Petra dáva starým predmetom nový život: Mnoho ľudí si neoveruje hodnotu vecí, ktoré vyhadzujú (Rozhovor)
Nie všetko, čo nájdeme na povale, musí skončiť v kontajneri. Niektoré veci, ktoré by sme považovali za bezcenné haraburdie, môžu mať prekvapivú historickú aj finančnú hodnotu. O tom, ako rozoznať pravú starožitnosť, prečo si staré predmety zaslúžia druhú šancu a čo všetko v sebe ukrýva ich patina, sme sa rozprávali s milovníčkou starožitností Petrou Hladíkovou, ktorá starým veciam vracia nový život.
Epoch Times Slovensko: Toho, čo nájdeme na povale, sa väčšinou chceme zbaviť, ale nie všetko staré musí automaticky putovať do odpadu. Vy o tom viete svoje, keďže ste, ako sama o sebe hovoríte, milovníčkou starožitností. Čo teda starožitnosť vlastne je?
Petra Hladíková: Pravá starožitnosť je vec staršia ako sto rokov, ale pre niekoho môže byť starožitnosťou aj vec stará päťdesiat rokov. To sú však skôr retro predmety.
Takže aj niečo, čo na prvý pohľad vyzerá ako haraburdie, môže byť nakoniec vzácna starožitnosť?
Áno. Pri niektorých veciach, pri ktorých by človek veľkú hodnotu nepredpokladal, sa môže ukázať, že ide o veľkú vzácnosť. V posledných rokoch ide napríklad o retro hračky z päťdesiatych až sedemdesiatych rokov, ktoré sú momentálne v kurze. Cena týchto hračiek sa môže na aukciách vyšplhať na neuveriteľné sumy.
A ako sa takéto hračky dostanú z povaly až k zberateľom?
Staré hračky, ak k nim nemáte osobný vzťah a ak by aj tak zostali niekde v škatuli, je lepšie predať. Pred predajom ich nikdy radšej nečistite ani neopravujte. Mohli by sa definitívne poškodiť. Väčšinou to vie konečný kupujúci urobiť sám. Najčastejšie kupujú zberatelia (niekto zbiera autíčka, niekto vláčiky, niekto bábiky, kočíky a pod.). Zberateľ si s tým poradí. Staré medvedíky sú vypchaté slamou a môžu v nich byť roztoče, čo nikto doma nechce. Dajú sa však ľahko zlikvidovať. Najskôr kožúšok očistite mydlovou vodou, nechajte uschnúť a potom ho dajte na pár dní do mrazu alebo – ak nie je veľmi veľký – do mrazničky v igelitovom vrecku.
Aké chyby podľa vás my laici najčastejšie robíme pri vypratávaniach starých domov a povál? Prečo stále množstvo starožitností končí v odpade?
Mnoho ľudí robí napríklad pri vypratávaní pozostalosti chybu, že si neoveria hodnotu vecí, ktoré vyhadzujú, a tie potom skončia v kontajneri. S týmto sa stretávame denne v našom obchode. Zákazníci u nás vidia veci, ktoré sami vyhodili.
Čo vás na týchto starých veciach fascinuje?
Staré veci majú svoje čaro. Boli vyrobené precízne, kvalitne a krásne a neboli len na parádu, ale slúžili našim babičkám a mamám a teraz slúžia aj nám.
V našom obchode sa veľmi často nevyskytujú také starožitnosti, s ktorými sa musí zaobchádzať doslova v rukavičkách (napríklad tlačivá, knihy či veľmi staré obrazy). S tými sa naozaj musí manipulovať opatrne.
Pamätáte si na tie najvzácnejšie, ktoré sa vám dostali do rúk?
Pre mňa osobne bol najvzácnejší kúsok, ktorý sa ku mne dostal, truhlica plná nádherných viac ako 200 rokov starých šiat, ktorá sa našla zamurovaná na povale jedného domu. Objavili ju remeselníci pri rekonštrukcii. Šaty boli starostlivo zabalené, a preto zostali v perfektnom stave.
Ako vieme, vy nie ste len fanúšičkou a zberateľkou starožitností, ale venujete sa aj ich úpravám – dávate im nový život. Čo to znamená? Do akej miery zasahujete do ich pôvodného stavu?
Niektoré veci nechávame v pôvodnom stave (majú krásnu patinu času), iba ich šetrne vyčistíme. Niektoré sa však musia opraviť – premastiť hodinový strojček, opraviť drevené časti nábytku, vymeniť spráchnivené gumičky na bábike a podobne.
A ak by sme hovorili o pravidelnej starostlivosti a údržbe…
Pravé starožitnosti sa udržiavajú pomerne jednoducho – porcelán a sklo, samozrejme, nepatria do umývačky riadu, len sa opatrne umyjú a osušia. Ak je riad úplne v poriadku, aj keď je starší alebo novší, a nemá žiadne praskliny v glazúre, môže sa normálne umyť ako bežný riad.
Ak má však praskliny, treba ho umyť len vlhkou handričkou a rýchlo osušiť, pretože voda by sa mohla dostať pod povrch glazúry a vytvárať tam škvrny. Kameninové a liatinové alebo plechové formy je potrebné vyčistiť – väčšinou na nich býva vrstva pripáleniny. Treba ich poriadne namočiť a potom vydrhnúť. Liatinové a smaltované formy ľudia často prinesú úplne čierne, že ani nie je vidieť pôvodnú farbu. Tie môžeme pokojne namočiť cez noc do lúhu s vodou a potom dočistiť. Až potom sa ukáže ich farba a krása.
Nábytok sa väčšinou ošetruje včelím voskom, všetko bez chémie. Ak ho napadol červotoč, musí sa najprv ošetriť prípravkom na hubenie červotoča. Nábytok z mäkkého dreva si mnohí chalupári upravujú odstránením pôvodného náteru (lúhom), potom ho prebrúsia. Povrch sa väčšinou napúšťa včelím voskom, ktorý zvýrazní kresbu dreva a zároveň ho ochráni.
Ako postupovať pri starých bábikách?
Bábiky sa čistia len mydlovou vodou. Vlásky môžete umyť šampónom, ale veľmi opatrne – jemne ich osušte alebo radšej nechajte voľne uschnúť. Ručičky a nožičky sú k telíčku pripevnené gumičkou alebo šnúrkou, ktoré bývajú často zoslabnuté a treba ich vymeniť. To je však už o niečo zložitejšie a vyžaduje si to veľkú trpezlivosť.
O ktoré predmety je vo vašom obchode najväčší záujem?
Väčšina našich zákazníkov si u nás kupuje veci na ďalšie používanie. Samozrejme, sošky či obrázky slúžia len ako dekorácia. Kameninové nádoby, formu baránka či na bábovku však ľudia stále používajú, pretože sa v nich naozaj dobre pečie – viem to z vlastnej skúsenosti. Z porcelánových súprav sa u nás najčastejšie objavujú omáčniky a polievkové misy.
Máte aj vy doma v kuchyni podobné klenoty?
Moje srdcovky sú skôr vidieckeho štýlu. V kuchyni používam staré smaltované riady, porcelánovú súpravu koreničiek, mám rada staré chlebníky a starú kameninu všetkého druhu. Mám aj veľmi starý porcelánový jedálenský servis, ktorý používam len výnimočne, ale vlastne všetko, čo doma používame – od pohárikov po hrnčeky – je staré, a stále nám to robí radosť.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?