Od paličkovania k frivolitkovaniu: Lenka pretvára tradičnú čipku na moderné šperky (Rozhovor)
Paličkovanie je pre väčšinu z nás dobre známy pojem, no pri frivolitkovaní máme stále čo objavovať. Lenka sa už ako dieťa venovala ručným prácam a ako tínedžerka začala robiť paličkovanú čipku. Po 15 rokoch sa odhodlala na menej známe frivolitkovanie, a to rovno v podobe šperkov. Dnes touto tradičnou technikou vytvára náušnice, brošne či náramky, ktoré sú originálne a ľahko udržiavateľné. Prezradila nám, ako postupuje pri výrobe frivolitkovaných náušníc, ako sa táto technika líši od paličkovania a s akými materiálmi pri výrobe šperkov pracuje.
Epoch Times Slovensko: Šitie oblečenia pre bábiky, háčkovanie, paličkovaná čipka a napokon frivolitkovanie. Ako vyzerala vaša cesta až k tejto netradičnej technike?
Lenka Markovičová: S ručnými prácami som začínala v pomerne mladom veku. Keď som mala 6 rokov, babička ma naučila vyšívať, pliesť a šiť. V tom čase odoberala Dorku a ja som ju celé dni listovala, takže povedomie o rôznych textilných remeslách som mala už v útlom detstve. V puberte som sa dostala k paličkovaniu, ktoré sa stalo mojou vášňou na dlhých 15 rokov. Ku koncu som cítila, že aj keď mám túto techniku rada, potrebujem robiť niečo iné – niečo staré a tradičné, ale málo známe. Vyštudovala som dejiny umenia a tá túžba bola vlastne prirodzená.
Neskôr, keď som otehotnela, bolo jasné, že pri paličkovaní nezostanem. Hľadala som niečo nové, v čom by som sa mohla tvorivo nájsť, až som nakoniec nobjavila frivolitky. Chcela som ich vyskúšať už niekoľko rokov. Pri paličkovaní bolo jednoduché tvoriť tradičné čipky, ale pri frivolitkovaní mi bolo hneď od začiatku jasné, že budem tvoriť šperky.
Čo vás najviac motivovalo k tomu, aby ste si techniku frivolitkovania osvojili?
Spočiatku to bola iba túžba tvoriť. Obdivovala som Ukrajinky a Rusky, ktoré z tejto techniky tvorili zložité komponované šperky. Mojou prvotnou motiváciou bolo dostať sa na ich úroveň. Neskôr som zistila, že technika je v Česku aj na Slovensku málo známa, a rozhodla som sa ju ľuďom viac priblížiť. Šperky mi pripadali ako ideálna voľba. Tradičnej technike dávam súčasnú podobu, a tak môžem osloviť ženy v každom veku. Často chodím na trhy, najmä v Českej republike, kde momentálne žijem. Aj po troch rokoch, ktoré tu žijem, sa stretávam s ľuďmi, ktorí túto techniku vôbec nepoznajú. To ma motivuje k tomu, aby som sa ďalej zlepšovala.
Ako sa vám darilo učiť jednotlivé postupy? Vraj ste nemali k dispozícii veľa materiálov.
Mala som bohatý základ v rôznych textilných technikách, preto učenie techniky bolo pomerne rýchle. Išlo iba o cvik, aby boli uzlíky rovnaké a súmerné, až potom som mohla ísť „s kožou na trh“. S materiálom to bolo zložitejšie. Časom som zistila, že bavlna nie je vhodná na výrobu šperkov, od ktorých sa očakáva dlhá životnosť.
Investovala som preto veľa času a peňazí do skúšania nových nití, ktoré neboli primárne určené na frivolitkovanie, až som sa dostala k značke, ktorú používam dnes. Moje zákazníčky si žiadajú stále nové motívy a farby, a tak vždy okolo Vianoc „lovím“ na internete nové a zaujímavé nite, ktoré sa dajú na frivolitkovanie použiť. V podstate stále ide o ten istý materiál, ale o rôzne značky. Pri výbere je pre mňa dôležitá hlavne farebná paleta – chcem, aby bola čo najbohatšia a iná ako značka, ktorú používam primárne.
Čo si máme pod pojmom frivolitkovaná čipka predstaviť? Ako vzniká?
Frivolitkovanie je tradičná textilná technika pletenia čipiek. Frivolitkované čipky sa rovnako ako paličkované používali hlavne ako ochrana spodného lemu odevov. Presný pôvod čipky nie je známy a nevie sa, kedy sa v našom prostredí začala objavovať. V Európe začala byť obľúbená na začiatku 19. storočia. Dodnes sa tvorí pomocou člnka, na ktorom je namotaná niť. Niťou sa vytvárajú uzlíky, ktoré sa striedajú s pikotkami. Ich rôznym počtom, kombináciou a spájaním vznikajú rozmanité tvary, slučky a retiazky, ktoré sa spájajú do požadovaných tvarov.
Paličkovanie je považované za náročnú techniku. Pomohli vám skúsenosti z neho pri frivolitkovaní? Je táto nová technika o niečo jednoduchšia?
Áno, paličkovanie je pomerne náročná technika na čas a pomôcky. Obe techniky však vyžadujú technické myslenie. To som mala z paličkovania veľmi dobre nacvičené. Keď som končila s paličkovaním, tak som si sama navrhovala vzory, prevažne z krakovanskej čipky.
Pri frivolitkovaní je technické myslenie rovnako dôležité, aby ste vedeli čítať v nákresoch. Neskôr som si sama začala navrhovať vlastné vzory. V tom momente som musela vedieť, čo všetko si v tejto technike môžem dovoliť. Dnes zisťujem, že jej limity sú tam, kde sa končí moja fantázia. Nemyslím si však, že by som prešla na nižšiu úroveň náročnosti. Pri tvorbe veľmi zložitých a skladaných šperkov, ktoré sa zošívajú a často obsahujú niekoľko vrstiev, je to často náročnejšie ako paličkovanie. Pri paličkovaní stále tvoríte iba jeden pás, hlavne pri regionálnych čipkách, čo by pre skúsenú čipkárku nemal byť väčší problém.
Sú to dve úplne odlišné techniky, či už ide o pomôcky, alebo materiály. Pri paličkovaní potrebujete valec, stojan, paličky, niekedy stačí 10 párov paličiek a niekedy je 100 párov málo. Môžete použiť materiály, ktoré sú nerovné, majú rôznu hrúbku, sú chlpaté či drôty. Musia to byť materiály, ktoré majú dobrú nasiakavosť, aby ste ich mohli neskôr naškrobiť alebo inak zafixovať. To platí hlavne pri šperkoch, obrázkoch, rôznych dekoráciách alebo vianočných ozdobách, ktoré potrebujú udržať tvar. Pri pásových čipkách to nutné nie je. V minulosti sa používali hlavne na ochranu spodnej časti odevu, preto sa nijako neškrobili, aby vydržali pranie.
Pri frivolitkovaní vám stačia jeden až dva člnky s namotanou niťou. Všetko sa to vojde do kabelky alebo malej taštičky. Čo sa týka materiálu, musia to byť hladké nite, bez žmolkov a nerovností, aby sa slučky dali ľahko sťahovať. Okrem bavlny a nasiakavých materiálov môžete používať aj polyesterové nite. Bavlnené nite na väčších prácach musíte škrobiť, aby držali svoj tvar. To je hlavný dôvod, prečo pri frivolitkovaní siaham zásadne po polyesterových nitiach, ktoré tvar držia a nemusia sa škrobiť. Sú odolné, pevné, majú jemný lesk, čo je pri šperkoch vítané, ale hlavne – nemusia sa škrobiť a ľahko sa udržiavajú.
Dá sa uvažovať aj o spojení oboch techník? Ako by mohol vyzerať výsledok?
Áno, tá možnosť tu je. Všetko závisí od vašej fantázie. Rada kombinujem frivolitky s inými technikami. V roku 2024 som na spoločný projekt vo Vamberku vytvorila anjelské krídla. Základ bol paličkovaný a na ňom boli prišité frivolitkované kvety. Rada skúšam a učím sa nové veci. Často premýšľam nad tým, s čím všetkým by som mohla frivolitkovanie spojiť, aby vznikli netradičné šperky. A tak prišlo na šujtáš, korálkovanie a s kamarátkou, ktorá sa venuje galvanoplastike, sme pár čipiek aj pokovovali a výsledok je zaujímavý. Pred časom ma začal fascinovať aj porcelán, a tak do budúcna plánujeme spojenie frivolitkovania a porcelánu.
V súčasnosti sa špecializujete najmä na frivolitkové šperky – náušnice, náhrdelníky, náramky. V čom je táto technika pri ich tvorbe lepšou voľbou ako paličkovanie?
Paličkované šperky sa musia škrobiť, aby boli čo najpevnejšie: používa sa na to perchlor – polystyrén rozpustený v chlóre. Takéto šperky nesmú prísť do kontaktu s vodou a farba bavlnených nití, napríklad perlovky, sa na slnku časom stráca. Keďže často ponúkam frivolitky na trhoch, ktoré bývajú pod holým nebom, potrebujem vhodný materiál, ktorý odolá vplyvom počasia.
Frivolitky preto robím z polyesterových nití. Nevyžadujú škrobenie, ľahko sa udržujú, sú stálofarebné a odolné voči vlhkosti. Veľkým plusom pre zákazníčky je to, že si môžu šperk doma vyčistiť za 5 minút a nestratí svoj tvar. Pred časom sa mi dokonca podarilo niekoľko brošní omylom oprať v práčke a stále si držali svoj tvar.
Ktoré šperky zvyknú byť časovo alebo techniky najročnejšie?
Vždy to záleží od toho, čo sme sa rozhodli upliesť. Šperky, ktoré zvyčajne robievam, sú jednoduché a zvládnem ich upliesť za pomerne krátky čas. Robievam ich preto, že si ich české zákazníčky žiadajú, ale občas vytvorím aj niečo zložitejšie – vrstvené či plné korálikov -, čo sa musí zložito skladať a zošívať. Vtedy nad tým strávim niekoľkých hodín až dní. Nemám dosť času, aby som tomu mohla venovať niekoľko hodín denne v jednom kuse, lebo mám prácu na plný úväzok a malé dieťa, ktoré si vyžaduje veľa pozornosti.
Koľko trvá výroba kvetinových náušníc?
V ponuke mám viacero vzorov takýchto náušníc. Napríklad pár margarétok upletiem za 20 minút. Každý kvet robím ako jeden celok. Puzety, najmenšie náušnice v ponuke, mi spolu so zošitím zaberú približne polhodinu. Upliesť kvietok netrvá dlho, trochu náročnejšie je jeho prišívanie na lôžko. Keď som s puzetami začínala, tak mi vyrobenie jedného páru trvalo aj hodinu.
Trochu odlišne vyzerajú náhrdelníky typu choker. Sú detailnejšie a menej náročné na výrobu. Je to tak?
Náročnosť výroby tohto náhrdelníka spočíva v jeho veľkosti. Sú to dlhé kusy čipky, ktoré majú okolo 30 centimetrov. A tak hoci je vzor jednoduchší, zaberú viac času. Podľa zložitosti motívu môže práca na tomto pásiku trvať aj 8 hodín.
Chokre dnes vyrábam už len na objednávku. Sú časovo náročnejšie, čo sa odráža aj na ich cene, a vyžadujú si presné meranie, aby zákazníčke dokonale sadli. Týmto spôsobom vznikajú originálne kusy pre tie dámy, ktoré hľadajú niečo výnimočné. Obľúbené motívy z týchto náhrdelníkov však rada prenášam aj na náramky, kde ich obmieňam v rôznych farebných kombináciách.
Čipky na oblečení si vyžadujú špeciálnu starostlivosť, aby sme ich uchovali v čo najvyššej kvalite čo najdlhšie. Platí to aj o frivolitkovanej čipke v šperkoch?
Nie, neplatí, aspoň nie pri mojich. Vo svojej tvorbe dbám na to, aby boli šperky jednoduché a vhodné na každodenné nosenie. Aby sa ľahko udržiavali. Polyesterové nite zaručujú, že ich pri čistení stačí namočiť do teplej vody s jemným pracím prostriedkom, nechať chvíľu namočené, prípadne iba dočistiť jemnou kefkou. Nechať vyschnúť a v prípade potreby prežehliť cez utierku. Celý tento proces zaberie menej ako desať minút.
Ďakujeme za rozhovor!
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.