Leninov hrdina Nečajev: Najzločinnejší komunista, aký kedy žil? (Komentár)
Či už si to uvedomuje, alebo nie, každý komunistický diktátor, masový vrah, mučiteľ a terorista za posledných sto päťdesiat rokov vďačí za svoj „úspech“ Sergejovi Gennadijevičovi Nečajevovi.
Nečajev je známy ako priekopník konceptu „profesionálneho revolucionára“. Starší brat Vladimira Lenina Alexandr Ulianov, ktorého popravili po neúspešnom atentáte na cára Alexandra III., patril do organizácie inšpirovanej Nečajevom.
V 20. storočí sa Nečajevom inšpirovali viaceré revolučné skupiny vrátane americkej Strany čiernych panterov a nemeckých Červených brigád. Často ho označovali za „boľševika pred boľševikmi“. Sám Lenin bol Nečajevom hlboko ovplyvnený, nazýval ho „titanom revolúcie“ a vyzýval všetkých komunistických revolucionárov, aby si prečítali jeho dielo.
V tom mal Lenin pravdu. Ak chcete skutočne pochopiť komunizmus, musíte čítať Nečajeva.
Nečajev sa narodil 20. septembra 1847 v meste Ivanovo, približne 250 kilometrov od Moskvy a 100 kilometrov od Jaroslavľa. O 121 rokov neskôr si tam užil svoju svadobnú cestu americký ľavicový politik Bernie Sanders, neskorší starosta najväčšieho mesta štátu Vermont (Burlington) a kandidát na prezidenta USA. Neskôr Ivanovo vyhlási za „sesterské mesto“ Burlingtonu.
Ako mladý tínedžer sa Nečajev od otca naučil, ako obsluhovať hostí na banketoch a maľovať nápisy na ceduliach, no čoskoro sa proti službe bohatým a propagovaniu ich tovaru vzbúril.
V osemnástich sa presťahoval do Moskvy a potom do Petrohradu, kde navštevoval univerzitné prednášky, hoci nikdy sa na univerzitu oficiálne nezapísal. Tam sa zoznámil s dielami organizovaných revolucionárov – dekabristov, Petraševského krúžku a slávneho anarchistu Michaila Bakunina.
Mladá ruská inteligencia bola vtedy v stave “bublajúceho kotla pod pokrievkou”. Revolučné skupiny a podzemné tlačoviny zamestnávali cársku tajnú políciu, ktorá sa snažila udržať situáciu pod kontrolou. Nečajev sa usiloval túto pokrievku odhrnúť.
Katechizmus revolucionára
Nečajev sa podieľal na vypracovaní „Programu revolučnej akcie“ študentského hnutia, ktorý za svoj konečný cieľ označil „sociálnu revolúciu“. Program načrtol plány vytvorenia revolučnej organizácie a vedenia skrytých podvratných aktivít.
Tento program bol základom Nečajevovej najslávnejšej práce – temného majstrovského diela z roku 1869 s názvom „Katechizmus revolucionára“.
Hoci má len niekoľko stoviek slov, „katechizmus“ sa stal legendárnym revolučným textom. Bývalý vodca Strany čiernych panterov Eldridge Cleaver ho označil za svoju bibliu:
„Považoval som Katechizmus revolucionára za svoju bibliu a… začal som vedome začleňovať jeho princípy do svojho každodenného života, používať taktiku nemilosrdnosti vo vzťahoch ku každému, s kým som sa stretol. A začal som pozerať na bielu Ameriku novými očami,“ napísal v knihe „Target Zero: A Life in Writing“.
V manifeste Nečajev rozvíja filozofiu revolúcie. Je až neuveriteľne temná v tom, ako prijíma čisté zlo v snahe o dosiahnutie vágne definovanej utópie robotníckej triedy.
