Europoslanec Wiezik: Neprekvapovalo by ma, ak by solárne a iné zariadenia z Číny boli bezpečnostným rizikom (Rozhovor)
Je klimatická politika luxus, ktorý si Európa v čase vojny, rastúcich obranných výdavkov a globálnej konkurencie už nemôže dovoliť? Podľa slovenského europoslanca Michala Wiezika je to presne naopak. Tvrdí, že klimatické ciele nie sú ideologickým experimentom, ale základom modernizácie, bezpečnosti a konkurencieschopnosti Európskej únie v 21. storočí.
V rozhovore pre Epoch Times Slovensko hovorí o tom, prečo je Európska únia na rázcestí, či jej hrozí energetická závislosť od Číny podobná tej od Ruska, aj o tom, či môžu byť eurofondy určené pre Slovensko ohrozené. A pridáva aj nečakaný príklad: mokrade ako nástroj obrany proti vojenskej agresii.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- prečo Európska zelená dohoda nie je podľa Wiezika „klíma alarmizmus“, ale ekonomická stratégia prežitia Európy,
- či sa Európa nestáva závislou od Číny pri solárnych paneloch tak, ako bola od Ruska pri plyne,
- ako môžu mokrade zároveň viazať uhlík, zadržiavať vodu aj zastaviť postup armády,
- či má byť prioritou obrana alebo klimatická transformácia a ako sa to dá spojiť,
- či Slovensku hrozí krátenie eurofondov pre pochybnosti o právnom štáte.
Epoch Times Slovensko: Ostávajú podľa vás klimatické ciele Európskej únie v súčasnej geopolitickej situácii, keď prebieha vojna na Ukrajine, zvyšuje sa tlak na obranné výdavky, rastie konkurencia Číny a USA, realistické a dosiahnuteľné v pôvodnom rozsahu a tempe?
Michal Wiezik: Verím, že áno. A verím tomu preto, lebo nejde len o klimatické ciele. Úsilie dosiahnuť klimatické ciele a uhlíkovú neutralitu nie je nejakým izolovaným prúdom, ale nadväzuje naň komplex opatrení, ktoré vedú k ich naplneniu. A keď sa na ne pozriete lepšie, uvidíte, že to nie je len o životnom prostredí alebo klíme. Je to o modernizácii, je to o konkurencieschopnosti aj bezpečnosti.
Žiadny z týchto pilierov, ktoré som spomenul, nemôžeme ignorovať. Bez nich sa cieľ nebude dať dosiahnuť. Čiže je to komplexná politika, ktorú podľa môjho názoru potrebuje Európska únia v 21. storočí. Nie je to o nejakom slepom „klíma alarmizme“ alebo o návrate do jaskýň. Práve naopak, je to spôsob, ako udržať vysokú európsku úroveň, či už zo strany ekonomickej, spoločenskej, demokratickej, a zároveň využívať na maximum prúdy, ktoré tu sú a ktoré prinášajú väčší efekt ako tie prúdy, ktoré sme doteraz využívali.
Podľa mňa sa konečne odpútavame od ekonomiky a hospodárstva definovaného v 19. storočí priemyselnou revolúciou a dostávame sa do sveta, ktorý zodpovedá nárokom 21. storočia. Svet sám osebe sa veľmi zmenil, pričom posilňuje hlavné piliere uhlíkovej neutrality, a to dosiahnuť sebestačnosť tam, kde je to možné, čistotu, obnoviteľnosť, udržateľnosť a vytvárať čo najväčší ekonomický prínos efektívnym využívaním zdrojov. V konečnom dôsledku je to aj o udržaní možnosti života na tejto planéte, pretože aj o to hráme.
Čo by malo byť podľa vás hlavným prínosom Európskej zelenej dohody pre bežného občana Únie?
Lepší svet – z hľadiska environmentálneho určite. Rozprávame sa o čistých technológiách, ktoré ochraňujú klímu, podporujú biodiverzitu a využívajú ekosystémy udržateľným spôsobom.
Rozprávame sa aj o ekonomickej stránke. Investovanie do moderných technológií a inovácií sa nakoniec ukazuje ako ekonomicky vitálnejší model. Ak neveríte, tak sa skrátka spýtajte kohokoľvek, kto si nainštaloval na strechu solárny panel, či sa mu to oplatilo alebo nie a či víta túto zmenu alebo nie. Podľa mňa vám 100 % ľudí povie, že je to lepšie, ako to bolo, že platia menej peňazí za energie. To znamená, že viac ušetrili a mohli investovať niekam inam, kam by inak nemohli, lebo by museli kupovať napríklad uhlie alebo benzín.
