Inšpirácie » Tradičné remeslá Iveta vyšíva krivou ihlou: Táto technika je veľmi obľúbená a rozšírená na Podpoľaní takmer 200 rokov (Rozhovor)
Súčasnú generáciu zoznamuje s tradičným vyšívaním a pod jej šikovnými rukami vznikajú jedinečné folklórne kroje, oblečenie či doplnky, ktoré reprezentujú detvianske tradície a zároveň idú ruka v ruke s prítomnosťou. Aj keď detvianska výšivka môže vznikať klasickým vyšívaním, Iveta svojou prácou neustále oživuje techniku tzv. krivej ihly. O čo ide a na čo si aj po rokoch praxe treba stále dávať pozor? Aj na tieto otázky sme sa pýtali Ivety Smilekovej z Detvianskeho ľudového umenia.
Epoch Times Slovensko: Opíšete nám, čomu konkrétne sa venujete?
Venujem sa konkrétne detvianskej výšivke krivou ihlou. Táto technika je veľmi obľúbená a rozšírená u nás na Podpoľaní už takmer 200 rokov. Výšivke krivou ihlou sa venovala už moja stará mama Veronika Golianová, ktorá ma aj zasvätila do tajomstva detvianskej výšivky. Aktuálne vyšívame kroje – ženské, mužské aj detské, takisto doplnky do domácnosti a všetko, pokiaľ sa dá, robíme tradične detvianskou výšivkou krivou ihlou.
Snažím sa zachovávať tú tradičnú detviansku výšivku, preto aj moja hlavná činnosť a to, čo robíme, je venované hlavne Detve a Podpoľaniu, aby sa na tradíciu vyšívania krivou ihlou nezabudlo, aby pokračovala ďalej, pretože je to ojedinelá technika, ktorá je naozaj jedinečná, či už u nás v Detve, alebo na širšom Podpoľaní.
Pre niekoho je Detva možno len klasická lokalita, región, turistické miesto. Čo znamená pre vás osobne?
Keďže som rodáčka z Detvy, mám rada Detvu aj tento kraj, ktorý je rázovitý. Sú tu políčka, na ktorých sa uplatňuje tradičné hospodárenie, a to je atraktívne aj pre turistov. Môžu si tu vyskúšať gazdovanie na lazoch, kosenie lúky, obilia, môžu sa podieľať na pestovaní či chove oviec.
V čom má Detva svoje špecifické čaro? Prečo je taká jedinečná?
Myslím si, že na Slovensku je veľmi veľa tradičných oblastí, ale Detva je jedinečná tým, že je rázovitá a že aj detviansky kroj ľahko upúta pozornosť: tvorí ho krátka košieľka, z ktorej vytŕča holý pupok, z toho aj označenie „holopupkári“. Takisto z hudobného hľadiska je Detva veľmi živelná, srdečná, Detvania do hudby vkladajú celú dušu aj nálady, takže Detva má naozaj svoje špecifické čaro. Pre mňa je najkrajšia a najtradičnejšia, jednoducho môj domov.
Aby sme sa vrátili späť k vašej tvorbe, tak veľmi zaujímavá je detvianska výšivka krivou ihlou. Ľudia, ktorí nepochádzajú z Detvy, asi nemajú poňatia, o čo presne ide. Vedeli by ste nám túto techniku vyšívania trochu priblížiť?
Nie je to typické a u nás zrodené remeslo. Tipujeme, že prišlo z východu – z Indie a okolitých kultúr, kde sa ešte dodnes vyšíva krivou ihlou alebo tzv. tamburínovou výšivkou. U nás v Detve ju nazvali krivá ihla, pretože už predtým sa síce vyšívalo, ale klasickou ihlou. Zdobili sa kroje, oblečenie a robili sa výšivky krížikmi alebo plným stehom. Technika krivou ihlou je síce zložitejšia na učenie, ale potom, keď sa ju človek naučí, je veľmi rýchla.
Krivá ihla je vlastne háčik na drevenej rúčke, ktorý je podobný ako háčik na háčkovanie. Staré vyšívačky ju volali „heklička“, čiže ich slovami sa „hekľovalo“. Používa sa na prepichovanie látky, ktorá musí byť vypnutá na drevenom ráme pomocou drevených trakov, ktoré spôsobia to, že látka, na ktorej sa vyšíva, je vypnutá ako bubienok. Jednou rukou držím ihlu, prepichujem látku a niť si vediem zospodu tej látky. Potrebujem ju dostať na háčik a vytiahnem ju cez látku, čím vzniká tzv. retiazkové očko.
