Na rozdiel od depresie alebo úzkosti autizmus nepatrí medzi duševné choroby. Ide o poruchu neurovývoja. Definícia autizmu ako neurovývojovej poruchy ho odlišuje od iných psychiatrických ochorení z hľadiska liečby a možnosti zlepšenia.
„Pri autizme môžu deti postupne prejsť od výrazného vývojového oneskorenia… k fungovaniu v normálnom rozsahu,“ povedal pre Epoch Times Dr. Fred Volkmar, emeritný profesor na Yalskej lekárskej fakulte, ktorý sa špecializuje na detskú psychiatriu, pediatriu a psychológiu.
Neurovývojová porucha
Neurovývojové poruchy sa týkajú stavov, ktoré sa zvyčajne prejavujú v ranom detstve a narušujú prirodzený vývin. Pojem „neurovývojové poruchy“ sa často používa ako synonymum pre „poruchy s nástupom v detstve“, uviedol doktor Volkmar. Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je ďalšia neurovývojová porucha, ktorú mnohí dobre poznajú.
Autizmus sa zvyčajne vyskytuje v prvom až treťom roku života. Deti s miernejšími príznakmi môžu byť diagnostikované často až o niekoľko rokov neskôr. Na druhej strane duševné poruchy, ako je depresia a úzkosť, sa môžu vyskytnúť kedykoľvek v živote.
Neurovývojové postihnutie môže zvyšovať riziko vzniku duševných porúch v staršom veku, pričom 40 až 50 % autistov trpí v určitom období svojho života depresiami a úzkosťou.
Ľudia s neurovývojovými poruchami majú problémy s učením a vykonávaním sociálnych, kognitívnych alebo fyzických úloh. V prípade autizmu spočíva hlavný problém v sociálnej interakcii, pričom symptómy sa zvyčajne prejavujú vo veku 6 až 24 mesiacov.
„Pri typickom vývoji je sociálny záujem a sociálne zameranie na iných ľudí veľmi dôležitou súčasťou vývoja,“ povedala pre Epoch Times psychologička Deborah Feinová z Univerzity v Connecticute, ktorá sa špecializuje na štúdium a liečbu porúch autistického spektra.
Ľudia s autizmom majú často problémy s pochopením sociálnych signálov a udržiavaním konverzácie a vzťahov. Niektoré autistické deti majú aj oneskorený vývoj reči a problémy s hovorením, ktoré súvisia s ťažkosťami v sociálnej interakcii.
Ďalším charakteristickým prejavom je problém prispôsobiť sa zmenám, ktorý sa prejavuje opakujúcim sa správaním a striktným dodržiavaním rutiny. Čo spôsobuje tieto ťažkosti?
Kombinácia faktorov
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že všetky poruchy neurologického vývoja majú svoj pôvod v mozgu.
Skoré výskumy v 70. rokoch naznačili, že deti s autizmom vykazujú odlišné EEG vzorce, čo podporuje teóriu, že autizmus má svoj pôvod v zmenenej funkcii mozgu. Neskôr postmortálne štúdie ukázali rozdiely v anatomických štruktúrach mozgu medzi autistickými a neautistickými ľuďmi.
Približne v rovnakom čase sa na základe štúdií s dvojčatami zistilo, že výraznú úlohu pri vzniku autizmu zohráva genetický faktor. Ak jedno z identických dvojčiat trpí autizmom, je 60 až 90 % pravdepodobnosť, že ním bude trpieť aj druhé, zatiaľ čo u neidentických dvojčiat je to iba 5 až 40 percent.
Autizmus nemožno pripísať jedinému génu. Vedci odhadujú, že s autizmom môže súvisieť 500 až 1 000 génov. Až 10 % detí s diagnostikovanou poruchou autistického spektra má aj známy genetický syndróm, ako je Downov syndróm alebo detská mozgová obrna. U zvyšných 90 % sa viac ako polovica prípadov dá pripísať genetickým príčinám, zatiaľ čo u približne 40 % všetkých prípadov príčiny nie sú známe.
Nevysvetlené prípady môžu byť spôsobené metabolickými poruchami, ako je mitochondriálna dysfunkcia. Riziko autizmu môžu zvýšiť aj environmentálne faktory, ako sú komplikácie v tehotenstve a postnatálne faktory, ako sú nedostatočné sociálne kontakty, infekcie v ranom veku a chemikálie.
Zdá sa teda, že autizmus je výsledkom kombinácie genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. „Dalo by sa povedať, že ide o neurogenetickú vývojovú poruchu,“ uviedol doktor Volkmar.
Prevládajúca teória tvrdí, že autizmus má silnú genetickú podstatu. V dôsledku toho sa dlho považoval za celoživotný stav. To však nemusí platiť v každom prípade.
Prekonanie autizmu
Niektoré deti môžu dosiahnuť významný pokrok, najmä vďaka včasnej behaviorálnej terapii pred dovŕšením troch rokov. Podľa doktora Volkmara môže malé percento detí nakoniec svoju diagnózu prekonať.
„Existujú výskumy, podľa ktorých deti z autizmu vyrástli,“ povedal doktor Volkmar. „Technicky už nespĺňajú kritériá autizmu, ale často majú pretrvávajúce reziduálne symptómy.“
Neuroplasticita mozgu je najvyššia v prvých troch rokoch života, a ak dieťa trénujeme, aby prekonalo svoje sociálne ťažkosti, môže neskôr dosiahnuť sociálne funkčné schopnosti a už nemusí byť považované za autistické, uviedla psychologička Feinová. Niektoré štúdie naznačujú, že približne 10 % detí s autizmom už v dospelosti nespĺňa diagnostické kritériá.
Feinová uskutočnila výskum, ktorý ukázal, že určité rané znaky môžu predpovedať úspech liečby. Deti s vyšším IQ, silnejšími jazykovými schopnosťami a schopnosťou napodobňovať hry – v kombinácii so včasnou diagnózou a intervenciou – majú väčšiu šancu, že ich diagnóza zmizne.
Najbežnejším typom liečby autizmu je aplikovaná behaviorálna analýza, behaviorálna terapia, ktorá učí deti sociálnym zručnostiam, ako je udržiavanie očného kontaktu a verbálne vyjadrovanie svojich želaní. Je považovaná za zlatý štandard liečby autizmu.
Deti, ktorých diagnóza pominula, však nemusia byť rovnaké ako bežne sa vyvíjajúce deti. D. Feinová vypozorovala, že u mnohých z týchto detí sa neskôr vyvinú iné problémy, napríklad s pozornosťou alebo ADHD.
Možno to vysvetliť tak, že problémy s pozornosťou sú kľúčovou súčasťou autizmu, aj keď nie sú diagnostickým kritériom. Keď dieťa vystúpi z autistického spektra a zlepší svoje sociálne schopnosti, problémy s pozornosťou a sústredením, ktoré predtým mohli byť skryté, sa teraz prejavujú ako symptómy ADHD.
Deti, u ktorých diagnóza pominula, mali jedinečnú mozgovú aktivitu, ktorá sa nevyskytovala v iných skupinách, čo naznačuje, že ich mozog si musel vytvoriť nové cesty na učenie sa a prispôsobovanie.
Okrem behaviorálnych terapií niektorí lekári veria, že autizmus možno liečiť na základe jeho základných biomedicínskych príčin, ako sú imunologické rozdiely, nedostatok vitamínov, mitochondriálna dysfunkcia a ďalšie.
Napríklad výskum neurológa Dr. Richarda Fryeho ukázal, že niektoré deti produkujú protilátky, ktoré narúšajú vstrebávanie živín. Keď sa tieto živiny obnovia, môže dôjsť k zlepšeniu sústredenia a jazykových schopností, povedal pre Epoch Times.
Internista Dr. Armen Nikogosian uviedol pre Epoch Times, že deti, ktoré podstúpia biomedicínsku liečbu v mladšom veku (napríklad do piatich rokov), môžu zaznamenať výrazné zlepšenie správania, zatiaľ čo u tých, ktoré podstúpia liečbu neskôr, je zlepšenie zvyčajne miernejšie.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
