Z tanečnice výrobkyňa krojov: Maja oblieka folklór do krásy (Rozhovor)
Ako dieťa so zatajeným dychom sledovala starších súrodencov na skúškach folklórneho súboru, za ten čas sa jej do oka dostala hromada tanečných a hudobných prvkov, ktoré neskôr zúročila vo veľkom Folklórnom súbore Vranovčan, a to nielen ako folkloristka. Okrem samotného tanca sa totiž Maja Nadzamová podujala na prípravu krojových častí pre členov súboru, čomu sa intenzívne venuje dodnes ako oficiálna výrobkyňa krojov. Jej ručnú prácu si už obliekli členovia nejedného folklórneho súboru, hudobných skupín, ale aj sólisti a hudobníci.
Okrem toho sa rozhodla preniesť kúsok ľudového folklóru aj do bežných dní a zakomponovať jednotlivé vzory a prvky do klasických šiat rôznych konfekčných veľkostí. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko nám porozprávala o svojich začiatkoch, o tom, čo ju priviedlo k folklóru aj k výrobe krojov, a pýtali sme sa jej aj na to, čo musí kroj spĺňať a ako sa v ňom má človek cítiť.
Epoch Times Slovensko: Keď sa bavíme o remeslách, väčšinou sa stretávame s tým, že prvý kontakt zabezpečia rodičia, starí rodičia, jednoducho staršie generácie. Našou hlavnou témou sú dnes ručne vyrábané kroje. Ako ste sa k niečomu tak mimoriadne tradičnému dostali? Taktiež vás k tomu priviedla rodina?
Maja Nadzamová: Môj prvý kontakt s folklórom naozaj zabezpečili moji rodičia. Sme siedmi súrodenci, spolu so sestrami a bratmi sme rástli s folklórom odmalička a všetci sme tancovali v rozličných folklórnych súboroch. K tejto práci ma skutočne priviedla láska k folklóru.
Ako si spomínate na svoj vzťah k folklóru, tradíciám a konkrétne ku krojom ešte v období dieťaťa a neskôr aj tínedžerky? Ako sa tento vzťah formoval?
Počas môjho detstva nefungovali detské folklórne súbory, ale vždy som milovala skúšku FS Zamutovčan, kam starší súrodenci chodili každý piatok skúšať: ja som chodievala s nimi iba ako pozorovateľ a zo sedadiel v obecenstve som so zatajeným dychom pozorovala nacvičený spev a tance zároveň. Toto bol môj prvý kontakt s folklórom. Keď som dorástla do výšky dospelej ženy, bolo jednoduché odtancovať tanec, ktorý som mala očami nacvičený. Začínala som vo FS Zamutovčan, ale keď som začala študovať na strednej škole, tak ma to ťahalo do profesionálnejšieho súboru. Nastúpila som do FS Vranovčan. Keďže v tom čase odchádzali dve tanečníčky, tak ma pán Štefan Kocák hneď postavil na ich miesto, čo bola pre mňa veľmi veľká česť. Vôbec sa toho neobával, pretože ma poznal zo stretnutí na skúškach v Zamutovčane, keď tam občas prišiel.
Dlhé roky som potom mala zákazkové krajčírstvo, ale práca s folklórom sa začala až pri spolupráci s Petrom Kocákom z FS Vranovčan, keď potrebovali pripraviť krojové súčasti pre tanečníkov FS Vranovčan do nového programu. Spolupráca s nimi bola veľmi dobrá, lebo som v mladosti v tomto súbore sama tancovala. Fakt, že som sama bola súčasťou folklórneho súboru, ma posunul vpred a pomohol pri tvorení krojov, keďže viem, ako sa má človek v kroji cítiť.
A to je ako?
Keď si človek oblečie kroj, je to nádherný pocit, je to, akoby sa zastavil čas, a v čase sa aj vrátite naspäť. Vyvolá to úsmev na tvárach ľudí a pochopí to iba človek, ktorý miluje folklór.
To už musela byť asi naozaj veľká vášeň, keď ste sa vrhli do takej náročnej sféry, akou je ručná výroba krojov. S akými skúsenosťami ste do toho išli?
Každý kroj má svoje špecifiká, a preto je pre mňa dôležité kroj dopodrobna naštudovať: až následne môžem začať s prípravou. Pri tejto práci nemôže byť človek sám, keďže je veľmi náročná a zahŕňa veľa čiastkových procesov. Aj ja mám okolo seba skvelých ľudí, za ktorých som veľmi vďačná – či sú to krajčírky, výšivkárky, plisér Vlado Bodnár či folklórni priatelia, od ktorých sa mnohokrát dozviem veľa zaujímavých informácii, ktoré mi pri práci pomáhajú. Bez nich by to jednoducho nešlo.
A ako to celé postupuje? S čím začínate?
