Pondelok 16. novembra, 2026
Deti v tradičných krojoch žiadajú počas demonštrácie, aby „Rusko vrátilo ukrajinské deti“, 1. júna 2025 v Londýne (Foto: Justin Tallis/AFP via Getty Images)
»

Len osem europoslancov hlasovalo proti uzneseniu o ukrajinských deťoch. Štyria boli zo Slovenska

Európsky parlament vyzval Rusko, aby bezodkladne a bezpodmienečne vrátilo ukrajinské deti deportované do Ruska a umožnilo ich zjednotenie s rodinami. Europoslanci upozornili aj na nútenú rusifikáciu, zmeny identity a vojenskú indoktrináciu detí na okupovaných územiach. Podľa ukrajinských údajov bolo zdokumentovaných viac ako 20-tisíc prípadov deportácií a nútených presunov. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová počas rozpravy varovala pred tým, že niektoré z týchto detí môžu byť po dosiahnutí dospelosti povolané bojovať proti vlastnej krajine. Slovensko sa začiatkom novembra pripojilo k medzinárodnej koalícii, ktorá sa usiluje o ich návrat. Zvýšenú pozornosť vyvolalo hlasovanie slovenských europoslancov – štyria zákonodarcovia zo Smeru-SD totiž tvorili polovicu všetkých hlasov proti uzneseniu, zatiaľ čo ich stranícka kolegyňa Monika Beňová dokument podporila.

Európsky parlament sa 11. novembra zaoberal osudom ukrajinských detí deportovaných do Ruska alebo žijúcich na územiach Ukrajiny okupovaných ruskými silami. O deň neskôr poslanci prijali uznesenie, v ktorom žiadajú ich bezpečný a bezpodmienečný návrat.

Za dokument hlasovalo 536 europoslancov, proti bolo osem a 37 sa zdržalo. Parlament zároveň vyzval na rozšírenie sankcií proti osobám a organizáciám zapojeným do deportácií a na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Podľa údajov ukrajinských orgánov citovaných v uznesení bolo do septembra 2026 overených 20 651 prípadov deportácií a nútených presunov ukrajinských detí. Skutočný počet môže byť vyšší, keďže ruské úrady neposkytujú úplné informácie o ich pobyte. 

Približne 1,6 milióna ukrajinských detí podľa odhadov naďalej žije na Ruskom okupovaných územiach vrátane Krymu a častí Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Kallasová: Niektoré deti môžu skončiť v ruskej armáde

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová počas rozpravy uviedla, že deportácie detí sú súčasťou politiky ruského štátu. „Za posledné štyri roky je zaobchádzanie s ukrajinskými deťmi najjasnejším príkladom úplného pohŕdania Ruska ľudským životom,“ vyhlásila.

Kallasová dodala, že Rusko prevádzkuje svoj systém deportácií, indoktrinácie a nelegálnej adopcie detí vďaka rozsiahlej sieti ľudí a subjektov. „Preto Európska únia uvalila sankcie na zodpovedné osoby a subjekty. Nedávno sme rozšírili zoznam o ďalšie detské tábory vrátane medzinárodného detského tábora Songdowon v Severnej Kórei, kde boli nájdené ukrajinské deti. Rusko deti unáša, Severná Kórea ich indoktrinuje. Takto si diktatúry delia prácu.“

Kallasová upozornila na správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá opisuje systematické úsilie o potláčanie ukrajinskej identity detí na okupovaných územiach. Zároveň vyslovila obavu, že deti odvezené do Ruska môžu byť po dosiahnutí dospelosti povolané do ruskej armády.

Ako príklad uviedla osemnásťročného Luku, ktorý sa nedávno vrátil na Ukrajinu. Ešte pred návratom dostal povolávací rozkaz do ruskej armády.

Estónska politička tiež informovala, že do začiatku novembra sa podarilo vrátiť 2 790 ukrajinských detí. Len počas predchádzajúceho týždňa sa podľa nej vrátilo ďalších trinásť detí a tínedžerov.

Pripomenula tiež vydané zatykače Medzinárodného trestného súdu na ruského prezidenta Vladimira Putina a komisárku pre práva detí Mariu Ľvovovú-Belovovú, vydané v marci 2023 pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonných deportácií a presunov detí.

Poslanci žiadajú sankcie aj prístup humanitárnych organizácií

Počas rozpravy zaznievala naprieč politickými frakciami požiadavka na návrat detí, jednotliví poslanci však kládli dôraz na odlišné riešenia. Poľská europoslankyňa Ewa Kopaczová z Európskej ľudovej strany opísala situáciu rodín, ktorých deťom bolo po deportácii zmenené meno, občianstvo či prostredie, v ktorom vyrastajú.