Keď to porovnáme s bežnou ihlou, aký rozdiel vidno vo výsledku? Ako spoznáme, že ide o šitie krivou ihlou?
Tento steh sa dá docieliť aj obyčajnou ihlou, lebo je to klasický retiazkový steh, ale zospodu sa tá niť trochu inak ukladá, takže tí, ktorí sa vyznajú do výšivky a ručných prác, vedia rozoznať, či je to vyšívané pravou ihlou alebo krivou. Z lícnej strany tam rozdiel nie je, ale z rubovej strany rozdiel poznáte. Technika krivou ihlou je v porovnaní s obyčajnou, pravou ihlou rýchlejšia.
Ako a kedy ste sa dostali k takémuto vyšívaniu? Pravdepodobne váš prvý kontakt zabezpečila stará mama…
Áno, moja starká bola veľmi známa vyšívačka v Detve aj na širšom Podpoľaní a voľné chvíle som trávila u nej. Takže už v pomerne mladom veku som sa k tomu dostala. Mám ešte dve sestry, s ktorými sme u starkej vždy trávili prázdniny, čiže ten rám, pri ktorom sedela, sme mali možnosť vídať denne. Keď sme už podrástli (5-6-ročné), tak nám starká dovolila vyšívať po okraji svojej práce, kde sme to nemohli poškodiť ani pokaziť. Vždy nám to dôkladne vysvetlila a nikdy nás do toho netlačila.
Tým, že bola veľmi láskavý človek, nenápadne nás tak k tomu priviedla a dokázala nám vštepiť lásku k folklóru, vyšívaniu a ručným prácam. Na prvom stupni ZDŠ som už vedela vyšívať, ale prvú vec, ktorú som si sama vyšila, bolo oplecko, keď som mala asi 15 rokov. Potom som si sem-tam vyšila nejakú vreckovku do ruky, keďže som vtedy tancovala vo folklórnom súbore, a až po tom, ako som začala pracovať v Detvianskom ľudovom umení, som sa začala intenzívnejšie zaujímať o kroje, techniky vyšívania, zručnosti, ako sa správne šijú kroje, žehlia, ošetrujú, aké sú ich časti, čiže všetko okolo toho.
Dnes sa zameriavate hlavne na spomínanú detviansku výšivku. Ako vyzerá a čím je jedinečná?
Áno, detvianskej výšivke sa teraz venujem veľmi intenzívne, pretože som chcela pokračovať v tom, čo začala moja starká, a docieliť to, aby sa na detviansku výšivku krivou ihlou nezabudlo. Založili sme aj školu vyšívania krivou ihlou, kde vyučujem všetky tieto techniky, jednotlivé časti, stehy, ako sa tvoria vzory, ako sa ukladajú k sebe, aby to bolo tak, ako má byť.
Detviansku výšivku môžete vidieť na krojoch vo folklórnych súboroch, na prestieraniach na stoly, rôznych doplnkoch, vankúšikoch, typická je aj výšivka na zamate, ktorá je pestrofarebná. Je tam naozaj celá škála farieb a vzorov, pričom jednotlivé vzory majú svoje pomenovania, napríklad bosorka, srdiečko alebo dubový list. Aj toto sa učíme v našej škole vyšívania, aby sme vedeli pomenovať konkrétny ornament a aby sme správne zosúladili farby, pretože detvianska výšivka je naoko veľmi krásna.
A ako reprezentuje Detvanov?
Ako som už spomenula, Detva má veľmi silné zázemie, čo sa týka folklóru. Je tu aj dlhodobá tradícia folklórnych súborov a skupín. Deti už odmalička tancujú, venujú sa hudbe, ľudia radi navštevujú folklórne slávnosti, kde sa dá vidieť pestrosť detvianskych krojov, hudby, spevu: takto sa vlastne stále dodržiava naša detvianska kultúra.
Ako celé vyšívanie prebieha? Vystačíte si naozaj len s krivou ihlou a niťou?
Áno, detvianska výšivka je absolútne ručná výšivka. V minulosti sa ešte aj drevené rámy vyrábali ručne. Takisto sa ušijú pomocné traky a potom si ručne nakreslím vzor. Napríklad pri detvianskom oplecku sa v škole učíme, ako nakresliť oplecko, ako to farebne zladiť, pripraviť bavlnky na vyšívanie, a až potom začneme vyšívať. Sadnem si k rámu a ručne vyšívam jednotlivé časti kroja, prestierania, opaskov, kabeliek a podobne. Táto výšivka sa dá použiť na veľmi veľa spôsobov, či už modernejším spôsobom, alebo úplne tradične podľa pôvodných vzorov.
Viackrát ste spomenuli traky. Akú plnia funkciu a prečo sú nevyhnutné?
Pomocou trakov sa plátno, na ktorom idem vyšívať, upevňuje na drevený rám. Pre lepšiu predstavu: na jednej strane mám prišitý tunelík (trak), do ktorého vsuniem drevenú latku, ktorá má na konci dve dierky – hovoríme jej stĺpik. Tento stĺpik mám na dvoch protiľahlých stranách, čiže aj ten trak sa nachádza na dvoch protiľahlých stranách. Na zvyšné dve strany použijem trak, ktorý má vyšité dierky. Do tunela dám potom hrubšiu latku. Potom potrebujem napnúť drevený rám do štvorca pomocou dvoch drevených latiek, v ktorých sú vsunuté kolíky a ešte sa tá látka dopne šnúrkami, čím dosiahnem, že látka/plátno je napnutá ako bubienok.
S akými plátnami zvyknete pracovať?
Dnes je na výber veľa materiálov, ale máme nakúpené aj staré domáce plátna. Keď chceme vyšívať veľmi tradičné a originálne vzory, tak použijeme domáce plátno. Pretože nie je vždy také biele, zvyknem ho bieliť tak, že ho prestriem na lúke a polievam vodou z krhly, keď je veľmi slnečno, a ono mi to vybieli. Čiže ešte aj tá technika bielenia je taká, aká bola kedysi dávno. Potom, keď mám plátno pripravené, tak si ho rozstrihnem. Pri oplecku sa riadim rozmermi oplecka a potom pokračujem rovnako, ako som spomenula v predošlej otázke.
Existuje nejaký súvis medzi hrúbkou, typom materiálu a samotným vyšívaním? Ja ako laik by som povedala, že hrubšie a pevnejšie plátna sú náročnejšie na vyšívanie…
Ako sa to vezme. Tie staršie plátna, ktoré sú tkané doma a nie sú naimpregnované, sú síce hrubšie, ale sú mäkké. Mne sa do toho vyšíva veľmi dobre, pretože plátno je prírodné, nie je ničím napustené, takže aj do hrubšieho plátna sa vyšíva dobre. Je to ešte stále poctivá domáca práca. Syntetickejšie materiály sú husto tkané; sú síce tenšie, ale niekedy sa do toho horšie vyšíva, pretože štruktúra je veľmi hustá a prepichovať husté plátno si vyžaduje väčšiu námahu. Akurát je veľmi dôležité brať do úvahy, že nie je vhodné vyšívať na pružných materiáloch (pretože látku vypíname na rám) a hlavne nie na takých, ktoré sú pružné do jednej strany.
Preferujem bavlnu, ľan, ľan-viskózu, čistý ľan. Tieto látky sú oveľa lepšie a súčasne sa na nich veľmi príjemne vyšíva.
Ktorá časť tejto techniky vyšívania je najkritickejšia?
Na tejto technike je v prvom rade najdôležitejšie, aby som si správne pripravila drevený rám a plátno, pretože ak si to zle prišijem a začnem plátno napínať, tak mi to pravdepodobne niekde povolí a látka nezostane dobre napnutá. Vtedy sa musím vrátiť na začiatok a znovu si to celé pripraviť a prišiť.
Výšivka krivou ihlou je síce ťažšia na naučenie, ale za tie roky, čo ju učím, sa mi ešte nestalo, že by sa ju niekto nenaučil. Dnes máme rôzne technológie, ktorými sa dá všeličo vyrobiť, ale pred 200 rokmi nič také ľudia nemali a dokázali vyrobiť krásne veci. Takže by sme sa mali snažiť, aby sa nezabudlo na tieto tradície, a preto sa teším, že sa mi podarilo zapísať detviansku výšivku do reprezentatívneho zoznamu Nehmotného kultúrneho dedičstva SR ako jeden z prvkov tradičnej výroby.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.