V jednoduchosti je krása. Aj týmito slovami by sa dalo opísať rezbárske remeslo, ktorému sa venuje Dušan Budinský. Vyrezáva drevené lyžičky a surové drevo skrášľuje tiež tradičnou metódou vruborezu. Okrem toho organizuje aj rezbárske skupinové a individuálne kurzy pre úplných začiatočníkov. On sám sa k vyrezaniu prvej drevenej lyžičky dostal viac-menej náhodou, postupne zdokonaľoval nielen svoje zručnosti, ale zmenil sa aj jeho pohľad na rezbársku dokonalosť. V začiatkoch ho lákali najkrajšie ornamenty a tvary, no dnes venuje väčšiu pozornosť jednoduchosti vzorov, kriviek aj tvarov. V rozhovore nám Dušan prezradil, čo zvykne rezbárskych začiatočníkov na kurzoch najviac prekvapiť, čo všetko potrebujeme k výrobe drevenej lyžičky a opísal nám aj to, ako tento proces prebieha.
Epoch Times Slovensko: Ako ste sa dostali k práci s drevom?
Dušan Budinský: Už ako malý chlapec som s otcom navštevoval strýka – maminho brata. Mal malú dielňu, kde to voňalo drevom. Vyrábal hračky a prevažne šlo o ručné opracovanie dreva, čo sa mi veľmi páčilo. Bavilo ma to, a tak som mu pomáhal. Ručným opracovaním dávate výrobku malú dušičku, niečo zo seba – tak mi to strýko vysvetľoval. A ja som si vtedy myslel, že je to len jeho bájka. Dnes tomu verím.
Čomu ste sa pri práci s drevom najviac venovali?
Práca, ktorej som sa venoval celý svoj život, sa nazýva rezbárstvo – umelecké stolárstvo. Dnes sa prevažne venujem dreveným perníkovým formám, ale vždy to tak nebolo. Z času na čas som si vyrezal z lipového dreva postavičku, opravil historický nábytok alebo vyrezal z dreva rôzne ozdoby do interiérov, zámkov a historických budov.
Pri svojej práci uprednostňujete ručné opracovanie. Prečo?
Ručným opracovaním (vyrezávaním) dávate drevenej forme dušičku s príbehom a vytvárate originálnu vec, ktorá je len jedna jediná. Ručnou prácou dávate navyše výrobku niečo zo seba. V obchodoch dnes môžeme kúpiť formy a výrobky z dreva vyrábané strojovo. Je na každom človeku, aby posúdil, čo sa mu páči a pre čo sa pri nákupe rozhodne.
Ak nám chýba v príborníku lyžička, tak zbehneme do najbližšieho obchodu a lyžičku si kúpime. No vy ako rezbár môžete siahnuť po inej metóde. Ako sa k takejto drevenej lyžičke dopracujete? Aký je postup?
V prvom rade je to o výbere dreva. Ja používam prevažne lipu, ktorú si starostlivo vyberám. Mala by mať čo najmenej kazov. Lipa má mäkké drevo a dobre sa s ňou pracuje. Pri kôstkovinách (čerešňa, hruška, slivka), ktoré sú trvácnejšie, majú krásnu štruktúru a farbu, je vyrezávanie ťažšie, hlavne keď sú už zoschnuté. S pomocou elektrického náradia si nahrubo opracujem tvar lyžičky a potom mi stačia na vyrezanie – okrem predstavivosti, pravdaže – dva rezbárske nože – ohnutý lyžičkár a rovný rezbársky nôž. Samozrejme, nože musia byť maximálne ostré. Bez toho to určite nejde.
Takže postačia len základné rezbárske nástroje? Nič špeciálne?
V skutočnosti je toho viac. Používam aj elektrické náradie na zjednodušenie práce, ale keby som ho nepoužil, tak by som potreboval minimálne sekerku na hrubé opracovanie dreva.
Je to náročná práca? Viem totiž, že vediete aj kurzy výroby drevených lyžičiek. Aké ťažké je vyrobiť si z dreva vlastnú lyžičku?
Pokiaľ máte základné informácie o vlastnostiach dreva, správne a kvalitné ostré náradie, tak to nie je vôbec zložité. Potom je to už iba o šikovnosti a vašej fantázii.
Predpokladám, že mnohí, ktorí sa ocitnú na vašich kurzoch, prichádzajú do takéhoto kontaktu s drevom po prvýkrát. Čo ich zvykne najviac prekvapiť?