V prvej časti „Povinnosti revolucionára voči sebe samému“ vysvetľuje, čo znamená byť skutočným revolucionárom:
„Revolucionár je odsúdený na smrť. Nemá žiadne osobné záujmy, žiadne obchodné záležitosti, žiadne emócie, nie je k ničomu pripútaný, nemá žiadny majetok a žiadne meno. Všetko v ňom je úplne pohltené jedinou myšlienkou a jedinou vášňou – revolúciou.“
„Revolucionár vie, že v hĺbke svojej bytosti, nielen slovami, ale aj činmi, pretrhal všetky putá, ktoré ho viažu k spoločenskému poriadku a civilizovanému svetu so všetkými jeho zákonmi, morálkou, zvykmi a všeobecne prijatými konvenciami. Je ich neúprosným nepriateľom, a ak s nimi naďalej žije, robí to len preto, aby ich mohol rýchlejšie zničiť.“
„Revolucionár pohŕda všetkými doktrínami a odmieta prijímať svetské vedy, necháva ich budúcim generáciám. Pozná len jednu vedu: vedu ničenia. Len preto bude študovať mechaniku, fyziku, chémiu a možno medicínu. Celý deň a celú noc však študuje životne dôležitú vedu o ľudských bytostiach, ich charakteristiky a okolnosti a všetky javy súčasného spoločenského poriadku. Cieľ je stále rovnaký: najistejší a najrýchlejší spôsob zničenia celého špinavého poriadku.“
„Revolucionár pohŕda verejnou mienkou. Pohŕda a nenávidí existujúcu spoločenskú morálku vo všetkých jej prejavoch. Pre neho je morálkou všetko, čo prispieva k triumfu revolúcie. Všetko, čo jej stojí v ceste, je nemorálne a zločinné.“
„Revolucionár je oddaný človek, nemilosrdný voči štátu a vzdelaným triedam; a nemôže od nich očakávať žiadne milosrdenstvo. Medzi ním a nimi existuje – otvorená alebo skrytá – neúprosná a nezmieriteľná vojna na život a na smrť. Musí sa pripraviť na mučenie.“
„Tyranský voči sebe, musí byť tyranský aj voči ostatným. Všetky jemné a oslabujúce sentimenty príbuzenstva, lásky, priateľstva, vďačnosti a dokonca cti musia v ňom byť potlačené a nahradené chladnou a jednomyseľnou vášňou pre revolúciu.“
„Pre neho existuje len jedno potešenie, jedna útecha, jedna odmena, jedno uspokojenie – úspech revolúcie. Deň a noc musí mať len jednu myšlienku, jeden cieľ – nemilosrdné ničenie. Snažiac sa chladnokrvne a neúnavne o tento cieľ, musí byť pripravený zničiť seba samého a vlastnými rukami zničiť všetko, čo stojí v ceste revolúcii.“
Jedine revolúcia
Podľa Nečajeva musí byť skutočný revolucionár k svojim súdruhom rovnako tvrdý, ako je sám k sebe:
„Revolucionár nemôže pestovať žiadne priateľstvo ani väzby, výnimkou sú tí, ktorí svojimi činmi dokázali, že sú ako on oddaní revolúcii. Miera priateľstva, oddanosti a povinnosti voči takému súdruhovi určuje výlučne miera jeho užitočnosti pre vec totálnej revolučnej deštrukcie.“
Nečajev je vo svojej snahe o revolúciu úplne nemilosrdný a neprejavuje žiadne zľutovanie voči ničomu ani nikomu, kto mu stojí v ceste:
„Revolucionár vstupuje do sveta štátu, privilegovaných tried, takzvanej civilizácie, a žije v tomto svete len preto, aby spôsobil jeho rýchlu a totálnu deštrukciu. Nie je revolucionárom, ak má k tomuto svetu akúkoľvek sympatiu. Nesmie váhať zničiť akýkoľvek postoj, akékoľvek miesto alebo akéhokoľvek človeka v tomto svete. Musí nenávidieť každého a všetko v ňom s rovnakou nenávisťou. Tým horšie pre neho, ak má nejaké vzťahy s rodičmi, priateľmi alebo láskami; už nie je revolucionárom, ak ho tieto vzťahy ovplyvňujú.“
Nečajev tvrdí, že revolucionári musia preniknúť do všetkých vedúcich štruktúr spoločnosti. Obchod, náboženstvo, akademická sféra, umenie a armáda – všetko musí byť pokrivené, aby slúžilo revolúcii:
„Snažiac sa o neúprosnú revolúciu, revolucionár môže a často musí žiť v spoločnosti a predstierať, že je úplne iný, než v skutočnosti je, pretože musí preniknúť všade – do vyšších a stredných tried, do komerčných organizácií, kostolov, palácov aristokracie, do sveta byrokracie a literatúry a armády, ako aj do Tretieho oddelenia [Tretie oddelenie kancelárie Jeho veličenstva, t. j. tajná polícia] a Zimného paláca cára.“
A voči kontrarevolucionárom nesmie byť preukázané žiadne milosrdenstvo. Tí, ktorí nie sú okamžite zavraždení, musia byť využití na maximum:
„Tento špinavý spoločenský poriadok možno rozdeliť do niekoľkých kategórií. Prvá kategória zahŕňa tých, ktorí musia byť bezodkladne odsúdení na smrť. Súdruhovia by mali zostaviť zoznam odsúdených podľa relatívnej závažnosti ich zločinov; a popravy by sa mali vykonať podľa pripraveného poradia…“
„Druhá skupina zahŕňa tých, ktorí budú načas ušetrení, aby svojimi monštruóznymi činmi priviedli ľud k nevyhnutnému povstaniu.“
„Tretia kategória pozostáva z veľkého množstva surovcov na vysokých pozíciách, ktorí sa nevyznačujú ani inteligenciou, ani energiou, no tešia sa z bohatstva, vplyvu, moci a vysokých pozícií vďaka svojmu postaveniu. Tých treba využívať všetkými možnými spôsobmi; treba ich zapliesť a zamotať do našich záležitostí, odhaliť ich špinavé tajomstvá a premeniť ich na otrokov. Ich moc, vplyv a konexie, ich bohatstvo a energia budú tvoriť nevyčerpateľný poklad a vzácnu pomoc pri všetkých našich akciách.“
Nečajevov malý revolučný spolok „Súd ľudu“ mal jediný cieľ: „šťastie“ pracujúcich más. Tak veľmi si cenili tento neuchopiteľný stav blaženosti, že nato, aby ho dosiahli, boli pripravení urobiť masy úplne zúfalými:
„Spolok nemá iný cieľ ako úplné oslobodenie a šťastie más – teda ľudí, ktorí žijú manuálnou prácou. Presvedčený, že ich emancipácia a dosiahnutie tohto šťastia môže nastať len v dôsledku všeničiaceho ľudového povstania, spolok využije všetky svoje zdroje a energiu na zvyšovanie a zintenzívňovanie zla a utrpenia ľudí, kým sa ich trpezlivosť vyčerpá a budú donútení k všeobecnému povstaniu.“
Zlo, ktoré ovplyvnilo svet
Nečajev bol považovaný za takého zloducha, že veľký ruský románopisec a pozorovateľ ľudskej psychiky Fiodor Dostojevskij po ňom modeloval hlavnú postavu – Piotra Verchovenského v románe „Diablom posadnutí“.
Dostojevskij bol sám krátko mladým revolucionárom. Fascinovala ho téma ľudského zla a vo svojom majstrovskom diele opísal psychologický a morálny úpadok malej skupiny študentských revolucionárov pod vplyvom psychotického Verchovenského. Verchovenského zhubný vplyv dokáže priviesť do chaosu celé mesto a priľahlé okolie.
Po tom, čo sa pohyboval v rôznych európskych revolučných kruhoch, bol Nečajev nakoniec v auguste 1872 zatknutý vo švajčiarskom Zürichu. Vrátili ho do Ruska, kde čelil obvineniam z vraždy. Za pomoci dozorcov Nečajev pokračoval v revolučných aktivitách aj zo svojej väzenskej cely, bol totiž odsúdený na 20 rokov ťažkých prác.
Popri všetkých zločinoch, ktoré praktizoval a hlásal, si mohol nárokovať jednu cnosť: jeho skutky sa vždy zhodovali s jeho slovami. Nečajev zomrel vo veku 35 rokov na opuchy a skorbut 3. decembra 1882 v cele č. 1 väznice Alexejevskij ravelin v Petropavlovskej pevnosti pri Petrohrade.
Keď revolucionári z notoricky známej radikálnej organizácie Narodnaja voľa (Vôľa ľudu) pripravovali plán na jeho oslobodenie z väzenia, Nečajev ich pomoc odmietol. Obával sa, že jeho útek odvedie pozornosť súdruhov od plánov na atentát na cára Alexandra II., ktorý považoval za omnoho významnejší revolučný čin než záchranu vlastného života.
Nečajevovi prívrženci cára zavraždili na ulici v Petrohrade v marci 1881. Nečajev prežil vo väzení ďalších 19 mesiacov. Pravdepodobne nemal žiadne výčitky. Život revolucionára je nič. Dôležitá je len revolúcia.
V Katechizme revolucionára Nečajev píše:
„Keď je súdruh v nebezpečenstve a vzniká otázka, či ho zachrániť alebo nie, rozhodnutie sa nesmie robiť na základe citu, ale výlučne v záujme revolučnej veci. Preto je potrebné starostlivo zvážiť užitočnosť súdruha oproti vynaloženým revolučným silám potrebným na jeho záchranu a rozhodnutie sa musí urobiť podľa toho.“
Sergej Gennadijevič Nečajev nemal nikdy v rukách štátnu moc ako Fidel Castro, Leonid Brežnev alebo Erich Honecker. Nikdy nebol vodcom teroristov ako Jásir Arafat, Carlos Šakal alebo Nelson Mandela. Nikdy nezavraždil milióny ako Josif Stalin, Mao Ce-tung alebo Pol Pot. Zdá sa, že Nečajev zabil len jedného človeka.
Kým Karl Marx načrtol teoretický základ komunizmu, Nečajev načrtol metódu na jeho presadenie a udržanie – infiltráciu a teror.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.