Návrh na zrušenie voľby poštou opäť prepadol: Gašpar ho chce zachrániť, opozícia hovorí o 6-mesačnom odklade
Návrh na zrušenie korešpondenčného hlasovania Slovákov zo zahraničia opäť v parlamente neprešiel na prerokovanie. Dôvodom bola neprítomnosť navrhovateľov. Podľa opozície sa ním poslanci môžu zaoberať najskôr o šesť mesiacov, podpredseda parlamentu Gašpar však tento výklad spochybňuje a chce návrh ešte zachrániť. Medzitým sa k jeho opätovnému predloženiu prihlásil minister Huliak.
Návrh na zrušenie voľby poštou opäť prepadol
Návrh na zrušenie voľby poštou zo zahraničia opäť prepadol pre neprítomnosť jeho navrhovateľov, pričom v Národnej rade (NR) SR chýbal aj spravodajca. Návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva bol tak už druhýkrát zamietnutý počas aktuálnej schôdze. Prvýkrát neprešiel z rovnakého dôvodu 16. septembra.
Neúspešnému hlasovaniu o voľbe poštou predchádzalo neúspešné hlasovanie o trestnoprávnej novele o tzv. kajúcnikoch.
Opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS) upozornil na to, že keďže návrh o zrušení voľby poštou prepadol už druhýkrát pre neprítomnosť predkladateľov, podľa rokovacieho poriadku sa ním parlament môže opäť zaoberať najskôr o šesť mesiacov.
„Podľa nových pravidiel bude uvedený bod zaradený do programu schôdze zvolanej najskôr o šesť mesiacov. Ide o zmenu, ktorú si do poslednej zmeny rokovacieho poriadku presadila vládna koalícia,“ priblížil Dostál na sociálnej sieti.
Tento výklad však spochybňuje podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD), ktorý si myslí, že o návrhu na zrušenie voľby poštou by sa mohlo rokovať ešte na aktuálnej schôdzi.
Chce preto požiadať predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD) o stanovisko ústavnoprávneho výboru. Gašpar zároveň pripomenul, že predkladateľmi novely sú všetci poslanci Smeru-SD.
„Ostatní okrem mňa, ktorý som predsedal schôdzi, riešili aktivity, ktoré máme mať 17. novembra. Domnievam sa, že ja ako jeden z navrhovateľov spĺňam podmienku, že som v sále bol,“ dôvodil.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) argumentáciu Gašpara odmieta. Podľa nej Smer-SD prišiel o možnosť opätovného prerokovania návrhu. Kolíková poukázala na to, že predsedajúci nemôže byť zároveň navrhovateľom.
Rovnako to vidí líder PS Michal Šimečka, ktorý skonštatoval, že pre opakované prepadnutie návrhu sa ním parlament môže zaoberať najskôr v máji.
„To už bude tak krátko do volieb, že by to musel byť jasne protiústavný zásah do volebného práva. Ficov menšinový zlepenec dnes schytal dva góly do prázdnej brány. Sú takí babráci, že ešte aj vlastný rokovací poriadok hrá proti nim,” vyhlásil Šimečka.
Poslankyňa Zuzana Mesterová (PS) skritizovala fungovanie vládnej koalície a jej neschopnosť presadiť legislatívne návrhy.
„Zjavne už ani nevedia, čo nasleduje v programe rozpravy. Ich jediná priorita, kajúcnici, neprešla, všetko ostatné je pre túto koalíciu už zjavne bezpredmetné. O šesť mesiacov už táto koalícia možno bude úplne nefunkčná, možno budeme pred predčasnými voľbami,” zhodnotila.
Podľa bývalého ministra vnútra Romana Mikulca (Hnutie Slovensko) sa návrh na zmenu voľby poštou zo zahraničia neschválil pre chaos a neorganizovanosť v Smere. 13. novembra v diskusnej relácii Braňo Závodský Naživo opísal, že poslanci Smeru sa po tom, ako neprešla novela Trestného zákona, zdvihli a odišli z parlamentu. Následne sa už neprihlásili k vlastnému návrhu a neboli prítomní ani na jeho prerokovaní.