Asi práve jednoduchosť výroby, ale tá je daná tým, že dostanú všetko, čo k tomu potrebujú, a nemusia riešiť veci, ktoré výrobe predchádzajú. Ďalšou vecou, ktorou sú zaskočení, je mierna bolesť rúk, najmä zápästia, ktoré dostáva pri vyrezávaní zabrať.
Čím zvyknú rezbári začiatočníci prekvapiť vás? Majú Slováci v sebe prirodzenú rezbársku zručnosť?
Rôznorodosťou vyrezaných lyžičiek. Už som odučil desiatky skupinových, ale aj individuálnych rezbárskych kurzov, ale každý výtvor bol jedinečný a žiaden sa nepodobal na iný. Toto ma nesmierne fascinuje, pretože si zakaždým uvedomím, akí sme v skutočnosti rozdielni.
A spomeniete si aj vy na vašu prvú drevenú lyžičku? Ako sa vám podarila?
Úplne presne. Mali sme turistov z Holandska, ktorí mali so sebou uvarenú pohánku, ale nemali lyžičku. Tak ma poprosili, či nemám nejakú jednorazovú plastovú. Našťastie som nemal. Zbehol som do dielne a jednu drevenú som im vyrobil. Tam vlastne vznikol nápad, že by som takéto kurzy mohol robiť.
Ak by ste mali zhrnúť svoj pokrok: ako by vyznelo porovnanie prvých drevených lyžičiek s tými, ktoré dokážete vyrobiť dnes? Aké rozdiely by boli markantné?
Jednoduchosť. To je asi ten najväčší rozdiel. Ako som sa kedysi snažil o najlepší a najkrajší ornament, krivku, tvar, tak teraz je to o čistých a jednoduchých tvaroch, v ktorých vnímam krásu života.
Ako si predstavujete kvalitne vyrezanú drevenú lyžičku?
Pokiaľ sa pozerám na lyžičky ako lektor kurzov vyrezávania drevenej lyžičky, tak každú vnímam dokonalo. Vidím v nich niečo z ich tvorcov a je to pre mňa fascinujúce.
Môžeme teda povedať, že nie je drevená lyžička ako drevená lyžička? Viete vyrobiť aj výnimočné kusy?
Určite áno. Každá ručne vyrezávaná drevená lyžička je originál. Pokiaľ má človek neobmedzenú fantáziu, tak z dreva sa dá vyrobiť čokoľvek.
Keď už hovoríme o náročnejšej práci, určite sa oplatí spomenúť tzv. vruborez, ktorému sa rovnako venujete na kurzoch. Prezradíte nám, o akú techniku ide?
Podstatou rezbárskej techniky vruborezu sú trojuholníkové klinové zárezy zoradené jeden za druhým tak, že tvoria línie.
Prečo je práve vruborez považovaný za jednu z najtradičnejších techník? Odkiaľ pochádza?
Princíp rezbárskej techniky vruborezom je vo svojej podstate jednoduchý, ale dokážeme ním vytvárať nádherné ornamenty. Pre jeho jednoduchosť sa s ním stretávame po celom svete, ale ornamenty, ktoré sa ním znázorňujú, sú rozdielne. Preto si nedovolím tvrdiť, odkiaľ táto technika pochádza.
Ako ste sa zoznámili s touto rezbárskou technikou? Kto vás k nej priviedol?
To bolo v období, keď som ešte nasával všetky spôsoby, ako pracovať s drevom, a už iba rezbárstvo mi chýbalo na uzavretie tejto kapitoly. Keďže nožíkov a dlát na vyrezávanie sú stovky, tak som nechcel kupovať niečo, čo nevyužijem, ani niečo, čo bude nefunkčné. Tak som sa prihlásil na rezbársky kurz, ktorý som absolvoval veľmi rýchlo a hlavne s čistou hlavou.
Vruborez vyzerá oveľa precíznejšie ako vyrezávanie drevenej lyžičky. Čo nám nesmie chýbať pri vyrezávaní ornamentov? Je to len o trpezlivosti?
Pokoj, trpezlivosť, a ak ho chceme rozvíjať, tak aj fantázia. Ale to sú vlastnosti, ktoré by mali byť prítomné pri každej našej činnosti.
Ďakujeme za rozhovor!
