Inšpirácie » Tradičné remeslá

Róbert nadväzuje na stredovekú výrobu: Zvonolejárske remeslo má nádych tajomna (Rozhovor)

Zo zvonolejárskej dielne Róberta Slíža vychádzajú skutočné zvonárske skvosty. Ide o stáročiami overený proces, ktorého výsledkom sú po dlhých mesiacoch výroby gigantické zvony do kostolov a kaplniek, zvonkohry, ale aj zvony s rodinnými erbami či bránové zvončeky. Tejto remeselnej činnosti sa Róbert aktívne venuje od roku 2016, pričom za tie roky sa jeho diela dostali do celej Európy. V rozhovore nás viac zasvätil do procesu odlievania zvonov, priblížil nám, s akými materiálmi pracuje, prečo je stále verný stredovekej technológii a taktiež nám spomenul konkrétne miesta, kam putovali zvony z jeho dielne.

Epoch Times Slovensko: Keď počujeme zvoniť kostolný zvon, tak nám pravdepodobne ani nenapadne, čo všetko sa ukrýva za jeho výrobou. Čím si vás získalo práve odlievanie zvonov? Prečo vás tak zaujalo?

Róbert Slíž: Zvuk zvonov ma fascinoval už od detstva. Prvý kontakt s nimi som mal v 3 – 4 rokoch, keď ma starý otec zobral na obecnú zvonicu v Plešivci. Neskôr, keď som mal 12 rokov, som ich mal znova možnosť vidieť počas školského výletu v Košiciach v Dóme sv. Alžbety. V tom momente sa vo mne prebudil záujem navštíviť ďalšie veže a zistiť, aké poklady ukrývajú. Priťahovala ma tá atmosféra – v kostolných vežiach často akoby zastal čas. Samozrejme, zvuk a mohutnosť zvonov, celkovo zvony samotné a zvonolejárske remeslo majú nádych tajomna.

Keď som mal 15 rokov, chcel som vyskúšať vyrobiť si vlastný zvon. Vtedy som sa začal viac zaujímať aj o technológiu výroby. Najdostupnejšia bola práve tá tradičná, ktorá pracuje predovšetkým s prírodnými materiálmi. Začal som teda štýlom pokus-omyl budovať svoju prvú formu. Po troch rokoch skúšania a mnohých neúspešných pokusoch sa mi podarilo odliať svoje prvé malé úspešné zvony. Najskôr som to celé bral ako záľubu. Nevedel som si vtedy ešte predstaviť, že by som sa tým živil, hoci ma to veľmi lákalo. Princíp výroby zvonov som v tej dobe poznal len z literatúry a z niekoľkých dokumentárnych filmov o odlievaní zvonov.

Ako sa vám pracovalo na vašom premiérovom zvone?

Po vyše roku prác na úplne prvej forme mi s odlievaním pomohol lokálny umelecký zlievač, nakoľko som ešte nemal taviacu pec a žiadne skúsenosti s roztaveným kovom. Zvon sa však nepodaril – ako to väčšinou s prvými pokusmi býva.

Z vtedajšieho pohľadu začiatočníka, čo bolo pre vás najzložitejšie na celom procese? Z čoho ste mali takpovediac najväčšie obavy?

Zložité bolo všetko. Bolo potrebné zistiť, ako sa hlina správa pri schnutí a čo do nej pridať, aby bola stabilná. Ďalej som nemal absolútne žiadne skúsenosti s tavením kovu a odlievaním. Spomínam si, ako som sa v začiatkoch pripravoval na odlievanie, hoci len malého zvončeka niekoľko dní. Mal som z toho stres. Postupne som si techniky osvojil, prípravy sú tak kľudnejšie a rýchlejšie. Nervozita je pri odlievaní a pri odhaľovaní novoodliateho zvona vždy. Stále je možné, že sa zvon nepodarí, preto k tomu pristupujem s pokorou.

Je niečo, čo aj po toľkých rokoch praxe stále považujete za pomerne komplikované na výrobe zvonov?

Všetko je o praxi. Určité postupy sú už rutinou. Vždy je však potrebné robiť každý krok svedomito, pretože jedna malá chyba na začiatku môže zruinovať celé dielo a dozvieme sa to až na samotnom konci po odliatí. Čím ďalej sa tomuto remeslu venujem, prichádzam na to, koľko málo viem. Je to učenie na celý život. Zvon je hudobným nástrojom, nie len obyčajným odliatkom. Na výslednú kvalitu zvuku vplýva nespočetné množstvo malých detailov, na ktoré postupne prichádzam.

Ako vyzerá klasická objednávka kostolného zvona?

