásením štátneho priemyselného parku za strategickú investíciu.
Napriek výhradám ide o druhú najväčšiu zahraničnú investíciu v histórii Slovenska vo výške 1,2 miliardy eur s potenciálom zamestnať 1 400 ľudí a s výrobnou kapacitou batérií pre 400 000 elektromobilov ročne.
Premiér Fico zdôraznil, že výstavba baterkárne môže byť referenciou pre ďalších čínskych investorov, preto slovenskej vláde veľmi záleží, aby dopadla dobre. Dodal, že čínski predstavitelia spoločnosti Gotion zhodnotili Slovensko v porovnaní s inými európskymi štátmi ako krajinu, „kde sme sa pomerne dobre pohrali s byrokraciou”. Dôležité rozhodnutia podľa neho trvali kratší čas ako napríklad v Nemecku, kde má spoločnosť Gotion tiež jedno zo svojich pracovísk.
Hoci investori a vláda prezentujú projekt ako kľúčový pre budúcnosť slovenského priemyslu a elektromobility, občianska iniciatíva poukazuje na vážne environmentálne a zdravotné riziká. V rámci pripomienkového konania predložila 31 závažných pochybení v posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zdravie. Okrem iného upozornila na nejasnosti v údajoch, manipuláciu s číslami a podhodnotené objemy nebezpečných chemikálií, ktoré sa vo výrobe používajú.
CHSN kritizuje aj to, že investori nedokážu garantovať bezpečnosť prevádzky, keďže na európskej úrovni neexistujú jasné pravidlá pre technológie tohto typu. Poukazuje tiež na reálne riziká závažných havárií, ktoré by mohli ohroziť životy a majetky ľudí, pričom investor neplánuje ani vlastný hasičský zbor. Zároveň varuje pred vplyvmi na vodné zdroje, ovzdušie a poľnohospodársku pôdu v jednom z najúrodnejších regiónov Slovenska. Iniciatíva tvrdí, že výroba batérií patrí do kategórie ťažkého chemického priemyslu a nesmie byť vnímaná ako „bežná automobilka“.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Chcete viac článkov na túto tému? Dajte nám vedieť váš názor a čo by vás zaujímalo.