„Myslím si, že toto je krásny dôkaz pre všetkých ľudí na Slovensku, ako Robert Fico už nevládne, ako je tam chaos, ako sa nevedia dohodnúť už ani na tom, na čom im tak veľmi záležalo,” povedal.
Reakcia koalície
Poslanec najsilnejšej koaličnej strany Dušan Jarjabek (Smer-SD) priznal, že zrušenie voľby poštou momentálne nie je pre koalíciu prioritou. „O šesť mesiacov sa k nej teoreticky môžeme vrátiť, ale o šesť mesiacov už určite bude situácia v parlamente zase podstatne iná, ako je teraz,“ reagoval.
Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko vysvetlil, že spravodajcovia chýbali, pretože očakávali dlhšie rokovanie o návrhoch ministerstva spravodlivosti, ktoré hlasovaniu o voľbe poštou predchádzalo. Zodpovednosť za ich neprítomnosť však podľa neho nesú samotní predkladatelia novely, ktorí mali ustrážiť, aby spravodajcovia boli v rokovacej sále.
Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. Smer-SD) a predseda Strany Vidieka 12. novembra v relácii Braňo Závodský Naživo uviedol, že v prípade, ak by bol návrh novely o šesť mesiacov opäť v parlamente, Strana vidieka deklaruje podporu zmeny voľby zo zahraničia.
Naznačil, že má s korešpondenčným hlasovaním skúsenosti z čias pôsobenia vo funkcii starostu, keď podľa neho prichádzali volebné obálky aj po skončení volieb. „Samozrejme máme zásadný problém s voľbou zo zahraničia. Bol som toho účastný ako starosta. Chodili nám tam obálky po voľbách krížom- krážom,” povedal Huliak.
Zároveň vyjadril presvedčenie, že nové pravidlá sa môžu schváliť a stihnúť zaviesť aj dva mesiace pred voľbami. „Každý človek v zahraničí bude mať zaručené, že sa to stihne za dva mesiace.”
Podpredseda NR SR Gašpar tvrdí, že návrh na zrušenie voľby poštou zo zahraničia neprepadol úplne, ale len na koniec aktuálnej schôdze, a preto podľa neho má ostať v programe. 15. novembra v relácii STVR O 5 minút 12 uviedol, že požiada ústavnoprávny výbor o výklad, keďže sám ako navrhovateľ bol v pléne prítomný, no viedol schôdzu, pričom chýbali spravodajcovia.
„Nie som si istý tým, že by neprešiel,” povedal Gašpar s tým, že ak by SNS ustúpila z požiadavky na zníženie počtu prednostných hlasov zo štyroch na dva, mohol by zákon podporiť aj nezaradený poslanec Tomáš Taraba, ktorý má s týmto ustanovením problém.
Čo mala novela zmeniť
Novela volebného zákona z dielne Smeru-SD je v parlamente v druhom čítaní. Jej hlavným cieľom bolo zrušiť možnosť hlasovania poštou pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Namiesto toho by mohli odovzdať svoj hlas už len osobne na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky.
Novela zároveň počítala s rozšírením tejto možnosti aj na prezidentské voľby, ktoré doteraz voľba poštou zo zahraničia nepokrývala. Okrem toho SNS k návrhu predložila vlastné pozmeňujúce návrhy týkajúce sa preferenčného hlasovania, teda krúžkovania kandidátov. SNS navrhovala znížiť počet prednostných hlasov, ktoré môže volič udeliť, zo štyroch na dva.
Tému otvorilo opozičné PS, ktoré 24. februára informovalo o zámere vlády výrazne obmedziť volebné právo Slovákov v zahraničí. Podľa PS má byť cieľom vládneho kabinetu ovplyvnenie výsledkov budúcoročných parlamentných volieb.