Výroba každého zvona začína návrhom jeho proporcií a zvukových vlastností. Ak má byť zvon doplnený do veže s už existujúcim zvonom alebo súborom zvonov, je potrebné túto vežu navštíviť, zmerať jej priestorové možnosti a hlavne zmerať rozmery a akustické vlastnosti tých existujúcich zvonov. Na základe toho sa určí tón a rozmer budúceho zvona. Podľa meraní sa navrhne prierez budúceho zvona – tzv. rebro.

Podľa návrhu sa zhotovia dve šablóny. Jedna kopíruje vnútorný tvar zvona a druhá vonkajší. Šablóny sa upevnia na stredovú os, na ktorej sa otáčajú. Pomocou šablón sa začne budovať samotná forma a jej otáčaním zaistime dokonalú kruhovitosť formy. Materiál pre stavbu formy je pri tradičnom postupe ílovitá hlina miešaná s konským trusom, slamou, pieskom a ďalšími prírodnými materiálmi. Napríklad slama funguje v hline ako železo v betóne. Spevní ju. Vytvorí vlákna, ktoré zaistia, že hlina pri schnutí nepraská.

Ako ďalej pokračuje proces?

Prikročí sa k stavbe prvého dielu formy, tzv. jadra. Pomocou prvej šablóny sa nahrubo vymuruje jadro z tehál. Následne sa na jadro nanášajú vrstvy hliny a uhladzujú sa šablónou a sušia sa. Proces sa opakuje dovtedy, kým sa nedosiahne dokonale hladký povrch formy. Na jadro sa pomocou druhej šablóny, ktorá kopíruje vonkajší tvar zvona zhotoví presný hlinený model budúceho zvona – tzv. falošný zvon. Po vyschnutí sa poleje voskom a uhladí šablónou.

Dostaneme tak dokonale hladký voskový povrch tohto modelu – falošného zvona. Na tento model sa aplikujú všetky prvky výzdoby, nápisy, reliéfy zhotovené zo včelieho vosku. Potom pokračuje výroba tretieho dielu formy – tzv. plášťa. Na voskový model sa nanesú vrstvy špeciálnej jemnej hliny, ktorá ma za úlohu dokonale odtlačiť všetky prvky výzdoby a celý povrch modelu. Proces nanášania vrstiev sa opakuje, kým plášť nedosiahne požadovanú hrúbku. Následne sa forma vypáli.

Ako teda vo finále vyzerá forma?

Formu si môžeme predstaviť ako takú matriošku. Vrchný diel formy, plášť, nadvihneme, falošný zvon, model, odstránime. Potom sa plášť opätovne zloží už len na samotné jadro. Nakoľko vo forme už nie je falošný zvon, vznikne vo forme presná dutina, ktorá sa následne vyplní kovom. Takto zloženú formu spustíme do liacej jamy pri peci. Forma sa až po samotný vrch upechuje hlinou, aby ju tlak kovu neroztlačil. Prikročí sa k tavbe kovu. Pre odlievanie zvonov sa už vyše tisícročie používa zvonovina – bronz z 22 % cínu a 78 % medi. Ten sa nahreje na vyše 1100 °C a naleje sa do formy. Plnenie formy je záležitosťou niekoľkých sekúnd až minút. Celý opísaný proces zhotovenia formy trvá od troch týždňov až niekoľko mesiacov. 

Zvonovina chladne vo forme niekoľko dní. Potom sa forma vykope, rozbije a zrodí sa zvon. Čo sa týka materiálov, tak materiál zvonov je nemenný prakticky už 1000 rokov. Zvony sa odlievajú z bronzu – zvonoviny, ktorá je zliatinou medi a cínu. Zvony z tejto zliatiny majú najlepšie zvukové a mechanické vlastnosti.

Proces vyzerá veľmi komplikovane, no na špeciálnych podujatiach a festivaloch zvyknete organizovať aj ukážky svojej práce. Ktoré kroky viete ľahko prezentovať aj na ulici?

Najpútavejšia fáza pre oko je, samozrejme, odlievanie zvona, kedy sa tekutý bronz vlieva do formy. Formu si na takéto ukážky pripravíme už v dielni. Pred verejnosťou v malej prenosnej peci roztavíme materiál a zvon pred nimi odlejeme.

Viackrát sme spomenuli kostolné zvony, ale tie, samozrejme, nie sú jediné, ktoré vyrábate…

Zvony dodávame aj do domov smútku, alebo pre súkromníkov na domáce zvoničky. Našou špecialitou sú však zvonkohry, hudobné nástroje pozostávajúce zo zvonov v rozsahu niekedy až niekoľkých oktáv. Tie zvykli byť inštalované na rôznych mestských objektoch alebo kostolných vežiach. Ďalej sú bežné aj rodinné zvony s rodinnými erbami, zvončeky k bráne, do altánkov alebo pamätné zvony na životné jubileá.

