Domov, Svet » EÚ

Európsky parlament pred prijatím nových členov: chce posilniť kvalifikovanú väčšinu a oslabiť veto

Expanzia Európskej únie (EÚ) nie je len otázkou jej geopolitickej stratégie, ale predovšetkým náročnou výzvou pre jej inštitucionálnu štruktúru.

Súčasné pravidlá EÚ boli navrhnuté pre 15 – 20 členov po období studenej vojny. Dnes má Únia 27 štátov a desať kandidátov na vstup – Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko.

Podľa Centra pre európske reformy (CER) by sa v budúcnosti mohlo omnoho častejšie stávať, že veto jednej z krajín zablokuje rozhodnutia v desiatkach oblastí – od zahraničnej a bezpečnostnej politiky až po dane. Preto presadzuje reformy.

Niektoré krajiny už dnes blokujú balíky pomoci Ukrajine a CER sa obáva, že s novými členskými štátmi by sa veto stalo normou. V období rokov 2011 až 2025 zaznamenala Únia dovedna 45 prípadov veta, pričom v priebehu ostatných 18 mesiacov ich bolo až 18.

CER uvádza, že takmer 58 % všetkých viet v uvedenom období použili Maďarsko a Poľsko. Suverénom je Budapešť s 19 vetami, Varšava ich má na konte sedem.

Ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 urýchlila snahy o európsku integráciu v prípade viacerých krajín. Eurobarometer z jesene 2025 ukázal, že 56 % Európanov podporuje rozšírenie. 36 % sa obáva komplikácií v rozhodovaní. Európsky parlament apeluje na posilnenie informačných kampaní, ktoré by vyvrátili mýty o „strate suverenity“ u členských štátov.

Nateraz poslednú veľkú reformu zažila EÚ v roku 2009, keď vošla do platnosti Lisabonská zmluva, čo okrem iného znamenalo zavedenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou v približne 40 oblastiach.  Odvtedy sa však Únia rozrástla iba o Chorvátsko (2013), zatiaľ čo pri brexite prišla o Britániu.

Čas oslobodiť sa spod okov?

Taliansky spravodajca Sandro Gozi z frakcie Obnovme Európu v rozprave na pôde Európskeho parlamentu, ktorá sa konala 21. októbra v Štrasburgu, poznamenal, že EÚ by už reformu nemala vnímať ako voľbu, ale ako nevyhnutnosť. „Každému rozšíreniu v našej histórii predchádzala vnútorná reforma,“ pripomenul.

Gozi tiež zdôraznil, že bez predbežných reforiem by rozšírenie na 35 alebo viac členov viedlo k paralýze rozhodovacích procesov. Podľa neho EÚ musí mať na zreteli tri dôležité aspekty.

Tvrdí, že rozšírením hlasovania kvalifikovanou väčšinou na viac oblastí dokáže Únia prekonať stagnáciu a rýchlejšie prijímať rozhodnutia. Potrebné je podľa neho tiež posilnenie právomocí europarlamentu a reforma rozpočtu, keďže rozšírenie bloku by síce zvýšilo rozpočet o desiatky miliárd eur ročne, ale bez reforiem by doň bohatšie štáty platili viac bez kompenzácie. Gozi tiež navrhol znížiť po rozšírení EÚ počet komisárov na maximálne 15 až 18, alebo zaviesť rotujúci systém, namiesto doterajšieho princípu jedného komisára na členský štát.

Slovinská eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová citovala slová predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Tá tvrdí, že v niektorých oblastiach, napríklad v zahraničnej politike, musí EÚ prejsť na kvalifikovanú väčšinu, pretože podľa nej „nadišiel čas oslobodiť sa od okov jednomyseľnosti“.

Holanďan Reinier Van Lanschot v mene skupiny Zelených vyjadril názor, že Európa žije v akejsi „vetokracii“. „Dobré nápady sú blokované. Rozšírenie vždy prinášalo veľké zmeny v spolupráci. Európa nechce žiť v ruinách vetokracie. Chce dom zjednotenej európskej demokracie,“ uviedol.

Nemec Joachim Streit z Obnovme Európu zas vyhlásil, že „lídri ako Orbán nás vodia za nos s princípom jednomyseľnosti a potom nechajú, aby sa ich hlasy kupovali peniazmi“. „Preto je absolútne nevyhnutné, aby sme tu prijali princíp väčšiny, s výnimkou rozširovania EÚ. V takom prípade by mali súhlasiť všetky členské štáty.“

Kritici argumentujú stratou suverenity

Naopak, poslanci zo skupiny Európski konzervatívci a reformisti a z frakcie Patrioti pre Európu upozorňovali na riziká straty národnej suverenity a varovali pred „superštátom“.

„Švédski voliči ma nezvolili, aby som odovzdal ich hlasy Bruselu. Chcete zrušiť veto, aby ste mohli dať európske občianstvo 85 miliónom moslimov? Švédsko je u mňa na prvom mieste – vždy,“ povedal konzervatívec Charlie Weimers.

Bulhar Stanislav Stojanov z frakcie Európa suverénnych národov zasa skonštatoval, že zrušenie veta by premenilo EÚ na druhý Sovietsky zväz. „Reforma áno, ale nie ako zámienka pre autoritarizmus či federalizáciu. Bez veta sa partnerstvo mení na nátlak,“ povedal.

Maďarský zákonodarca Ernő Schaller-Baross dodal, že v zahraničných otázkach má byť jednomyseľnosť základ. „To je posledná skutočná záruka suverenity členských štátov,“ vyhlásil.

Väčšina slovenských poslancov sa vyslovila proti reformám

V následnom hlasovaní za paralelné reformy pred prijatím nových členov, ktoré by mali obsahovať rozšírenie kvalifikovanej väčšiny, menšiu Komisiu či vyvážený Parlament s maximálnym počtom 751 poslancov, bolo za 412 zákonodarcov. S návrhom nesúhlasilo 128 europoslancov a 69 sa zdržalo hlasovania.

Zo Slovákov reformy podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu). 

Proti boli Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) a Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený). 

Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) sa zdržala.

Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) nebol súčasťou hlasovania.

Cestujúci už čakajú na vlak

V súvislosti s expanziou EÚ sa najčastejšie spomína rok 2030. Pri uvedenom roku sa skloňuje väčšina kandidátskych krajín – Ukrajina, Albánsko, Gruzínsko, Kosovo, Moldavsko, Severné Macedónsko a Srbsko (pri poslednej spomínanej krajine sa spomína tiež rok 2029).

V prípade Bosny a Hercegoviny sa momentálne nehovorí o žiadnom konkrétnom časovom rámci a rokovania o členstve Turecka sú od roku 2018 zmrazené. Najbližšie k členstvu sa aktuálne javí, že má Čierna Hora. Balkánska krajina by na budúci rok chcela ukončiť rokovania a v roku 2028 vstúpiť do EÚ.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK