Zaujímavosti Ľubka žije v Egypte: Najdôležitejšie je, čo má človek v srdci a či je dobrý alebo zlý, nie, či je moslim alebo kresťan (Rozhovor)
Slovenke Ľubomíre Mohamady učarovala slnečná a pohodová Hurghada. Dnes žije so svojím manželom a dvomi synmi v unikátnej medzinárodnej domácnosti, v ktorej sa prepletajú slovenské aj egyptské tradície a tiež kresťanská aj moslimská viera. Vo výchove sa sústreďuje predovšetkým na toleranciu, nenecháva sa unášať tlakom okolia a výchovu detí vedie podľa seba. Ako v Egypte funguje školský systém a do akej miery sú tam tolerované iné náboženstvá Ľubka prezradila v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.
Epoch Times Slovensko: Slovensko-egyptský pár, slovensko-egyptská domácnosť a sčasti asi aj slovensko- egyptská výchova. Čo je podľa vás to najlepšie, čo vám do života prinieslo práve spojenie týchto dvoch krajín?
Ľubomíra Mohamady: Je to za mňa skutočne veľmi obohacujúce žiť v prostredí, kde sa spája moja slovenská kultúra, zvyky a tradície s tými egyptskými. Varím slovenské aj egyptské jedlá, máme doma Vianoce aj ramadán, ako výhodu beriem aj fakt, že sme multi-jazyčná domácnosť, v ktorej znie slovenčina, arabčina aj angličtina.
Deti chodia do medzinárodnej školy, majú kamarátov z rôznych krajín, ovládajú perfektne angličtinu, čo je pre nich veľká výhoda do budúcnosti. Zároveň vedia veľa o Egypte aj o Slovensku. A, samozrejme, veľkým bonusom je život v slnečnej krajine, pri mori a s pohodovým životným štýlom.
Asi viac odlišností ako podobností, ale predsa len sa spýtam: na čo z tej egyptskej strany nedáte dopustiť, pokiaľ ide o životný štýl či prístup k domácnosti a výchove?
Úprimne, za mňa by bol ideál, keby sa skĺbilo to egyptské a slovenské, a aj sa o to u nás doma snažím. Egypťania majú na všetko čas, Slováci sa zase príliš ponáhľajú. Egypťania sú veľmi rodinne založení, u Slovákov mám pocit, že hlavne ten pocit spolupatričnosti a zdieľania života so širokou rodinou sa už trošku vytráca, no na druhú stranu aj ja mám rada svoj kľud a osobný priestor. To zase v egyptských rodinách nie je veľmi možné.
Ohľadom výchovy a domácnosti sú tiež rozdiely. Egypťania až tak nedbajú na detaily, ani v upratovaní ani v čistote, Slováci (samozrejme, zovšeobecňujem) zase všetko dezinfikujú a o deti sa v porovnaní s Egypťanmi až prehnane boja.
Ale je to skôr paradox, keďže niektorí majú zároveň mylnú predstavu o tom, že ako Slovenka žijete v Egypte obmedzujúco a menej slobodne…
V Hurghade žijem, dá sa povedať, veľmi podobne ako som žila aj v Bratislave. Rovnako sa obliekam, rovnako mám pri vode na sebe bikiny, rovnako sa maľujem a to, že keď idem k manželovej rodine a prehodím si symbolicky šatku, za obmedzujúce nepovažujem. Beriem to tak, že to tam majú všetky ženy a sú krásne, tak sa k nim na chvíľku pridám.
A ony majú rovnako možnosť voľby? Mám na mysli rodené Egypťanky…
Záleží od toho, do akej rodiny sa Egypťanka narodí. Desať percent Egypťanov sú kresťania, ženy si vlasy nezahaľujú šatkou, u moslimiek to tiež nie je u všetkých rovnako. Poznám aj viaceré bohaté, vzdelané rodiny, ženy študujú, podnikajú, vôbec sa nezahaľujú. Bola som aj na svadbe, kde mala nevesta – moslimka – minišaty, takže je to rôzne.
Ale áno, ak sa bavíme o väčšinovej populácii, tak ženy sú viac viazané tradíciami, náboženstvom a musia byť zdržanlivé a nevystavovať sa na obdiv, inak by si ihneď pokazili povesť a to nielen svoju, ale zároveň povesť celej rodiny.
Ako je to s náboženskou stránkou vo vašej rodine? Pokiaľ viem, tak uprednostňujete predovšetkým toleranciu.
Áno, v tomto mám jednoznačný postoj. Najdôležitejšie je, čo má človek v srdci a či je dobrý alebo zlý, a nie to, či je moslim, kresťan alebo vyznáva iné náboženstvo.
Egypt nie je čisto moslimská krajina, keďže tu žije vyše 10 miliónov egyptských kresťanov a zároveň niekoľko miliónov cudzincov, ktorí patria k rôznym náboženstvám, alebo k žiadnemu. A v praxi je to pre nás jednoduché, keďže ja som kresťanka a manžel moslim, máme doma vianočný stromček, oslavujeme Štedrý večer aj moslimské sviatky. Sme medzinárodná domácnosť, my aj naše deti máme priateľov z rôznych náboženstiev aj ateistov a nerobí to medzi nami problémy.
Jedna vec je, samozrejme, že vy ako rodič vychovávate deti podľa svojich presvedčení, ale všade na svete platí, že školské prostredie dokáže všetko otočiť naruby? Darí sa vám aj napriek týmto vplyvom viesť výchovu podľa seba?
Aj ja som mala tieto predsudky, ale školský systém v Egypte, a to hovorím o čisto egyptských škôlkach a školách, ma príjemne prekvapil. Deti – aj moslimské, v čase Vianoc kreslia na hodinách vianočné stromčeky, na mnohých školách sú vianočné vystúpenia a bazáre, kresťanské deti zase v pôstnom čase mesiac kreslia ramadánové lampáše ako symbol osláv moslimov.
Poznám aj mnohých moslimských rodičov, ktorí dávajú svoje deti do kresťanských škôlok a škôl, keď sa im zdajú kvalitnejšie. Aj my sme pre synov zvolili súkromnú školu iba z toho dôvodu, že súkromné školy sú tu na oveľa vyššej úrovni ako tie bežné štátne.
Málokto z nás si vie predstaviť, ako to vyzerá v takej egyptskej škole. Na akých pilieroch tam stojí tamojšie vzdelávanie a školstvo? Na čo sa pripravujú žiaci v Hurghade?
Egypt je krajina veľkých rozdielov a školy podľa toho tiež vyzerajú. Do štátnej školy niekde na dedinke by ste svoje dieťa určite nechceli dať – veľa detí, málo učiteľov, biedne vybavenie aj hygiena.
Ale školy v meste, ako je napríklad Hurghada, sú dobre vybavené. Tie súkromné, obzvlášť medzinárodné, sú na svetovej úrovni. A podľa toho, čo viem od slovenských rodičov, ktorých deti chodia do školy v Hurghade aj na Slovensku, učivo je v podstate podobné.
Samozrejme, v Egypte sa neučia slovenčinu a slovenské dejiny, ale keď sa bavíme o všeobecných predmetoch, je to ako na Slovensku. Aj testy, domáce úlohy, písomky majú deti rovnaké. Len v Egypte skôr začínajú s jazykmi. Už v škôlke s arabčinou aj angličtinou, plus na výber je nemčina alebo francúzština.
Je náboženstvo tiež súčasťou vyučovania ako školský predmet?
Na egyptských školách, ktoré poznám, je možnosť buď islam, alebo kresťanstvo, ale nie je to tak, že by bolo náboženstvo hlavný predmet. Na škole, kde chodia naši synovia, sa vyučuje iba jedna hodina týždenne. Myslím, že isté rozdiely sú aj v školských prázdninách a trvaní školského roka…
Pokiaľ ide o školský rok a dĺžku prázdnin, nie je rozdiel medzi štátnou a súkromnou egyptskou školou, pretože oba druhy škôl musia nasledovať egyptský školský systém a ten je taký, že v nižších ročníkoch je škola iba 5,5 mesiaca a zvyšok roka sú prázdniny. Tie prázdniny sa potom so stúpajúcim vekom detí skracujú a školský rok sa predlžuje.
Rozdiel je iba, keď ide o medzinárodnú školu, ktorá nasleduje školský systém štátu, pod ktorý patrí, čiže americká škola má americký systém, nemecká škola nemecký, britská britský a podobne. A to je aj dôvod, prečo sme naše deti dali na medzinárodnú školu, aby mali školský rok a prázdniny podobne dlho ako slovenské deti.
Ďakujeme za rozhovor!
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.