Keď začíname tvoriť nový kroj, ako prvý si naštudujem daný región – čo bolo preň typické, potom si naštudujem a vyskladám farby, materiály, výšivky. Pokračujeme strihom, podlepovaním, plisovaním, šitím, zdobením, až sa dostaneme k dokonalému výsledku pre nás i pre klienta.
Vieme, že kroje sa líšia od regiónu k regiónu. Povedzte nám, ako vznikajú rovnaké kusy. Vznikajú naozaj presne podľa predlohy?
Každý kroj je originálny, aj preto ma táto práca tak napĺňa. Jednotlivé časti kroja prejdú našimi rukami niekoľko desiatok ráz, až pokým ich nedovedieme do dokonalosti; až vtedy nasleduje vyskladanie celého kroja. Každý kroj je pre nás výzvou a ťažko sa s ním lúčim, keďže je tvorený s láskou, no vždy sa teším, že bude robiť radosť niekomu inému.
S krojmi je to rovnaké ako pri tradičných odevoch v rôznych častiach sveta – každý má ten svoj. Máte ho aj vy?
Maja Nadzamová: Ja sama svoj vlastný kroj nemám, milujem všetky kroje, avšak moja srdcovka je kroj zo Zámutova, pretože odtiaľ pochádza moja maminka.
Aby sme ešte čitateľov uviedli do obrazu, tak vy vyrábate aj tzv. kompletné kroje (aj ich časti, samozrejme). Čo všetko patrí k takémuto kroju? Ak by sme si u vás objednali kompletný kroj, čo by to zahŕňalo?
Vyrábame kompletné kroje, ktoré sa skladajú z rôznych častí – závisí to od konkrétnych regiónov – lajblík, sukňa, spodnica, podolok, záčepka, topánky, čižmy, koráliky, zástera, stuhy. A, samozrejme, aj v pánskej verzii – lajblík, košeľa, nohavice, opasok, klobúk, pierka. To všetko vieme pripraviť a zladiť tak, aby to bolo jednak podľa želaní klienta a jednak, aby to spĺňalo autenticitu kroja.
A je o takéto kroje záujem? Koho všetkého sa vám už podarilo „obliecť“? Kde môžeme vidieť vašu ručnú prácu?
O kroje je naozaj veľký záujem. Veľmi ma teší, že si ľudia aj v dnešných časoch uvedomujú dôležitosť zachovávania tradícií a nosia tieto kroje s láskou a hrdosťou. Tradičné prvky z krojov sa snažíme pretaviť aj do bežnej módy prostredníctvom šitia bežnej konfekcie s ľudovými výšivkami – tieto modely dokážu potom ženy, ale aj muži nosiť aj vo všedné dni. Pri odovzdaní kroja sa totiž klienti často pýtajú, prečo v tom kroji nemôžu chodiť bežne. Tak mi napadlo, ako by sa to dalo využiť v bežnom živote pre akýkoľvek typ ženy. V spolupráci s riaditeľkou Trebišovského múzea pani Beátkou Kereštanovou, ktorá prišla s myšlienkou usporiadať v kaštieli módnu prehliadku, sme ju aj usporiadali. Všetky folklórne výšivky, ktoré sme mali z rôznych krojov, sme aplikovali na rôzne strihy šiat rôznych veľkostí a farieb. Zároveň sme využili na strihoch aj rôzne plisovanie, ktoré je typické pre región Zemplín. Malo to obrovský ohlas.
A čo je z vášho pohľadu náročnejšie, resp. zložitejšie na výrobu? Ušiť kroj do folklórneho súboru alebo pre jednotlivca?
Najzložitejšie je pre nás urobiť veľký počet krojov pre určitý súbor. Šili sme kroje pre rôzne súbory – môj domovský súbor Vranovčan, Čerhovčan, Hornád, Očovan, Oravan, Lúčnica, Frankovčan – a pre rôzne folklórne či spevácke skupiny. V každom kroji sa snažíme zachovať čo najviac jeho autenticitu, či je to kroj pre súbor alebo jednotlivca.
Pri výrobe kroja nerobíme rozdiely ani v tom, či je pre hudobníka alebo sólistu, je to rovnako náročné. Každý kroj je u nás vyrábaný s láskou a venujeme mu toľko času, koľko potrebuje, ich náročnosť je teda rovnaká. Každý región má svoje špecifiká, svoje vzory, rôzne materiály aj strihy. Kroj sa musí pripraviť a ušiť tak, aby bolo pre tanečníka pohodlný.
Ísť na folklórny festival a uvidieť na pódiu svoju prácu – to musí byť úžasný pocit…
Vidieť na pódiu svoju prácu v plnej paráde je pre mňa pohladením pre dušu, no naša práca je len časťou z celkového dojmu, pretože ju dopĺňajú tanečníci, ktorí tomu dajú dynamiku, a tak spolu dokážeme vytvoriť niečo dokonalé. Milujem to a neviem si veru vybrať najmilší kroj: každý jeden je vyrobený s láskou a som pyšná, keď vidím, ako tieto kroje naši zákazníci s láskou nosia. Som im za to vďačná.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.