A je to dôležité aj z hľadiska bezpečnosti, pretože ľudia si to možno úplne neuvedomujú, ale doterajší energetický mix nás zaväzoval kúpou fosílnych palív zo zahraničia, z iných krajín ako Európskej únie. To znamená obrovský odliv financií. Euro, ktoré vám vyprodukuje solárny panel, a euro, ktoré vám vyprodukuje uhlie zo zahraničia, to sú veľmi rozdielne príbehy. Vy ste vlastne museli nakúpiť nejakú surovinu, ktorú ste potom využili, zatiaľ čo solár vám vyrába energiu doma a od nikoho nie ste závislí.
Takže si myslím, že z ekonomického a bezpečnostného hľadiska je toto veľmi dôležité. Nie ste závislí od partnerov, ktorí môžu zlyhať. Ideálny príklad je Rusko. Do roku 2022 nás kvázi dotovalo lacným plynom, aspoň sme si to mysleli, až kým nezdvihlo ceny tak, že nám skoro skolaboval energetický sektor. Toto sa môže opakovať s každým jedným partnerom, od ktorého sme energeticky závislí. Odpoveďou na to je byť čo najmenej energeticky závislý. To znamená vyrábať si energiu doma zo zdrojov, ktoré máme a ktoré nám nikto nevypne – zo slnka, vetra, geotermálu.
Kritici tvrdia, že Európska únia nakupuje zariadenia na výrobu čistej energie od Číny, hoci ona sama ich používa oveľa menej. Čína na Európskej únii ľahko zarába. Únia prehlbuje svoju závislosť a zaostáva v konkurencieschopnosti, pretože podporuje čínske firmy. Ako to vidíte vy?
Čiastočne je to pravda. Treba povedať, že sa stali určité chyby. Technológia solárnych panelov však vznikla v Európe. Bol to nemecký vynález, ktorý si následne Čína adoptovala a momentálne je veľmocou vo výrobe solárnych panelov.
Dokonca počúvame také tvrdenia, že tam inštaluje nejaké zariadenia, ktoré môžu na diaľku vypínať solárne panely, čiže je tu zase bezpečnostné riziko a tak ďalej. O tom nepochybujem. Naša závislosť od Číny je úplne rovnaká ako predchádzajúca závislosť od Ruska a treba sa jej zbaviť. Znamená to, že musíme diverzifikovať dodávateľov zo zahraničia alebo maximalizovať domáce kapacity, aby sme si vyrábali solárne panely vo vlastnej réžii, z vlastných surovín, prípadne to optimalizovať.
Myslím si, že sa nikdy neoslobodíme od vplyvu Číny naplno, ale to by ani nemalo byť cieľom. Obchodné partnerstvá prehlbujú mierovú spoluprácu, čiže aj s Čínou budeme musieť do budúcna nejakým spôsobom spolupracovať. Ide o to, aby tá spolupráca nebola formou závislosti, od ktorej sa nebudeme vedieť v prípade potreby odpojiť.
Ďalšie obavy vychádzajú z toho, že dovážané zariadenia môžu byť z Číny ovládané na diaľku a v prípade čínskeho záujmu môžu byť vypnuté. Predstavujú podľa vás čínske zariadenia v Únii bezpečnostné riziko?
Neviem to úplne posúdiť, lebo som nevidel presné údaje, ktoré by toto podmieňovali, ale ak si všimnete niektoré kroky Európskej únie, tak presne na toto reflektuje. Vyjadruje to ekonomickým slovníkom, prípadne cez hľadisko konkurencieschopnosti, a hovorí, že budeme dotovať domáce produkty, domácu výrobu kľúčových technológií, ako sú napríklad solárne panely.
A jedným z faktorov, ktorý spôsobil, že o tom hovoríme, je aj prípadné bezpečnostné riziko. Hovorilo sa to o smartfónoch, hovorí sa to o autách, teraz sa to hovorí o solárnych paneloch a veterných turbínach. Priznám sa, že by ma to neprekvapilo, keby to tak bolo. A preto si myslím, že je lepšie byť pripravený ako prekvapený.
Ak by si Únia musela vybrať medzi výrazným navýšením výdavkov na obranu a plným financovaním klimatickej transformácie, čo by podľa vás malo mať prioritu?