Akú má zvon vlastne životnosť?

Zvon je vyrobený na to, aby dostával údery od jeho srdca. Každý zvon sa používaním postupne opotrebuje. Dôležité je, aby jeho príslušenstvo bolo správne navrhnuté, aby jeho kované srdce malo správne proporcie. Zvon má potom veľkú šancu slúžiť aj 1000 rokov.

Predpokladám, že najviac vašej práce sa dostáva do kostolov. Čo by mal z vášho pohľadu spĺňať kostolný zvon? Aké vlastnosti by mal mať?

V západnej Európe sú na to vydané presné kolaudačné smernice, kde sú uvedené kritériá pre hudobné vlastnosti zvona, dĺžku jeho rezonancie, kvalitu povrchu. Každý novo odliaty zvon musí byť schválený lokálnym kolaudátorom – kampanológom. Vo zvone neznie len jeden tón, jedna frekvencia, ale je ich tam celé spektrum. Tie hlavné, spodná oktáva, prima, tercia, kvinta a oktáva, musia byť v rozstupe daných intervalov. Ak tomu tak je, zvon má čistý a príjemný zvuk.

Ja osobne si veľmi zakladám na kvalite povrchu. Zvony po odliatí neleštím. Počas posledných 10 rokov sa mi podarilo vyvinúť zmes hliny, ktorá je natoľko stabilná, že po rozbití formy a očistení, nie je potrebná žiadna ďalšia povrchová úprava zvona. Takto sa na zvone zachová prirodzená tzv. liaca kôra, ktorá má pozitívny vplyv na kvalitu zvona.

Všetky vaše zvony ale majú jedno spoločné, a to, že im predchádza výroba stredovekou technológiou. V čom spočíva?

V súčasnosti existujú dve technológie, ako odlievať zvony – moderná a tradičná, ktorá sa využíva už od obdobia stredoveku. Pri tej modernej sa využívajú novodobé formovacie zmesi, ako piesok so syntetickými aditívami a rôzne keramické zmesi. Proces výroby formy je časovo menej náročný. Dĺžka sa počíta na dni. To sa však veľmi negatívne prejavuje na zvukovej kvalite zvona. 

Mnoho dielní, tak ako aj ja, dodnes využíva tradičnú stredovekú technológiu. Forma sa buduje zo zmesi ílovitej hliny a ďalších, na dnešné pomery exotických prírodných prísad. Pridáva sa do nej napríklad konský trus alebo pivo. Každý tento prvok má svoj nenahraditeľný význam, bez ktorého by hlina praskala a nebola dostatočne súdržná.

Tento tradičný postup je však neporovnateľne časovo náročnejší. Dĺžka sa počíta na týždne až na mesiace. To nám však oplatia bezkonkurenčné zvukové vlastnosti zvonov odliate touto tradičnou technológiou. Materiál po odliatí tuhne a kryštalizuje iným spôsobom ako v pieskových formách.

Keď už sme spomenuli dnešnú modernú dobu, prečo by podľa vás malo odlievanie zvonov ako remeslo ostať zachované? Čo prináša do každodenného života spoločnosti?

Tak, ako aj iné remeslá, aj toto patrí ku kultúrnemu dedičstvu našich predkov. Zvony nás sprevádzajú celý život. Hlásia radostné, ale aj tie smutné chvíle. Jednoducho k našej kultúre patria.

Žijem s pocitom, že po mne niečo hodnotné ostane, čo tu bude slúžiť mnohým ďalším generáciám. To pre mňa znamená veľa, preto je nesmierne dôležité robiť túto prácu poctivo.

Na záver by sme mohli čitateľom dať informáciu o tom, kde všade by mohli započuť zvony z vašej dielne…

Najďalej doputoval náš zvon do Spojeného Kráľovstva, do opátstva v meste Farnborough. Zvon bol odliaty na sté výročie od smrti poslednej francúzskej cisárovnej Eugenie de Montijo, manželky Napoleona III. Zvon s hmotnosťou 150 kg je umiestnený v ich rodinnej krypte pri sarkofágu Napoleona III. Bola to jedna z najprestížnejších objednávok.

Srdcovkou pre mňa sú aj tri zvony odliate pre kostol v Spišskej Belej s hmotnosťou 468 kg, 330 kg a 199 kg. Ide o doposiaľ náš najväčší odliaty kostolný súbor. Ďalej naše zvony doputovali do monastierov gréckokatolíckych pútnických miest na Bukovej Hôrke, nájdete ich aj v Krásnom Brode, v kostole v Skároši pri Košiciach, v Bratislave-Rači, vo Veľkých Kosihách a v mnohých ďalších kostoloch a kaplnkách na Slovensku a v celej Európe.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK