Sobota 2. marca, 2024
Podpis Memoranda o porozumení so spoločnosťou Gotion InoBat Batteries (GIB) pri výstavbe továrne na batérie Zdroj: Úrad vlády SR
, »

Čínska firma na výrobu batérií prináša pre Slovensko značné riziká (analýza)

V stredu 22. novembra 2023 podpísala slovenská vláda Memorandum o porozumení s firmou Gotion InoBat Batteries (GIB). Došlo tak k oficiálnemu potvrdeniu spolupráce pri výstavbe továrne na výrobu batérií. Továreň na batérie má byť postavená v Šuranoch na rozlohe 65 hektárov a má zabezpečiť približne 1500 nových pracovných miest. Spustenie výroby sa očakáva v roku 2026.

GIB je spoločným podnikom slovenskej firmy InoBat a čínskej spoločnosti Gotion High-Tech, ktorá má exkluzívnu zmluvu s automobilovým výrobcom Volkswagen. Ten  vlastní 24,77 % podiel v spoločnosti Gotion High-Tech a je jej najväčším akcionárom. 

Spolupráca novej vlády s čínskou firmou takmer okamžite po nástupe R. Fica do funkcie premiéra nie je žiadnym prekvapením. Jedna z jeho prvých zahraničných ciest bude totiž viesť práve do Číny

„V rozumnom čase chcem v rámci zahraničných obchodných ciest pripraviť návštevu krajín ako Vietnam a Čína, potom to bude Stredná a Latinská Amerika, kde malo kedysi Slovensko dobré pozície a bolo silným investorom, napríklad na Kube. Zaujímavé možnosti vidím aj vo Venezuele. Pokiaľ ide o Vietnam a Čínu, sú to tradičné destinácie, kde sa Slovensko musí uchádzať o svoj priestor,“ vysvetlil slovenský premiér Robert Fico po summite v Bruseli.

Čínsky prezident Hu Jintao so slovenským premiérom Robertom Ficom v Bratislave 19. júna 2009 počas jeho oficiálnej dvojdňovej návštevy Slovenska. (Foto: SAMUEL KUBANI/AFP cez Getty Images)

Na otázky Epoch Times Slovensko, aké budú konkrétne ciele premiéra v spomínaných krajinách a či plánuje pri rokovaní s čínskymi predstaviteľmi otvoriť otázku porušovania ľudských práv menšín, ako sú kresťania, Tibeťania, praktizujúci Falun Gongu alebo Ujguri, tlačové oddelenie strany Smer doteraz neodpovedalo.

V USA musí firma Gotion High-Tech prejsť bezpečnostnou previerkou

Republikáni v USA tlačia na to, aby Gotion bol v USA podrobený bezpečnostnej previerke. Republikánsky senátor Marco Rubio a zástupcovia republikánov z viacerých amerických štátov poslali ministerke financií Janet Yellenové list, v ktorom vyzvali Výbor pre zahraničné investície v Spojených štátoch (CFIUS), aby prehodnotil väzby firmy Gotion na Čínsku komunistickú stranu. Na otázku reportéra CNBC zástupca firmy Gotion na to konkrétne nereagoval a venoval sa vysvetleniu ich daňových záležitostí v USA. 

Kanadský expert na Čínu a bývalý diplomat v Pekingu upozornil, že žiadna čínska spoločnosť neexistuje nezávisle od Čínskej komunistickej strany. V súvislosti so zmenou investičného zákona varoval, že akékoľvek duševné vlastníctvo, ktoré získa čínska firma prostredníctvom investície do kanadského partnera, skončí nakoniec aj tak v rukách čínskeho režimu.

Charles Burton, vedúci pracovník Inštitútu Macdonald Laurier (MLI) a bývalý kanadský diplomat v Číne pri okrúhlom stole organizovanom v Ottawe 12. septembra 2019. (Jonathan Ren/The Epoch Times)

„Žiadny čínsky priemyselný podnik neexistuje nezávisle od čínskeho štátu jednej strany,“ povedal Charles Burton, vedúci pracovník Macdonald-Laurierovho inštitútu a bývalý diplomat v Číne.

„Všetky čínske nadnárodné podniky sú plne integrované do stranícko-štátneho, korporátneho, vojenského a bezpečnostného aparátu ČĽR [Čínskej ľudovej republiky], pretože, ako povedal generálny tajomník strany Si Ťin-pching… ,strana riadi všetko“.

Podľa Burtona by však každá zahraničná investícia z Číny mala podliehať „najprísnejšiemu“ testu národnej bezpečnosti bez ohľadu na sektor a na to, či ide o štátny alebo súkromný subjekt. Akékoľvek duševné vlastníctvo, ku ktorému čínsky podnik získa prístup prostredníctvom investície do kanadského partnera, „bude, samozrejme, tajne prevedené kanálmi čínskej komunistickej strany“. Režim potom využije túto technológiu na presadzovanie svojich vlastných záujmov, uviedol expert.

Pri zdôvodňovaní faktu, že čínske firmy sú pod štátnou kontrolou, Burton uviedol príklad telekomunikačného gigantu Huawei. Táto spoločnosť „sa neoznačuje za čínsky štátny podnik, ale, podobne ako všetky inštitúcie v ČĽR, aj jej organizačná schéma naznačuje, že pri rozhodovaní má prednosť pobočka Čínskej komunistickej strany pred predstavenstvom spoločnosti Huawei“.

Vyspelé krajiny považujú spoluprácu s čínskymi firmami za rizikovú

„Príchod zahraničných investícií, tvorba pracovných miest, technologický transfer a prílev kapitálu do krajiny sú priamym potvrdením vzájomnej dôvery medzi vládou a investormi,“ uviedol premiér po podpísaní Memoranda o porozumení s čínskou firmou. To, že spolupráca so štátmi ako Čína je pre Slovensko vyslovene riziková, očividne nerozlišuje. 

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann neskrýva svoje rozčarovanie: „Práve tento rok som intenzívne pracovala na európskej legislatíve, ktorá by našim spoločnostiam zabezpečila prístup ku kritickým surovinám ako napríklad lítium, ktoré je kľúčové pri výrobe batérií v elektrických vozidlách. Som tiež veľmi rada, že už v najbližších dňoch vstúpi do platnosti aj ďalšia dôležitá legislatíva, na ktorej som sa osobne podieľala a ktorej cieľom je ochrániť krajiny EÚ pred ekonomickým nátlakom zo strany Číny a iných podobných totalitných režimov.”

Vo svojom Facebookovom príspevku vysvetľuje priamy negatívny dopad čínskych elektromobilov pre európske krajiny: „Čínske elektromobily už teraz zaplavujú náš trh, čo predstavuje nebezpečenstvo pre európske ekonomiky, najmä na Slovensku, kde je až 250 000 pracovných miest priamo spojených s automobilovým priemyslom. Európska komisia nedávno začala vyšetrovanie čínskych štátnych dotácií pre elektrické vozidlá a ich negatívnych dopadov na našu ekonomiku…”  

Opatrnosť zo strany Slovenska je na mieste aj potom, čo čínsky veľvyslanec vo Francúzsku Lu Ša-j vyhlásil, že postsovietske republiky „nemajú štatút zvrchovaných krajín“ v medzinárodnom práve, čo vyvolalo pobúrenie na celom európskom kontinente. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning následne odmietol Luove vyjadrenia s tým, že nepredstavujú oficiálne stanovisko Číny.

V mnohých krajinách zaevidovali zo strany Číny bezpečnostné riziká vo forme špionáže a krádeží know-how. Podľa šéfa FBI Christophera Wraya sa krádeže technológií neobmedzujú len na veľké podniky, ale týkajú sa aj menších začínajúcich firiem.

„Evidujeme približne 2 000 aktívnych vyšetrovaní, ktoré súvisia so snahami čínskej vlády o krádež informácií,“ povedal.

Summit zväzu Five Eyes varuje pred krádežou technológií zo strany Číny, Palo Alto, Kalifornia, 16. októbra 2023 (FBI/Handout via PA0),

V tejto súvislosti už Taliansko nedávno schválilo opatrenia na obmedzenie kontroly čínskych štátnych akcionárov nad talianskym výrobcom pneumatík Pirelli s odvolaním sa na ochranu národnej bezpečnosti.

​​Obmedzenia sú súčasťou vládnej iniciatívy s názvom Golden Power. Jej cieľom je chrániť aktíva považované za strategické pre Taliansko v čase, keď sa vzťahy medzi čínskym režimom a západnými vládami dostali do napätejšej fázy.

Európske národy rýchlo zanevreli na ČKS kvôli jej pokračujúcej podpore Putina a jeho vojne na Ukrajine. Andrew Small (vedúci think tanku Nemecký Marshallov fond) uviedol, že ich nádeje na silnú spoluprácu s Čínou sa po marcovej návšteve Xi Jinpinga v Moskve rozplynuli. 

„Zasadnutie Európskej rady, ktoré nasledovalo po ceste Xi Jinpinga do Moskvy, sa vyznačovalo skutočným znepokojením európskych lídrov nad tým, aká je vlastne trajektória čínsko-ruských vzťahov,“ poznamenal A. Small a dodal, že Xi Jinping vyslal svojou návštevou jasný signál – vzťahy s Ruskom sú pri napĺňaní jeho vojenských, politických a ideologických cieľov dôležitejšie ako väzby s Európskou úniou.

Toto priznanie dodalo krajinám EÚ určité odhodlanie postaviť sa režimu, pričom mnohé z nich teraz považujú Čínu za nevítaného narušiteľa európskej bezpečnosti. „Poškodenie vzťahov bolo skutočne značné, ale myslím si, že došlo najmä k prehodnoteniu myslenia v Európe a úroveň chápania Číny ako pôvodcu bezpečnostných hrozieb v Európe je už iná,“ povedal A. Small.