„Informácie naznačujú, že vláda chce zákonom – konkrétne ide o zákon o podmienkach výkonu volebného práva – obmedziť hlasovanie zo zahraničia. To takým spôsobom, že namiesto hlasovania poštou, ako je to možné dnes, bude musieť občan SR žijúci v zahraničí navštíviť ambasádu a odvoliť tam,“ upozornil vo februári predseda PS Šimečka.
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v reakcii uviedol, že diskusiu o zrušení voľby poštou zo zahraničia považuje za opodstatnenú. Tvrdí, že súčasný systém nespĺňa ústavnú podmienku priamych a tajných volieb, a preto by malo dôjsť k zmene.
„Ak má byť v ústave umožnené, aby boli voľby všeobecné, rovné, priame a tajné, tak potom musí nastať zmena,“ vyhlásil. Kaliňák dodal, že ten, kto chce ovplyvňovať dianie na Slovensku, by mal byť ochotný prísť raz za štyri roky osobne voliť. Inšpiráciu vidí v dánskom modeli.
„Dánsky model hovorí o tom, že ten, kto tu platí dane a kto tu žije, má rozhodovať o Slovensku. Nie niekto, kto platí dane inej krajine a žije inde a má skreslené informácie o tom, čo sa deje,“ povedal.
Minister zároveň odmietol tvrdenie, že vláda chce obmedziť voľbu zo zahraničia preto, že ľudia zo zahraničia volia najmä strany súčasnej opozície.
Následne predloženie avizovanej zmeny oficiálne potvrdil podpredseda parlamentu Gašpar.
„Objavujú sa informácie o tom, že voľby sú manipulované rôznym spôsobom a všetky možnosti, pri ktorých môže dôjsť k manipulácii, treba zo zákona vylúčiť,“ zdôvodnil 27. februára.
Gašpar upozornil na možné zneužitie korešpondenčného hlasovania. Ako príklad uviedol situáciu, keď jeden člen rodiny vyplní hlasovacie lístky aj za ostatných, čím podľa neho nemusí byť dodržaná ústavná zásada osobného hlasovania.
Názor ústavných právnikov
Ústavný právnik z Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák objasnil, že volebné právo špecifikujú štyri kvality, a to všeobecnosť, rovnosť, priamosť a tajnosť.
„Tieto kvality sa nemusia všetky absolútne uplatniť,“ uviedol pre RTVS, pričom to vysvetlil na príklade osoby so zrakovým postihnutím, ktorá pri využívaní svojho volebného práva potrebuje pomoc inej osoby.
„Nie je tam zabezpečená tajnosť hlasovania, ale robíme to preto, aby sme posilnili iný politický princíp volebného práva, ktorým je všeobecnosť,“ vysvetlil Bujňák.
Ďalší ústavný právnik z rovnakej univerzity Marek Domin doplnil, že Ústava SR neviaže volebné právo len na územie Slovenska, pričom významné sťaženie hlasovania zo zahraničia by mohlo predstavovať neprimerané obmedzenie volebného práva.
„V zásade je to na zákonodarcovi, ale z Ústavy vyplýva, že každý občan SR má právo voliť poslancov NR SR bez ohľadu na to, či má trvalý pobyt na Slovensku alebo v zahraničí,“ zdôraznil Domin.
Podľa jeho slov zrušiť voľbu poštou zo zahraničia v mene zabezpečenia transparentnosti volieb nie je primeraným riešením. „Mali by sme hľadať balans medzi tým, aby mohlo voliť čo najviac voličov, a na druhej strane, aby sme chránili tajnosť hlasovania a iné ústavné hodnoty. Existujú možnosti, ako ochrániť tajnosť hlasovania, napríklad dať voličom na výber, či chcú voliť poštou alebo na ambasádach,“ skonštatoval.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