„Niekto vám vezme dieťa, dá mu nové meno a priezvisko, zmení občianstvo a zakáže mu hovoriť materinským jazykom. Je umiestnené do novej rodiny, ktorá ho vychováva, akoby jeho predchádzajúci život nikdy neexistoval. Ale vy neviete, kde sú, či sú v bezpečí, či si ešte pamätajú váš hlas? Povedal mu niekto, že stále čakáte? Toto je dnešná realita pre ukrajinské rodiny, ktorých deti boli deportované a násilne presídlené Putinovými zločinnými činmi,“ uviedla.

Lotyšský europoslanec Rihards Kols z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov kritizoval nedostatočný rozsah sankcií. Podľa neho nestačí postihovať iba najvyšších predstaviteľov ruského režimu, keďže na deportáciách sa podieľa rozsiahla sieť úradníkov, pracovníkov detských táborov a ďalších osôb. „Putin sám nefalšuje rodné listy,“ poznamenal. 

Kols vyzval na sankcionovanie celého systému, ktorý umožňuje meniť identitu deportovaných detí vrátane spoločností Gazprom a Rosnefť, ktoré podľa neho tento systém financujú.

Litovský europoslanec Petras Auštrevičius v mene frakcie Obnovme Európu upozornil na skutočnosť, že Rusko označuje nútené presuny detí ako humanitárne evakuácie. Podľa neho musí každá mierová dohoda obsahovať ustanovenia o ich bezpečnosti a bezpodmienečnom návrate.

„Ruská agresívna vojna sa označuje ako ‚špeciálna vojenská operácia‘, okupácia cudzích území ako ‚oslobodenie území‘ a nútená deportácia desaťtisícov detí ako ‚humanitárna evakuácia‘. Ide o vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a pokus o zakrytie genocídy,“ povedal Auštrevičius.

Časť poslancov zdôrazňovala potrebu mierových rokovaní

Maďarská europoslankyňa Viktória Ferencová z frakcie Patrioti pre Európu odsúdila deportácie aj pokusy o potláčanie ukrajinskej identity detí. Ako príslušníčka maďarskej menšiny na Zakarpatsku pripomenula význam práva používať materinský jazyk. Zároveň však vyzvala na pokračovanie diplomatického úsilia o ukončenie vojny.

Podobný dôraz na rokovania kládla nemecká europoslankyňa Özlem Demirelová z frakcie Ľavica. Podľa nej samotné parlamentné uznesenia nestačia a Európska únia potrebuje vlastnú diplomatickú iniciatívu.

Kallasová v závere rozpravy odpovedala, že EÚ podporuje diplomatické úsilie, problém však podľa nej spočíva v neochote Ruska pristúpiť na skutočné mierové rokovania. Navrhla, aby EÚ naďalej požadovala humanitárne koridory, zjednocovanie rodín a prístup UNICEF, Medzinárodného výboru Červeného kríža a ďalších nezávislých organizácií k deťom na území Ruska a v okupovaných oblastiach.

Europarlament hovorí o genocíde

V prijatom uznesení zákonodarcovia uviedli, že konanie Ruska voči ukrajinským deťom podľa ich hodnotenia napĺňa právnu definíciu genocídy. Vyzvali členské štáty, aby ho takto oficiálne uznali.

Parlament sa odvoláva na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý medzi možné genocídne činy zaraďuje aj násilné prevádzanie detí z jednej chránenej skupiny do druhej, ak je preukázaný úmysel zničiť danú skupinu úplne alebo čiastočne.

Uznesenie odsudzuje aj nezákonné adopcie, udeľovanie ruského občianstva, zmeny osobných údajov a potláčanie ukrajinského jazyka vo vzdelávaní.

Europoslanci upozornili na vojenskú prípravu detí vrátane výcviku so zbraňami a dronmi. Vyzvali tiež na preverenie úlohy ruských štátnych energetických spoločností Gazprom a Rosnefť, ktoré podľa vyšetrovania Yaleovej univerzity pomáhali financovať alebo organizovať presuny a prevýchovu ukrajinských detí.

Európsky parlament zároveň zdôraznil, že návrat detí nesmie byť predmetom politického obchodovania ani podmienkou územných ústupkov Ukrajiny.

Slovensko sa pripojilo ku koalícii za návrat detí

Slovenská vláda krátko pred parlamentnou rozpravou oznámila konkrétny krok v tejto oblasti. Ministerstvo zahraničných vecí 2. novembra informovalo, že Slovensko sa oficiálne pripojilo k Medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí.

Podľa rezortu rozhodnutie nadväzuje na októbrové závery Európskej rady, ktoré podporila aj naša krajina. Premiér Robert Fico následne požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD), aby posúdil možnosti zapojenia Slovenska do koalície.

