Streda 29. apríla, 2026
(Zdroj: Archív Vierky Gábršovej)
»

Čierne ríbezle z Pukanca: Je to pre mňa veľká pocta, keď mám krásne spätné väzby. Môj džem je pre mňa splneným snom (Rozhovor)

Vierka Gábršová si splnila svoj farmársky sen a už 13 rokov sa venuje pestovaniu čiernych ríbezlí. Vo svojich biosadoch v Pukanci ich úspešne pestuje bez pesticídov, herbicídov či priemyselných hnojív a vyrába z nich poctivé šťavy a džemy, ktoré žnú prestížne ocenenia.

Epoch Times Slovensko: Instagramový účet Farmárkin sen stelesňuje práve ten váš. Čo vás priviedlo k tomu, aby ste vôbec začali premýšľať o farmárčení? Prečo práve tento smer?

Viera Gábršová: Pochádzam z poľnohospodárskej rodiny. Môj otec pracoval a doteraz pracuje v poľnohospodárstve. Napriek tomu ma od tejto práce, keď som dospela, odhováral. Preto som sa vydala vlastnou cestou. Až po materskej dovolenke som začala uvažovať nad tým, že by som chcela robiť niečo, čo ma skutočne napĺňa, a tak vznikol Farmárkin sen. Môj sen postupne rástol, nadobúdal kontúry a vytvorila som ho presne tak, ako som si ho vymyslela počas nocí pri žehlení detského oblečenia. To bol môj čas, keď som fantazírovala o podnikaní. Chcela som zachovať tradíciu pestovania čiernych ríbezlí v Pukanci spred pár desiatok rokov.

Uvádzate, že istú zásluhu na tom mal aj váš začínajúci záujem o zdravé potraviny práve v úlohe rodiča…

Jedlo milujem, vždy sme mali doma sezónne ovocie a zeleninu. Mama nám vždy varila domáce jedlo. Odmalička som poznala tie skutočné chute, a tak som pri nich chcela aj zostať. O zdravé potraviny som sa začala zaujímať celkom prirodzene. Chcela som to najlepšie pre svoje dieťa – najzdravšiu mrkvu či zemiak -, a tak som začala uvažovať nad tým, čo jeme, v širšom kontexte.

(Zdroj: archív Vierky Gábršovej)

Každý si pod zdravými potravinami predstavuje niečo celkom iné. Ako je to u vás?

Ako poľnohospodárka vnímam asi najviac to, čo nám rastie na poliach, v sadoch či v záhradkách. Je to ovocie a zelenina, ktoré čerpajú živiny z pôdy, preto ma zaujíma, v akom stave je prostredie, v ktorom pestujeme. Či vytvárame podmienky na rast rastlín umelo, alebo máme pôdu, ktorá je živá a prirodzene zdravá. U nás pestujeme v súlade s prírodou, a preto nepoužívame žiadne chemické hnojivá ani postreky.

Každý produkt sa vytvára zo základnej vstupnej suroviny. Už tu by sme mali poznať pôvod a spôsob pestovania, ktorý je v súlade s prírodou. Je prirodzené, že na zvýšenie trvanlivosti sa do potravín pridávajú rôzne prísady. Podľa môjho názoru je aj tu možnosť voľby a mojou zásadou je, že v jednoduchom zložení sa zaručene skrýva to zdravšie. Napríklad vynikajúci chlieb s kvasom vieme upiecť z kvalitnej múky, kvasu a soli. Pozrime sa občas na zloženie pečiva v obchodoch, niekedy je to poriadny chemický koktail.

Často sa používa aj označenie bio, ktoré u zákazníkov takmer vždy evokuje niečo zdravé, domáce a poctivo vypestované. Čo to však znamená v praxi?

Produkty s označením bio sú výsledkom ekologickej poľnohospodárskej výroby. Toto pestovanie a výroba podliehajú prísnej kontrole z hľadiska dodržiavania princípov ekológie. Pri pestovaní je zakázané hnojenie umelými hnojivami, nesmú sa používať ani herbicídy na ničenie buriny. Výroba produktov musí prebiehať v kontrolovaných prevádzkach a každá jedna zložka produktu musí pochádzať z ekologického poľnohospodárstva.

Naším prvotným produktom je bioovocie, ktoré pestujeme na registrovanej výmere. V rámci hospodárenia dodržiavame princípy ekologického pestovania. Produkty sa vyrábajú v potravinárskych závodoch, ktoré spĺňajú najvyššie štandardy.

(Zdroj: archív Vierky Gábršovej)

Prečo ste sa rozhodli práve pre ekologické hospodárenie? Je to predsa len o niečo náročnejšia cesta v porovnaní s tou konvenčnou.

Ekologickú výrobu považujem za vyššiu úroveň zodpovednosti voči ľuďom, spoločnosti a samotnej prírode, ktorú by sme si mali chrániť. Súhlasím s vami, že je to náročnejšia cesta, ale z môjho pohľadu o to krajšia – prináša zdraviu prospešné potraviny a naša práca prospieva krajine, zvieratám a vytvára zdravé prostredie pre život.

V časoch, keď som začínala, ma veľmi inšpirovalo Poľnohospodárske družstvo Tvrdošovce, kde pestujú rakytník rešetliakový. Túžila som, aby boli naše čierne ríbezle rovnako známe ako ich rakytník: aby ich ľudia poznali ako naše „čierne zlato“.

Ako sa vám dnes hospodári? Ako vyzerajú vaše biosady?

V súčasnosti je moje pestovanie na rozhraní dvoch svetov. Máme sad, v ktorom som začínala pred 13 rokmi, a už pomaly dosluhuje. Veľmi sa teším z toho, že sme na jeseň minulého roka vysadili nový sad ríbezle čiernej, ktorý nám prinesie prvú úrodu o tri roky. Náš biosad je obyčajný sad, v ktorom okrem ríbezlí rastie tráva, ďatelina, rebríček, bodliak aj vratič. Po zemi lezú mravce, lietajú tu včely a lienky a v zemi sú dážďovky. Jednoducho povedané – žije to tam a presne tak to má byť. 

Pri svojom hospodárení nepoužívate bežné priemyselné hnojivá, pesticídy ani herbicídy… Ako sa vám v tomto ohľade darí?

Tento spôsob mi veľmi vyhovuje. Je v súlade s mojím presvedčením, a preto som rada, že to nakazuje legislatíva Európskej únie. Pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve je, samozrejme, dobrovoľné, no pre mňa je jedinou voľbou.

O sad sa staráme najmä mechanicky, ošetrujeme ho kosením a okopávaním. Tento rok plánujeme polievať novovysadené sadenice, aby nám v prípade sucha nevyschli. Úrodu zbierame kombajnom. Na zlepšenie úrodnosti pôdy používame peletovaný kurací trus. Biosady sú živé, rastie v nich viac, než si myslíte, a žije v nich viac, než vidíte. Zato keď vidíte lány monokultúr bez jedinej buriny, je namieste zamyslieť sa nad tým, ako je to vôbec možné.

V čase, keď som s biopestovaním začínala, bolo povedomie o tomto type potravín slabé. Bolo ich naozaj málo. Až keď som sa do problematiky zahĺbila, našla som prvé malé obchodíky, kde sa dali biopotraviny nakúpiť.

Ako sa potom zmenilo vaše vnímanie?

Už nebolo cesty späť.

Na sociálnych sieťach uvádzate, že vo svojich sadoch „poznáte každú bobuľu“…

Znamená to, že naše výrobky sú vyrobené iba z ovocia, ktoré sme vypestovali u nás v Pukanci. V niektorých rokoch je úroda lepšia, vtedy predávame produkty počas celého roka. Inokedy je ovocia menej a už na Vianoce máme vypredané.

(Zdroj: archív Vierky Gábršovej)

Džemy sú vašou špeciálnou kategóriou – veď jeden z nich bol ocenený Zlatým slnkom…

Áno. Zlaté slnko je súťaž remeselných výrobcov a farmárov pod záštitou YEME plnochutné potraviny. Práve tam som od začiatku túžila predávať svoje produkty, preto som sa do súťaže prihlásila. Už v pilotnom ročníku som verila našej 100 % šťave z čiernych ríbezlí, že získa ocenenie, pretože jej chuť je unikátna a žiadna iná sa jej nepodobá.

Džem z čiernych ríbezlí som prihlásila minulý rok s malou dušičkou, konkurencia v kategórii Sladká špajza je predsa len vždy veľká. Na moje prekvapenie som ocenenie získala. Tieto úspechy ma povzbudili v práci a aj vďaka nim sme na jeseň vysadili novú plantáž, aby sme mohli zákazníkom naďalej ponúkať ríbezľové skvosty z Pukanca.

Čím je tento váš džem výnimočný?

Podľa môjho názoru džem Farmárkin sen vyniká svojou chuťou. Dokáže v ľuďoch prebudiť spomienky na detstvo, mnohí v ňom cítia skutočné ovocie. Je to pre mňa veľká pocta, keď dostávam krásnu spätnú väzbu na džem, ktorý je pre mňa splneným snom. Robí ľuďom radosť a vyčarúva im úsmev na tvári.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.

Prečítajte si aj