Radim vyrába tradičné perníkové formy: Poctivé drevo im dáva dušu aj po stáročiach (Rozhovor)
Nie je perník ako perník a to isté platí aj pri samotných formách, ktorých sú dnes plné obchody, no tie poctivé z ovocného dreva sa už len tak nevidia. Rezbár Radim Salamánek si k práci s drevom našiel cestu už ako dieťa v strýkovej dielni, neskôr ho oslovilo rezbárstvo a po strednej škole začal s ručnou výrobou drevených foriem na perníky. Pri ich výrobe používa hruškové, jablkové či slivkové drevo a napriek dlhovekosti prírodného materiálu si tieto formy vyžadujú trochu odlišnú starostlivosť než tie strojovo vyrábané. Pôvodne síce slúžili najmä na perníkové cesto, no dnes ponúkajú oveľa viac možností. Na aké druhy cesta sú drevené formy ešte vhodné? Prečo je ovocné drevo ideálne na výrobu takýchto foriem? Alebo aké perníky pripravuje priamo rezbár Radim? To a ešte oveľa viac nám prezradil v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.
Epoch Times Slovensko: Čisté drevo sa dnes pri pečení vidí už len málokedy, ale formy z vašej dielne sú dôkazom toho, že niet nad kvalitné drevo a precíznu ručnú prácu. Ako ste sa dostali k drevu, dlátu a formám ako takým? Čo vás podnietilo k tomu, aby ste sa začali venovať práve takejto výrobe?
K práci s drevom som sa dostal v trinástich rokoch, keď sa rozhodovalo o tom, akú školu budem študovať. Bol som sa pozrieť v stolárni a práca s drevom sa mi páčila. Nakoniec sa ukázalo, že môj majster odborného výcviku je rezbár a bolo rozhodnuté. Ale už ako malý chlapec som s otcom navštevoval strýka, ktorý mal dielňu, kde to doslova voňalo drevom. Vyrábal hračky a prevažne išlo o ručné opracovanie dreva, čo sa mi veľmi páčilo a bavilo ma to. Preto som mu aj pomáhal. Ručným opracovaním totiž dávate drevu a potom aj výrobku takú malú dušičku a niečo málo zo seba. Tak mi to strýko vysvetľoval, ale ja som si vtedy myslel, že je to len jeho rozprávka. Dnes tomu verím.
Ručne vytváram originálnu vec, ktorá je iba jedna jediná a tým, že je robená ručne, si drevo a výrobok z neho zachováva v sebe kúsok prírody. V obchodoch dnes môžete kúpiť formy a drevené výrobky, ktoré sú vyrábané strojovo. Je, samozrejme, na každom, ako sa pri nákupe rozhodne.
Čo teda konkrétne vyrábate? Vo vašej ponuke sa spomínajú formy na perníčky či dokonca na maslo.
Práci, ktorej sa prevažne venujem celý život, môžem nazvať rezbárstvom. Dnes sa venujem hlavne výrobe drevených perníkových foriem, ale vždy to tak nebolo. K formám som sa dostal po dokončení strednej školy. Bol som sa pozrieť v múzeu, kde boli vystavené formy, a hneď som vedel, že sa formám budem venovať aj do budúcna. Čas od času som si ale aj z lipového dreva vyrezal bábku, opravil historický nábytok alebo som vyrezával z dreva rôzne ozdoby do interiérov, zámkov a historických budov.
S akými rôznymi formami a formičkami sa v súčasnosti môžeme stretnúť?
Zo začiatku som sa venoval vyrezávaniu foriem podľa starých zachovaných originálov. Dnes sa väčšinou snažím robiť formy podľa vlastných predlôh. Najčastejšie vyrábam formy s motívmi srdiečok, anjelikov, koníkov, zvončekov, podkovičiek, Mikulášov a čertov. Na ich výrobu používam drevo, ktoré sa na výrobu foriem používalo po stáročia a ja na túto tradíciu len prirodzene nadväzujem.
A rozhoduje aj samotný druh dreva, ktorý pri výrobe použijete?
Najčastejšie sa používa drevo z ovocných stromov, napríklad hruška, jabloň a slivka. Drevo z ovocných stromov má dobré mechanické vlastnosti, farebnosť a kresbu, čo pridáva forme na jej kráse. V obchodoch sa predávajú strojovo vyrobené formy najmä z bukového dreva, ktoré nie sú na pohľad také pekné ako pri jablkovom, hruškovom či slivkovom dreve.
Ako potom s drevom pracujete? Ako sa vlastne vyrábajú takéto formy?
Drevo musí byť mnoho rokov uskladnené a tak prirodzene vysušené. Ďalej sa nareže na dosky, do ktorých sa dlátami vyrezáva samotná forma podľa vopred pripravenej predlohy.
Aké sú teda hlavné zásady, ktorými sa pri ich výrobe riadite? Na čo je potrebné klásť najväčší dôraz?
Na to, že formy sa neumývajú, iba čistia kefkou. Perníčky sa nepečú spolu s formou. Do rúry sa dávajú po vyklopení alebo obtlačení a orezaní, na papieri na pečenie a plechu. Predtým sa nechajú na plechu do nasledujúceho dňa v chladnej miestnosti. Aj keď zároveň musím dodať, že hrušková forma by pečenie vydržala, ale napriek tomu formy do rúry nedávajte.
Aké najčastejšie chyby robíme a tým potom znižujeme životnosť drevených foriem? Na čo by ste upozornili?
Najčastejšou chybou je umývanie formy vodou. Okrem vody nepoužívajte ani čistiace prostriedky. Pred tým, ako ideme s formou pracovať, potrieme ju olivovým olejom a necháme ho vsiaknuť. Potom formu vyčistíme jemnou kefkou na leštenie topánok. Pokiaľ vo forme ešte ostali zvyšky cesta, môžete použiť stredne tvrdú zubnú kefku.
Všimla som si, že dokonca aj radíte ohľadom samotného pečenia – kedy formu vysypať múkou či vymastiť olejom… Venujete sa aj vy takémuto pečeniu?
Áno, aj ja si čas od času upečiem perníčky, ale viac sa venujem výrobe foriem a hľadaniu nových motívov na výrobu. Môj recept je veľmi jednoduchý. Z ingrediencií potrebujem 2 diely hladkej múky, 1 diel medu a trochu najemno pomletého perníkového korenia. Ďalej do formy môžete dať marcipán, sušienkové cesto, alebo iné tvarovateľné hmoty. Postupujeme tak, že dobre odležané cesto alebo hmotu rozvaľkáme na hrúbku o cca 1/3 hrubšiu než je hĺbka formy. Na takto pripravenú „placku“ priložíme formu a vytlačíme. Formu potom otočíme a orežeme. V prípade perníčkov a sušienok necháme základný tvar ešte pred pečením odležať na plechu a v chlade do ďalšieho dňa.
Ďakujeme za rozhovor!
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.