Krásou toho je, že v mnohom sa to dá aj spojiť. Je evidentné, že potrebujeme navýšiť obranu a bezpečnosť. Stratili sme starých partnerov, na ktorých sme sa celé desaťročia spoliehali. Hovorím o USA, z ktorých sa zo dňa na deň stal v podstate nespoľahlivý a premenlivý faktor, ktorý nás vystavuje riziku. Takže ako Európa chápeme, že potrebujeme zodpovednosť za svoju bezpečnosť zobrať na vlastné plecia a byť do veľkej miery autonómni.
To však neznamená, že prestáva pôsobiť klimatická kríza. Aj tú potrebujeme riešiť. Je jasné, že v rozpočtoch budeme musieť nájsť položky, ktoré budú priamo určené na obranu. Je jasné, že to bude na úkor iných položiek, ktoré doposiaľ nemuseli byť týmto zaťažené, ale ja optimalizujem riešenia, ktoré podmieňujú duálne využitie prostriedkov. Jedno euro môžete využiť na jednu vec, ale aj na štyri ciele naraz, pritom ich splníte všetky štyri.
Veľmi dobrý príklad sú napríklad mokrade. Na prvý pohľad sa zdá, že to nemá s obranou absolútne nič spoločné. Ak však obnovíte nejakú mokraď, bude sťahovať uhlík – máte naplnený klimatický cieľ, podporili ste tým biodiverzitu, čiže máte naplnený biodiverzitný cieľ, vytvorili ste zásoby vody, čo je dôležitý predpoklad pre vodnú udržateľnosť a zároveň ste vytvorili obrovskú efektívnu bariéru pre pozemné vojská, ktoré – ak by chceli mokraďou prejsť – sa tam skrátka nedostanú.
Toto je odskúšané na Ukrajine pri Bielorusku. Je to obrovská bariéra, čiže to má význam aj pre obranu. Jedno euro investované do obnovy mokradí tak splní štyri ciele vrátane toho obranného. A ja si myslím, že práve takéto riešenia – synergické, duálne alebo akokoľvek mnohovrstevné – by mali byť favorizované, pretože sú najefektívnejším využitím prostriedkov.
V Európskom parlamente sa pripravuje uznesenie o právnom štáte a možnom zneužívaní eurofondov na Slovensku. Máte nejaké informácie o tom, v akej fáze je príprava a čo môže uznesenie obsahovať?
Minulé plenárne zasadnutie sme mali k tomu rozpravu, kde jasne odznelo, že Európska únia má veľké pochybnosti o tom, či je na Slovensku vôbec možnosť chrániť európske finančné záujmy, čo je ukotvené v zmluvách o fungovaní Európskej únie. Je to povinnosť členských krajín.
Stalo sa to preto, že boli oslabené alebo zrušené tie inštitúcie, ktoré to mali na starosti. Ich kompetenciu museli prebrať európske štruktúry alebo sa nejakým spôsobom presunula na iné orgány, kde však máme indície, že to nefunguje. Myslím si, že najlepšie o tom hovorí nedávne vyhlásenie generálneho prokurátora, ktorý povedal, že pre novelu trestných zákonov nemôže postihovať korupciu. To isté hovoril špeciálny prokurátor, to isté hovorí Najvyšší kontrolný úrad, čiže tých vážnych indícií je veľa.
Európska únia na to reaguje a myslím si, že bude žiadať od Slovenska nápravu tohto stavu, nehovoriac o postihovaní tých deliktov, ktoré sa pravdepodobne udiali a ktoré sú momentálne vo fáze vyšetrovania v rámci OLAF alebo EPPO. Bol by som veľmi rád, keby sa to na Slovensku skončilo nápravou tohto stavu a nemuseli by nám byť krátené európske prostriedky. Obávam sa však, že tu nie je dostatočná politická vôľa zo strany súčasnej vlády, aby sa tomuto predišlo.
Takže ten najhorší možný scenár by bol, že Európska únia skonštatuje, že momentálne nie je bezpečné posielať všetky peniaze, ktoré posiela na Slovensko, a zopakujeme si tak scenár z Maďarska. Chcem len povedať, že z pozície Progresívneho Slovenska sa v Obnovme Európu snažíme robiť maximum preto, aby k takémuto scenáru nedošlo, ale nie je to čisto v našich rukách.
Keď je náprotivná strana – naša vláda a koalícia – hluchá, možno sa nevyhneme takýmto dôsledkom, ktoré by boli pre nás naozaj veľmi zlé. Nikto v Európe však nebude posielať európske finančné zdroje do nejakej čiernej diery, kde sa stratia a rozkradnú.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.