Britský premiér uviedol, že mocnosti G7 si veľmi jasne uvedomujú riziko, ktoré Čína predstavuje. „V rámci skupiny G7 existuje jednoznačná zhoda a jednota, najmä pokiaľ ide o uvedomovanie si systematickej výzvy, ktorú Čína predstavuje pre svetový poriadok,“ povedal R. Sunak a dodal: „Je to jediná krajina, ktorá má prostriedky a zámer zmeniť svetový poriadok.“

„Ako skupina G7 budeme spolu s ďalšími krajinami spoločne pracovať na tom, aby sme sa zbavili rizík a zraniteľnosti v dodávateľských reťazcoch, a aby sme prijali potrebné opatrenia na ochranu pred nepriateľskými investíciami, ktorými sa navzájom nepoškodíme,“ povedal R. Sunak. 

Ekologickosť“ ako zámienka a príležitosť pre čínske firmy

Šéf spoločnosti InoBat Marián Boček vyzdvihol ekologickú povahu projektu gigatovárne: „Spoločne sme schopní urýchliť úsilie o dekarbonizáciu a umiestniť Slovensko a Európu do stredu zelenej ekonomiky.“

Predseda predstavenstva Gotion High-tech Li Zhen dokonca vidí Slovensko ako potenciálneho svetového pioniera v tejto oblasti: „S podporou vlády Slovenskej republiky má Gotion ambíciu vybudovať tento projekt ako najvyspelejšiu továreň na batérie s nulovou uhlíkovou stopou nielen v Európe, ale dokonca aj na celosvetovej úrovni. Dúfame, že v budúcnosti bude Slovensko nielen svetovou jednotkou v produkcii áut na obyvateľa, ale aj v produkcii batérií na obyvateľa. Dokončenie továrne bez uhlíkovej stopy výrazne posunie proces udržateľného rozvoja v Európe a prispeje k novej globálnej energetickej transformácii.“

Vyjadrenia čínskej firmy o snahách dosiahnuť nulovú stopu vyznievajú prinajmenšom paradoxne vzhľadom na reálny postoj Číny ku klimatickém programu na globálnej úrovni. 

Čína súhlasila s postupným znižovaním spotreby uhlia od roku 2026, čo znamená, že jej spotreba uhlia bude v nasledujúcich dvoch rokoch naďalej rásť. V minulom roku čínski úradníci schválili viac nových uhoľných elektrární ako kedykoľvek predtým za posledných sedem rokov. Čínsky vodca Si Ťin-pching sa zaviazal znížiť emisie uhlíka, ale nezačne s tým skôr ako v roku 2030. Prisľúbil, že krajina bude do roku 2060 „uhlíkovo neutrálna“.

Číňanka sa pozerá z okna svojho domu vedľa uhoľnej elektrárne v čínskej provincii Shanxi, 26. novembra 2015. Ilustračné foto. (Kevin Frayer/Getty Images)

Jake Sullivan, poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť, povedal pre CNN deň pred tohtoročným klimatickým summitom OSN, že svet by mal „tlačiť na Čínu, aby prijala oveľa ráznejšie opatrenia na zníženie emisií“.

 „Nemali by mať možnosť skrývať sa za tvrdenie, že sú rozvojovou krajinou, aby prevzali svoju zodpovednosť. A ich povinnosťou podľa Parížskej klimatickej dohody je prijať významné, zásadné opatrenia na zníženie emisií v najbližšom období v stanovenom časovom rámci,“ povedal Sullivan.

Je výroba autobatérií skutočne krokom k zelenej ekonomike?

Všeobecným problémom s masovou výrobou autobatérií začína byť ich ekologická likvidácia. V krajinách, kde výroba elektrobatérií beží vo veľkom, už začína byť s ich likvidáciou reálny problém. 

Príkladom je Austrália, kde budú musieť nájsť spôsob, ako do roku 2050 zlikvidovať 1,6 milióna ton použitých batérií z elektromobilov (EV), čo je súčasťou národného cieľa dosiahnuť nulové emisie.

Nabíjacie miesto pre elektromobily v Calamvale v Brisbane, Austrália, 29. januára 2023 (Daniel Teng / The Epoch Times)

Rada pre správu batérií (Battery Stewardship Council) odhaduje spolu so svojimi výskumnými partnermi, že na základe súčasných trendov sa objem odpadu z elektrických vozidiel do roku 2030 exponenciálne zvýši na 30 000 ton a potom bude akcelerovať až ku hranici 1,6 milióna.

Rada spolu s Federálnou komorou automobilového priemyslu a Austrálskou asociáciou obchodníkov s motormi vyzýva na vytvorenie programu, v rámci ktorého by spotrebitelia platili za bezpečnú likvidáciu batérií elektrických vozidiel.

Rada sa potýka s problémom, ktorý je výzvou aj pre odvetvie veterných turbín a solárnych panelov – ako zlikvidovať tony odpadu vznikajúceho počas rokov „zelenej“ prevádzky. Batérie, veterné turbíny a solárne panely sa vzhľadom na ich konštrukciu ťažko a draho recyklujú.

S projektmi výstavby gigatovární na Slovensku by teda mali nevyhnutne prísť aj riešenia následných problémov, ktoré však naša vláda zatiaľ nikde nespomína.

Prečo existuje ľudstvo?

Prečítajte si aj