Táto iniciatíva koordinuje medzinárodné úsilie o vyhľadávanie deportovaných detí, ich bezpečný návrat a opätovné zjednotenie s rodinami.

Polovicu hlasov proti odovzdali Slováci

Výsledok hlasovania z 12. novembra vyvolal pozornosť aj na Slovensku. Z celkového počtu 536 europoslancov, ktorí uznesenie podporili, sa proti postavilo iba osem zákonodarcov. Až štyria z nich pritom pochádzali zo Slovenska.

Proti uzneseniu hlasovali europoslanci Smeru-SD Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Slovenskí zástupcovia tak tvorili polovicu všetkých hlasov proti dokumentu a Slovensko bolo krajinou s najvyšším počtom europoslancov, ktorí uznesenie odmietli.

„Treba povedať, že ide o tretiu totožnú rezolúciu za posledný rok, ktorá reálne nepriniesla ani jedno ukrajinské dieťa naspäť k svojej rodine. Takže to považujeme za, aby som tak povedal, zbytočnú rezolúciu, ktorá k ničomu nevedie,“ povedal Kaliňák 13. novembra pre Nový čas s tým, že ak by mal reálnu možnosť svojím hlasovaním vrátiť čo i len jedno ukrajinské dieťa svojej rodine, tak by hlasoval za.

Ďalšími štyrmi europoslancami, ktorí hlasovali proti, boli Grzegorz Braun z Poľska, Thomas Geisel z Nemecka, Fernand Kartheiser z Luxemburska a Petar Volgin z Bulharska.

Slovenskí europoslanci Milan Uhrík a Milan Mazurek z hnutia Republika sa hlasovania zdržali.

Naopak, uznesenie podporilo zvyšných deväť slovenských europoslancov. Za hlasovali všetci šiesti zástupcovia Progresívneho Slovenska – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar. Pridali sa k nim aj Miriam Lexmann z KDH, nezaradený Branislav Ondruš a Monika Beňová zo Smeru-SD.

Uznesenie požaduje okamžitý a bezpodmienečný návrat ukrajinských detí deportovaných alebo násilne presunutých Ruskom, odsudzuje ich nútenú rusifikáciu a vyzýva na vyvodenie zodpovednosti voči osobám zapojeným do týchto praktík.

Rusko obvinenia dlhodobo odmieta

Rusko na uznesenie Európskeho parlamentu zatiaľ oficiálne nereagovalo konkrétnym vyhlásením. Moskva však dlhodobo odmieta obvinenia z deportácií a označuje ich za „protiruskú propagandu“. 

Podľa oficiálnej ruskej línie ide o humanitárne evakuácie detí z bojových zón (najmä z Donbasu a iných frontových oblastí), ktoré mali chrániť ich životy a zdravie pred ostreľovaním. Ruská strana tvrdí, že poskytuje deťom starostlivosť, ubytovanie a vzdelávanie a že existujú mechanizmy na zjednocovanie rodín. 

Zároveň spochybňuje ukrajinské a západné čísla a poukazuje na to, že bez úplných a overiteľných zoznamov mien nie je možné tvrdenia nezávisle overiť.

„Ako vidíme, v skutočnosti neexistuje 20-tisíc unesených detí. Ukrajina nielenže tieto údaje nedokázala, ale sa o to ani nepokúsila. Neposkytla konkrétne fakty, zoznamy detí ani údaje od rodičov alebo zákonných zástupcov, ktorí ich hľadajú,” uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová v júni 2025. 

Dodala, že Rusko naopak zachraňuje deti tým, že ich vyváža zo zón ostreľovania na bezpečné miesta.

Návrat detí má byť súčasťou každej mierovej dohody

Európsky parlament v uznesení podporil pokračovanie medzinárodného vyšetrovania deportácií a ďalšiu pomoc ukrajinským organizáciám, ktoré pátrajú po nezvestných deťoch.

Poslanci požadujú, aby Rusko poskytlo úplné a overiteľné informácie o ich identite, zdravotnom stave a mieste pobytu. Zároveň žiadajú obnovu rodinných väzieb a prístup k vzdelávaniu v ukrajinskom jazyku.

Podľa europoslancov musí byť bezpečný návrat detí jednou z hlavných priorít akýchkoľvek budúcich mierových rokovaní. Kallasová v rozprave zdôraznila, že konečným cieľom medzinárodného úsilia je vrátiť každé deportované dieťa jeho rodine.

Prijaté uznesenie je politickým stanoviskom Európskeho parlamentu. Samo osebe nezabezpečuje návrat detí, predstavuje však ďalšiu výzvu na diplomatický tlak, sankcie a vyvodzovanie zodpovednosti voči osobám zapojeným do ich deportácií.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj